Konkurz a reštrukturalizácia, podľa zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení

Predtým zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

Poznámka J. K.: Novšie znenia alebo znenia z času účinnosti predchádzajúcich noviel zadarmo nájdete na webstrane ministerstva spravodlivosti www.justice.gov.sk podľa čísla alebo názvu.

Ku koncu roka 2013 to boli novely:

353/2005 Z.z.
520/2005 Z.z.
198/2007 Z.z.
209/2007 Z.z.
8/2008 Z.z. zrušuje čl. II
270/2008 Z.z.
477/2008 Z.z.
552/2008 Z.z.
276/2009 Z.z.
492/2009 Z.z.
224/2010 Z.z.
130/2011 Z.z.
348/2011 Z.z.
305/2013 Z.z.

Podmienky úpadku

Nerozhoduje, či je dlžník aj predlžený alebo má viac majetku než dlhov. Insolventný dlžník nemusí byť predlžený. Insolvencia je tu, ak dlžník nemá pohotové platobné prostriedky a nemôže zaplatiť svoje splatné záväzky, na zaplatenie ktorých veritelia naliehajú. Podstatným je viac záväzkov a to všetko splatných. Nemusí byť ešte insolventným ten, kto nezaplatil pohľadávku jedného veriteľa, pre ktorú bol nariadený súdny výkon rozhodnutia a ktorá nemala plný úspech. Podmienkou konkurzu sú aspoň dvaja osobní veritelia. Neschopnosť musí byť všeobecná, musí byť zrejmá nemožnosť plnenia záväzkov dlžníka. Nerozhoduje, že dlžník niektoré pohľadávky zaplatil. Nestačía iba krátkodobé platobné ťažkosti prechodnej povahy. Vyžaduje sa trvalosť tejto neschopnosti. Nestačia tu dočasné platobné ťažkosti pri platení spôsobené najmä vonkajšími prekážkami, viaznutie platieb. Na vrub insolvencie nemožno rátať dlhy ešte nesplatné alebo dlhy s povaleným odkladom platenia. Rozhodným je okamih, kedy bol uzneseneím súdu vyhlásený úpadok.

Základná úprava konkurzu sa v porovnaní s bývalým uhorským právom vlastne ani nezmenila. K tomu napríklad publikácia riadneho profesora Karlovej univerzity v Prahe Dr. Václava Horu : Řády konkurzní vyrovnací a odpurčí, Praha 1931, nakl. Čsl kompas, zväzok XIX k vtedy zavádzanému zákonu č. 64/1931 Sb. z. a n.. Proti úplnému prevzatiu na Slovensku sa i keď s malým úspechom argumentovalo uhorským zákonom. K tomu napríklad publikácia ministerského radcu, prednostu civilného oddelenia na unifikačnom ministerstve v Prahe JUDr. Juliusa Karmána : Konkurzný, vyrovnací a odporovací poriadok, Bratislava 1931 vydavateľstvo Akademia. Aj vtedy, pri zabehbutých pomeroch, vyše 50% prípadov konkurzných konaní ukončených rozdelením podstaty trvalo viac ako 3 roky.

Predlženie

Pre niektoré právne subjekty nastáva zrelosť na konkurz aj predlžením. Predlženie predpokladá , že pasíva prevyšujú aktíva. Pritom treba medzi pasíva zarátať aj záväzky ešte nesplatné . Zahŕňajú sa veci, pohľadávky, iné majetkové práva, záväzky. Na obchodné spoločnosti možno vyhlásiť konkurz, kým neboli ešte zrušené, napríklad akciové spoločnosti fúziou. Nemožno teda vyhlásiť konkurz na tiché spoločnosti, združenia podľa § 829 Občianskeho zákonníka, lebo tu nie je dlžníkom spoločnosť ale spoločníci sami.

Zastavenie platieb

Zastavenie platieb je navonok premietnutou insolvenciou a súd nie je oprávnený ani povinný túto insolvenciu skúmať. Podľa zákona platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že zastavenie platieb má svoju príčinu v jeho platobnej neschopnosti. Dôkaz o opaku je vylúčený. Zastavenie platieb nie je podmienkou konkurzu. Možno ho vyhlásiť i vtedy, keď dlžník nezastavil platby, ak veriteľ osvedčí insolvenciu (útek dlžníka, bezvýsledná exekúcia). Zrelosť na konkurz nastáva u ktoréhokoľvek subjektu insolvenciou.

Podmienka konkurzu

Návrh na zahájenie konkurzného konania môže podať nielen dlžník, ktorý tu má označenie „úpadca“, pretože jeho situácia sa definuje ako úpadok, kríza krach a podobne, ale tiež niektorí z jeho veriteľov. Návrh možno podať ústne do protokolu, telegraficky. Konkurz možno vyhlásiť vždy len na návrh, nikdy nie z úradnej moci. Zásadnou podmienkou je, aby bolo viac dlhov, viac veriteľov a predlženie prípadne zastavenie platieb. Ak je to tak, súd vyhlási konkurz. Spôsob vyhlásenia zabezpečuje aby sa konkurz stal známy verejnosti a aby sa mohli prihlásiť aj tí veritelia, ktorých úpadca neoznámil. Na prihlasovanie pohľadávok súd určí lehotu stým, že veriteľ pohladávky, ktorú neprihlási, sa nestane účastníkom konania ak lehotu premešká.

Ďalšou podmienkou konkurzu je imanie postačujúce na úhradu nákladov konkurzného konania. Pri pochybnosti prekážku môže veriteľ odstrániť tým, že zloží primeraný preddavok.

Účinky vyhlásenia

Úpadca stráca dispozičné právo už vyhlásením konkurzu. S tým, čo nepatrí do konkurznej podstaty, môže úpadca voľne disponovať. Právne úkony, teda úkony ktoré buď sami osebe alebo s inými skutočnosťami spôsobujú právne účinky, sú nielen konanie ale aj protiprávna činnosť a opomenutie. Nielen úkony hmotnoprávne, ale aj procesné najmä dispozitívne, napríklad omeškanie. Neúčinné sú nielen zmluvy ale aj iné právne úkony. Neúčinnosť znamená toľko, akoby sa právny úkon nestal, netreba mu odporovať. Mienené účinky vôbec nevyvolá, nie je treba žiadne prehlásenie o tejto neúčinnosti na rozdiel od odporovateľných úkonov (§57).

Odporovanie v konkurze

K tomu, aby úpadcove úkony (hmotnoprávne a procesné), ku ktorým dôjde ešte pred vyhlásením konkurzu boli zbavené svojich právnych účinkov voči úpadcovým veriteľom, smeruje tzv. odporovacie právo. Ide o právne úkony ktoré sú veriteľovi natoľko ujmou, že by bez nich nebola bývala veriteľova exekúcia márnou. Týka sa to iba majetku, ktorý nie je z exekúcie vylúčený. Aj keď išlo o právne úkony dlžníka, avšak nedotýkajú sa jeho majetku, ale majetku tretej osoby, nie je možné odporovať. Odporovaním má byť dosiahnuté alebo aspoň uľahčené uspokojenie veriteľa. Neúčinnosť právnych úkonov je len relatívna, samotné právne úkony, ktorým dlžníkov veriteľ alebo správca konkurznej podstaty odporuje nie sú ničotné ani absolútne neplatné a zostávajú vo vzťahu dlžník a jeho zmluvná strana alebo vôbec vo vzťahu k tretím osobám mimo tohto právneho vzťahu v platnosti. Odporujúci veriteľ alebo správca konkurznej podstaty je oprávnený žiadať vrátenie toho o čo sa majetok dlžníka odporovateľným konaním zmenšil bez toho, aby bol treba osobitný návrh na vyhlásenie právneho úkonu za neplatný. Odporovacia žaloba nie je žalobou určovacou ale žalobou o plnenie.

Čo tvorí konkurznú podstatu

Konkurzná podstata nie je právnym predmetom. Právnym subjektom majetku ktorý ju tvorí je zostáva naďalej úpadca sám, len s týmto majetkom nemôže nakladať, stráca právo s ním disponovať. Čo nie je podrobené exekúcii nepatrí do konkurznej podstaty. Konkurzná podstata môže byť rozmnožená aj tým, o čo bol pred vyhlásením konkurzu dlžníkov majetok zmenšený, v prípade úspešného odporovania.

Speňaženie podstaty

Predaj sa uskutočňuje za všeobecné ceny stanovené tromi klasickými metódami v sume, za ktorú je možné porovnateľné nehnuteľnosti a iný majetok predať na miestnom trhu z voľnej ruky.

Prednostné nároky

Právom na oddelené uspokojenie (ius separationis ex iure credity) je právo uspokojiť sa z určitej veci patricej do konkurznej podstaty a to takým spôsobom, že ak stačí hodnota tejto veci, je zabezpečený veriteľ oprávnaný domáhať sa nielen pomerného ale plného uspokojenia.Uspokojenie sa nevykonáva spoločne ale z osobitnej podstaty tvorenej z veci na ktorú sa vzťahuje oddelené právo, respektíve z výťažku za ňu získaného a nie v rovnakej miere lebo tu neplatí zásada priority. Len zvyšok po uspokojení oddelených veriteľov z osobitnej podstaty azda ešte zostávajúci, plynie do všeobecnej podstaty. Veci na ktoré sa vzťahujú nároky na vylúčenie vecí z podstaty nepatria do konkurznej podstaty, čím sa odlišujú od práv oddelených veriteľov.

Pohľadávky proti podstate

Správca podstaty je je odkázaný na pomoc iných osoôb, napríklad znalcov a často musí vstúpiť do zmluvných vzťahov uzatvorených buď ešte úpadcom, alebo správcom samotným. Je potrebné a zároveň to zodpovedá aj hľadisku poctivého pravneho styku, aby trovy z toho vzniknuté boli zaplatené pred inými veriteľmi a ak na to podstata stačí, úplne. Tieto nároky sa tradične nazývali „pohľadávkami za podstatou“. Nejde tu totiž o pohľadávky, ale o záväzky podstaty. Veritelia podstaty sú uspokojovaní len čo ich nároky boli určené a sú splatné, bez ohľadu na štádium konkurzného konania. Postačí ohlásenie správcovi. Inak by bolo ťažko možné získať niekoho nato, aby správcovi pomáhal pri zisťovaní, správe a rozdelení konkurznej podstaty.

Pomerné uspokojenie

Uspokojovanie veriteľov je dané tým, že pohľadávky nemajú rovnaké poradie. Predovšetkým ide o pohľadávky proti podstate, teda ktoré vznikali v priebehu konkurzu. Ďalej oddelené pohľadávky, kde veritelia majú osobitné právo uspokojiť sa z určitých vecí na základe zástavného práva. Pokiaľ sa nepoužije imanie na uspokojenie pohľadávok proti podstate a nárokov oddelených veriteľov, tvorí všeobecnú podstatu z ktorej treba v ustanovenom poradí vyplatiť pohľadávky konkurzných veriteľov pomerne podľa ich výšky. V praxi to býva tak, že na nich nezostane viac ako 5 -10% z ich pôvodnej pohľadávky. Uspokojovanie veriteľov zo všeobecnej podstaty sa vykonáva spoločne a nemožno sa domáhať uspojovania z určitého predmetu. Bez priority a pomerne podľa výšky pohľadávok.

Reštrukturalizácia

Účelom reštrukturalizácie je zachránenie pred úplným hospodárskym zrútením a má zabrániť konkurznému konaniu, pri ktorom veretelia častiňo vyjdú naprázdno. Pri vyrovnaní alebo reštrukturalizácii mu odpustia možno polovicu, možno menej dlhov a to mu umožní podnikateľsky prežiť. Vyrovnanie sa nestačilo udomácniť a je na Slovensku prakticky mŕtvy právny inštitút. Reštrukturalizácia nahrádza právny pojem a postup pri tzv. vyrovnaní podľa predchodcov zákona7/2005, ktorými na našom území sú historicky zákon č. 64/1931 Sb. z. a n. o konkurze, vyrovnaní a odporovaní a jeho skrátené prevzatie konkurzného práva zákonom č. 328/1991 Zb. podľa ktorého sa ešte dokončieva viac než 6 tisíc konaní začatých podľa neho. Zákon č. 7/2005 Z. z. sa ešte skôr ako začal byť účinný, novelizoval.

Zákon č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 353/2005 Z.z. č. 520/2005 Z.z.

PREDMET ZÁKONA A ZÁKLADNÉ ZÁSADY

§ 1

Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

§ 2

Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.

§ 3

(1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

(2) Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

(3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

(4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo ).

§ 4

(1) Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

(2) Ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu, 1) je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia.

§ 5

Ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

§ 6

Veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Vymedzenie niektorých pojmov

§ 7
Konanie s odbornou starostlivosťou

Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

§ 8
Zabezpečovacie právo

Zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

§ 9
Spriaznená osoba

(1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

(2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť.

(3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

§ 10
Bežné právne úkony

(1) Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti.

(2) Bežné právne úkony fyzickej osoby na účely tohto zákona sú tiež tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.

(3) Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje

a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom,
d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov,
e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,
g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

DRUHÁ ČASŤ
KONKURZ

PRVÁ HLAVA
VYHLÁSENIE KONKURZU

§ 11
Návrh na vyhlásenie konkurzu

(1) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len súd ). Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

(2) Dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

(3) Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, napriek tomu, že bol veriteľmi týchto pohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie.

(4) Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

(5) Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

§ 12
Náležitosti návrhu

(1) Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Podpis navrhovateľa musí byť v návrhu úradne osvedčený.

(2) Návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať aj skutočnosti, z ktorých veriteľovi vyplýva oprávnenie podať návrh a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka; k návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré preukazujú pohľadávku, ktorá mu zakladá oprávnenie podať návrh, a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Pohľadávka veriteľa, ktorý podáva návrh, sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Návrh je veriteľ povinný podať v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.

(3) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný uviesť aj zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal.

(4) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb. Ak dlžník účtuje podľa osobitného predpisu, 1) k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.

§ 13
Preddavok

(1) Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len preddavok ). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.

(2) Povinnosť zaplatiť preddavok nemá likvidátor dlžníka, ktorý vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu preddavku. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka; ak tieto orgány nie sú ustanovené, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, ktorý vykonával funkciu naposledy. O nároku predbežného správcu voči týmto osobám súd rozhodne v uznesení o určení odmeny a výdavkov predbežného správcu; proti uzneseniu môže podať odvolanie ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.

§ 14
Začatie konkurzného konania

(1) Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu v rovnakej lehote uznesením odmietne. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.

(2) Súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.

(3) O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.

(4) Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.

(5) Začatie konkurzného konania má tieto účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať,
b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke5) alebo v pobočke zahraničnej banky, 6) štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu.8)

(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia o zastavení konkurzného konania v Obchodnom vestníku. Uznesenie o zastavení konkurzného konania súd vždy bezodkladne po jeho vydaní zverejní v Obchodnom vestníku.

§ 15
Späťvzatie návrhu

(1) Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu. Po začatí konkurzného konania je na späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu potrebný súhlas všetkých účastníkov konkurzného konania.

(2) Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu vzatý späť podľa odseku 1 po začatí konkurzného konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví.

§ 16
Prerušenie a zastavenie konkurzného konania

(1) Ak súd počas konkurzného konania začne reštrukturalizačné konanie, ktoré sa týka toho istého dlžníka, prebiehajúce konkurzné konanie sa do zastavenia reštrukturalizačného konania alebo do povolenia reštrukturalizácie prerušuje; ak súd v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizáciu dlžníka povolí, prerušené konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. To isté platí, ak už prebieha reštrukturalizačné konanie a súd ohľadom toho istého dlžníka začne konkurzné konanie. Počas prerušenia konkurzného konania z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania účinky podľa § 14 ods. 5 nepôsobia.

(2) Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 30 dní od prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.

§ 17
Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

(1) Ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zaplatil všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí všetkým účastníkom konkurzného konania.

(2) Konkurzné konanie podľa odseku 1 možno zastaviť len do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu.

§ 18
Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

§ 19
Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

(1) Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu veriteľa, súd do piatich dní od začatia konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu aj s prílohami spolu s výzvou, aby sa do 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť s poučením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz; výzva sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku.

(2) Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť podľa odseku 1, súd môže do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 určiť dlžníkovi lehotu nie dlhšiu ako 10 dní na predloženie ďalších dôkazov. Ak súd dlžníkovi lehotu na predloženie ďalších dôkazov neurčí alebo dlžník ani v dodatočnej lehote určenej súdom neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd najneskôr do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov vyhlási na majetok dlžníka konkurz, alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

(3) Ak dlžník v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa, osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd konkurzné konanie najneskôr do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí účastníkom konkurzného konania; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

(4) Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.

§ 20
Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

(1) Ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 30 dní od ustanovenia predbežného správcu vyhlási konkurz.

(2) Súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu aj vtedy, ak účastník konkurzného konania zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu. Z preddavku na úhradu nákladov konkurzu sa platí odmena správcu ustanoveného v konkurze. Preddavok na úhradu nákladov konkurzu môže veriteľ v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate.

(3) Uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku súd doručí účastníkom konkurzného konania. Proti uzneseniu môže podať odvolanie každý veriteľ dlžníka. Podanie odvolania veriteľom, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, sa považuje za pristúpenie do konkurzného konania.

(4) Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka aj vtedy, ak veriteľ, ktorý podal odvolanie, zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu.

(5) Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku, účinky začatia konkurzného konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Súd zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť. Ak je dlžník zapísaný do obchodného registra, súd právoplatné uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku doručí príslušnému registrovému súdu.

§ 21
Predbežný správca

(1) Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný bezodkladne po zistení dlžníkovej majetnosti alebo nemajetnosti informovať o tejto skutočnosti súd.

(2) Ak zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis dlžníka musí byť úradne osvedčený.

(3) Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov. O odmene a výdavkoch predbežného správcu rozhodne súd uznesením do piatich dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie zastavilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Uznesenie o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu súd doručí predbežnému správcovi a zložiteľovi preddavku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.

(4) Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná.

(5) Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad správcom počas konkurzu.

§ 22
Uznesenie o vyhlásení konkurzu

(1) V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

(2) Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

(3) Proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie dlžník, ak nie je navrhovateľom. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o vyhlásení konkurzu nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že zastaví konkurzné konanie; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.

§ 23
Začatie konkurzu

(1) Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

(2) Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne.

DRUHÁ HLAVA
ÚČASTNÍCI KONKURZNÉHO KONANIA

§ 24
Účastníci konkurzného konania

(1) Účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

(2) Až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania pristúpiť.

(3) Účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

§ 25
Vstup do konania

(1) Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, súd rozhodne na návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho vstupe do konkurzného konania, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na vstup do konkurzného konania zamietne.

(2) Návrh na vstup do konkurzného konania musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú. Ak ide o návrh na vstup do konkurzného konania z dôvodu prevodu pohľadávky, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené.

(3) Ak návrh na vstup do konkurzného konania podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie písomností nezvolí, budú sa mu písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

(4) O návrhu na vstup do konkurzného konania rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného návrhu uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohľadávky priamo týka. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

(5) Len čo uznesenie o vstupe do konkurzného konania nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.

§ 26
Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

(1) Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky zamietne.

(2) Návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú. Ak ide o návrh na potvrdenie nadobudnutia pohľadávky z dôvodu prevodu pohľadávky, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené.

(3) O návrhu na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného návrhu uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohľadávky priamo týka. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

(4) Len čo uznesenie o potvrdení prevodu alebo prechodu pohľadávky nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.

§ 27
Zánik postavenia účastníka

(1) Ak počas konkurzného konania dôjde k zániku alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, zaniká tým aj jeho právo uplatňovať v konkurznom konaní práva spojené s touto pohľadávkou; ak sa zánik alebo prechod vzťahuje na všetky pohľadávky, ktoré veriteľovi zakladajú postavenie účastníka konkurzného konania, zaniká tým aj jeho postavenie účastníka konkurzného konania.

(2) Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, právo uplatňovať v konkurznom konaní práva spojené s touto pohľadávkou veriteľovi zanikne, až keď sa v Obchodnom vestníku zverejní oznam podľa § 25 ods. 5 alebo § 26 ods. 4; ak sa prevod vzťahuje na všetky pohľadávky, ktoré veriteľovi zakladajú postavenie účastníka konkurzného konania, zaniká tým aj jeho postavenie účastníka konkurzného konania.

(3) Postavenie účastníka konkurzného konania veriteľovi zanikne aj vtedy, ak správca všetky pohľadávky, ktoré veriteľovi zakladajú postavenie účastníka konkurzného konania, čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti poprel a veriteľ v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na ich určenie, vzal návrh na ich určenie späť alebo súd návrh na ich určenie v celom rozsahu zamietol.

(4) Postavenie účastníka konkurzného konania veriteľovi zanikne aj vtedy, ak vznik ním prihlásenej budúcej pohľadávky sa stal nemožným a ak sa to vzťahuje na všetky pohľadávky, ktoré mu zakladajú postavenie účastníka konkurzného konania.

(5) Postavenie účastníka konkurzného konania veriteľovi zanikne aj vtedy, ak spôsobom ustanoveným týmto zákonom neprihlási svoju pohľadávku.

TRETIA HLAVA
PRIHLASOVANIE A POPIERANIE POHĽADÁVOK

§ 28
Prihlasovanie pohľadávok

(1) Veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

(2) Veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi je zabezpečená zabezpečovacím právom (ďalej len zabezpečený veriteľ ), má v konkurze právo, aby jeho zabezpečená pohľadávka bola podľa poradia rozhodujúceho na jej uspokojenie za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená z výťažku zo speňaženia majetku, ktorým bola zabezpečená. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávky, inak zanikne.

(3) V konkurze prihláškou uplatňujú pohľadávky aj veritelia pohľadávok, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len podmienená pohľadávka ). Uplatňovať práva z podmienenej pohľadávky však podmienený veriteľ v konkurze môže, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Ako podmienené pohľadávky prihlasujú svoje budúce pohľadávky voči úpadcovi aj ručitelia, spoludlžníci a záložcovia úpadcu, ako aj ďalšie osoby, ktorým vznikne po vyhlásení konkurzu pohľadávka voči úpadcovi, ak budú za neho plniť záväzok. Ako podmienené pohľadávky prihlasujú svoje budúce pohľadávky voči úpadcovi aj ďalšie osoby, ak to ustanovuje tento zákon.

(5) Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada.

(6) Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

(7) Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii úpadcovi a veriteľom, ktorí mu doručili prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.

§ 29
Náležitosti prihlášky

(1) Pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.

(2) Ak veriteľ prihlasuje zabezpečenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva spolu s určením majetku, ktorým je zabezpečená, a sumu, do ktorej je zabezpečená. Ak prihláška zabezpečenej pohľadávky tieto údaje neobsahuje, neprihlásené zabezpečovacie právo uplynutím lehoty na prihlasovanie pohľadávok zanikne.

(3) Ak veriteľ prihlasuje podmienenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj podmienku, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Ak sa v prihláške podmienenej pohľadávky tento údaj neuvedie, na prihlášku podmienenej pohľadávky sa v konkurze neprihliada.

(4) Ak veriteľ podáva viacero prihlášok, k prihláškam pripojí aj súhrnný prehľad údajov uvedených v jednotlivých prihláškach (ďalej len súhrnný prehľad ). Ak veriteľ podáva ďalšiu prihlášku dodatočne, súhrnný prehľad pripojí k poslednej podanej prihláške; na súhrnné prehľady pripojené k prihláškam podaným skôr sa v konkurze neprihliada. Ak veriteľ k svojim viacerým prihláškam nepripojí súhrnný prehľad, súhrnný prehľad nepredloží na datovanom a ním podpísanom predpísanom tlačive alebo súhrnný prehľad neobsahuje údaje uvedené v podaných prihláškach, na jeho prihlášky sa v konkurze neprihliada.

(5) Pohľadávka sa uplatňuje v slovenskej mene. Ak sa pohľadávka neuplatní v slovenskej mene, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska v deň vyhlásenia konkurzu. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej kurz Národná banka Slovenska nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.

(6) K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu.

(7) Ak sa prihlasuje nepeňažná pohľadávka, k prihláške sa pripojí aj znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky. Ak sa znalecký posudok k prihláške nepeňažnej pohľadávky nepripojí, na prihlášku nepeňažnej pohľadávky sa v konkurze neprihliada.

(8) Ak veriteľ nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v prihláške je povinný uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k prihláške je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie písomností nezvolí, budú sa mu písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

(9) Ani správca, ani súd nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej prihlášky; na požiadanie sú však povinní vydať veriteľovi potvrdenie o doručení prihlášky. Správca je tiež povinný v potvrdení uviesť, či prihlášku možno podľa odseku 1 alebo odseku 2 považovať za úplnú; o prípadných nedostatkoch prihlášky je správca povinný veriteľa v potvrdení poučiť. Prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

§ 30
Zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť prihlášky

(1) Veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ak správca pohľadávku veriteľa poprie a súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásenej sumy alebo mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75 % z prihlásenej sumy, veriteľ je povinný zaplatiť v prospech dotknutej podstaty pokutu vo výške určenej súdom, ibaže preukáže, že pri prihlasovaní pohľadávky postupoval s odbornou starostlivosťou; nárok na zaplatenie pokuty uplatňuje správca. Právo veriteľov na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ustanovenie sa použije rovnako, ak súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie právo uplatnené v prihláške, mal nárok na zabezpečovacie právo v horšom poradí, ako uplatnil v prihláške alebo mal nárok na horšie poradie na uspokojenie pohľadávky zo všeobecnej podstaty, ako uplatnil v prihláške.

(2) Pokutu podľa odseku 1 určí súd vo výške 0, 1 až 0, 2 % za každý deň od prihlásenia pohľadávky až do právoplatného skončenia konania o určení popretej pohľadávky z tej sumy popretej pohľadávky, ktorá prevyšuje sumu určenú súdom v konaní o určení popretej pohľadávky; ak túto sumu nie je možné určiť, pokuta sa určí z celej sumy popretej pohľadávky. Súd pri určení výšky pokuty prihliadne na okolnosti, za ktorých k nesprávnemu prihláseniu pohľadávky došlo.

(3) Povinnosť veriteľa zaplatiť pokutu podľa odseku 2 vznikne aj vtedy, ak veriteľ pred rozhodnutím súdu v konaní o určení pohľadávky vzal návrh na určenie popretej pohľadávky späť, ak nepodal prihlášku dobromyseľne. Pokuta sa v tom prípade určí z celej sumy popretej pohľadávky.

§ 31
Zoznam pohľadávok

(1) Prihlásené pohľadávky spolu s údajmi uvedenými v prihláške správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok tak, aby konečný zoznam pohľadávok vyhotovil do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok; zoznam pohľadávok správca vyhotovuje v troch rovnopisoch.

(2) Z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov.

(3) Po vyhotovení konečného zoznamu pohľadávok správca bezodkladne doručí jeden rovnopis konečného zoznamu pohľadávok na súd, pričom na súde porovná údaje zapísané do konečného zoznamu pohľadávok s údajmi uvedenými v prihláškach doručených súdu a podľa tohto porovnania priamo na súde pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka upraví konečný zoznam pohľadávok; ak sa pri porovnaní týchto údajov zistí, že prihláška doručená správcovi sa nezhoduje s prihláškou doručenou súdu, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.

(4) Správca v rovnakom čase ako vyhotoví konečný zoznam pohľadávok, vyzve úpadcu, aby sa v ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam. Námietky uplatnené úpadcom sa zapisujú do zoznamu pohľadávok, avšak nemajú pre zistenie pohľadávok význam.

(5) Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok správca najneskôr do troch dní od uplynutia tejto lehoty doručí jeden rovnopis konečného zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok na súd; pre posúdenie, v akom rozsahu sú prihlásené pohľadávky popreté, sú údaje zapísané do konečného zoznamu pohľadávok doručeného súdu rozhodujúce.

(6) Ak dôjde k zmene údajov zapisovaných do konečného zoznamu pohľadávok, správca bezodkladne po tom, čo sa o zmene týchto údajov dozvie, zapíše ich zmenu do konečného zoznamu pohľadávok; zmenu konečného zoznamu pohľadávok tiež bezodkladne písomne oznámi súdu.

(7) Zoznam pohľadávok tvorí súčasť správcovského spisu.

§ 32
Popretie a zistenie pohľadávky

(1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.

(2) Zoznam záväzkov je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu; ak už zoznam záväzkov pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol predbežnému správcovi, poskytne správcovi v rovnakej lehote doplnenie tohto zoznamu. Predložený zoznam záväzkov, prípadne doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis úpadcu musí byť úradne osvedčený. Spolu so zoznamom záväzkov alebo doplnením tohto zoznamu úpadca odovzdá správcovi aj celú účtovnú dokumentáciu a všetky ďalšie doklady týkajúce sa jeho záväzkov.

(3) Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

(4) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

(5) Úpadca alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, môže podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný podnet na popretie pohľadávky s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Ak podnet na popretie pohľadávky podá zabezpečený veriteľ s tým, aby správca poprel prihlásenú pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, správca je povinný prihlásenú pohľadávku, pokiaľ ide o tento dôvod, poprieť. Podnety na popretie pohľadávok a spôsob ich vybavenia správca zapisuje do zoznamu pohľadávok.

(6) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

(7) Ak správca poprie pohľadávku na podnet veriteľa a veriteľ popretej pohľadávky podá na súd návrh na jej určenie, veriteľ, ktorý podal podnet, má v konaní o určení pohľadávky postavenie vedľajšieho účastníka konania popri správcovi; postavenie vedľajšieho účastníka konania veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka konkurzného konania. Ak správca na podnet zabezpečeného veriteľa poprel pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva nesprávne, zabezpečený veriteľ, ktorý podal podnet, zodpovedá zabezpečenému veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorá mu nesprávnym popretím jeho zabezpečenej pohľadávky vznikla.

(8) Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na popretú pohľadávku sa v konkurze v popretom rozsahu neprihliada; ak ide o pohľadávku popretú čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, platí, že prihlásené zabezpečovacie právo nebolo platne zriadené.

(9) Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada.

(10) Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení popretej pohľadávky, správca môže popretú pohľadávku písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, popretú pohľadávku môže uznať len so súhlasom tohto veriteľa.

(11) Zistenie prihlásenej pohľadávky sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo čo prihlásenú pohľadávku uznal.

ŠTVRTÁ HLAVA
VERITEĽSKÉ ORGÁNY A SPRÁVCA

Prvý oddiel
Veriteľské orgány

§ 33

Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, voľby a odvolávania členov veriteľského výboru a výmeny správcu sa počas konkurzu zvolávajú schôdze veriteľov. Na účely výkonu svojich práv v konkurze si veritelia zistených nezabezpečených pohľadávok (ďalej len nezabezpečený veriteľ ) volia na schôdzi veriteľov veriteľský výbor.

§ 34
Zvolanie schôdze veriteľov

(1) Prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 40 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako prvý deň a nie neskôr ako piaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok.

(2) Ďalšiu schôdzu veriteľov zvoláva správca z vlastného podnetu alebo na žiadosť súdu, veriteľského výboru alebo jedného alebo viacerých veriteľov, ktorých hlasovacie práva predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv. V žiadosti o zvolanie schôdze veriteľov musí byť vymedzený predmet rokovania schôdze veriteľov, inak sa na žiadosť neprihliada. Ak správca zvoláva schôdzu veriteľov na žiadosť, schôdzu veriteľov zvolá tak, aby sa konala nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od doručenia žiadosti.

(3) Ak správca napriek zákonnej povinnosti schôdzu veriteľov nezvolá alebo ak sa správca na riadne zvolanej schôdzi veriteľov nezúčastní, schôdzu veriteľov namiesto správcu zvolá súd. Porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov je závažným porušením jeho povinností.

(4) Schôdza veriteľov sa zvoláva uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku; lehota medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov.

(5) Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov sú pohľadávkou proti podstate. Ak bola schôdza veriteľov zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania schôdze veriteľov je povinný zaplatiť veriteľ, ktorý požiadal o jej zvolanie, ak schôdza veriteľov nerozhodne inak.

§ 35
Schôdza veriteľov

(1) Ak schôdzu veriteľov zvolal správca, schôdzi veriteľov predsedá správca. Ak schôdzu veriteľov zvolal súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník.

(2) Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Predseda schôdze môže povoliť účasť na schôdzi veriteľov aj úpadcovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonnému zástupcovi úpadcu. Na požiadanie predsedu schôdze sú tieto osoby povinné sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky predsedu schôdze.

(3) Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Ak ide o voľbu alebo odvolanie člena veriteľského výboru, schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov.

(4) Právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každú jednu slovenskú korunu zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v konkurze neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu.

(5) Predmetom hlasovania schôdze veriteľov môže byť len záležitosť uvedená v oznámení o jej zvolaní. O inej záležitosti môže schôdza veriteľov hlasovať len za prítomnosti a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať.

(6) O priebehu schôdze veriteľov predseda schôdze spíše zápisnicu. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, znenia uznesení prijatých schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania, námietky uplatnené proti týmto uzneseniam z dôvodu ich rozporu so zákonom a podpis predsedu schôdze veriteľov. Odpis zápisnice predseda schôdze veriteľov najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov doručí súdu alebo správcovi; odpis zápisnice je predseda schôdze veriteľov povinný podpísať.

(7) Správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli do zápisnice alebo odpisu zápisnice zo schôdze veriteľov v jeho kancelárii nahliadať; za úhradu vecných nákladov je povinný im vydať aj podpísaný odpis zápisnice. Zápisnica alebo odpis zápisnice tvorí súčasť správcovského spisu.

(8) Každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.

§ 36
Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

(1) Do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu. O výmene správcu sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov. Ďalšia schôdza veriteľov môže rozhodnúť o výmene správcu, len ak

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo
b) hlasovacie práva všetkých veriteľov sa od poslednej schôdze veriteľov zmenili tak, že počet hlasov všetkých veriteľov sa zvýšil aspoň o 30 % alebo znížil aspoň o 30 % alebo vznikli podmienené pohľadávky, pri ktorých nebolo možné uplatniť hlasovacie právo na poslednej schôdzi veriteľov a ktoré predstavujú aspoň 30 % všetkých hlasovacích práv.

(2) Na rokovaní schôdze veriteľov o výmene správcu má prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať právo navrhnúť do funkcie nového správcu jednu osobu zo zoznamu správcov, ktorý vedie ministerstvo podľa osobitného predpisu9) (ďalej len zoznam správcov ). O návrhoch na nového správcu schôdza veriteľov hlasuje postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým návrh na nového správcu nie je schválený.

(3) Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice zo schôdze veriteľov jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu schváleného schôdzou veriteľov.

(4) Súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Uznesenie o odmietnutí hlasovania schôdze veriteľov súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov.

(5) Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca môže do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah týchto úkonov.

§ 37
Veriteľský výbor

(1) Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Prví členovia veriteľského výboru sa volia na prvej schôdzi veriteľov. Návrhy na prvých členov veriteľského výboru predkladá predseda schôdze spomedzi prítomných nezabezpečených veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať postupne od nezabezpečeného veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd. O voľbe prvých členov veriteľského výboru sa v tom prípade hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov; na ich voľbu sa toto ustanovenie použije rovnako.

(2) Právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru vrátane práva byť zvolený do veriteľského výboru má aj zabezpečený veriteľ v rozsahu, v akom jeho zistená zabezpečená pohľadávka pravdepodobne nebude uspokojená z jeho oddelenej podstaty; rozsah hlasovacieho práva zabezpečeného veriteľa určí správca, pričom vychádza zo zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát; ak je už majetok speňažený, vychádza z hodnoty výťažku zo speňaženia majetku.

(3) Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka konkurzného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne tiež jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi alebo jeho odvolaním schôdzou veriteľov; odstúpenie alebo odvolanie člena veriteľského výboru je účinné, až keď schôdza veriteľov zvolí na jeho miesto nového člena veriteľského výboru. Na voľbu nových členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.

(4) Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých nezabezpečených veriteľov. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil pri výkone funkcie; tieto trovy sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate vo výške schválenej veriteľským výborom.

(5) Správca je povinný každých 30 dní predložiť veriteľskému výboru písomnú správu o svojej činnosti. Na požiadanie je správca povinný bezodkladne informovať veriteľský výbor o každej záležitosti týkajúcej sa konkurzu. Správca môže odmietnuť poskytnúť vyžiadané informácie, len ak ide o zjavne neodôvodnenú žiadosť, poskytnutie informácií je spojené s vynaložením neprimerane vysokých nákladov alebo majetok všeobecnej podstaty nepostačuje na úhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií.

(6) Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.

§ 38
Zasadnutie veriteľského výboru

(1) Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu; pravosť podpisu člena veriteľského výboru musí byť na plnomocenstve úradne osvedčená.

(2) Veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa ich hlasovacích práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov pri voľbe a odvolávaní členov veriteľského výboru.

(3) Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj písomne zaslaním svojho hlasovania predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci členovia veriteľského výboru považujú za prítomných.

(4) Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť. Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru, ak si veriteľský výbor z dôležitých dôvodov nevyhradí zasadnutie bez jeho účasti; o dôvodoch tejto výhrady predseda veriteľského výboru bezodkladne informuje súd. Ak veriteľský výbor do 30 dní od zasadnutia bez účasti správcu z dôvodu výhrady nepožiada súd o odvolanie správcu alebo o zvolanie schôdze veriteľov na účel výmeny správcu, predseda veriteľského výboru oboznámi správcu o predmete rokovania veriteľského výboru a dôvodoch vyhradenia si zasadnutia bez jeho účasti.

(5) Úpadca, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonný zástupca úpadcu je povinný sa na písomnú žiadosť veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.

(6) O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných členov veriteľského výboru, opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Odpis zápisnice predseda veriteľského výboru najneskôr do piatich dní od skončenia zasadnutia veriteľského výboru doručí súdu a správcovi. Ak si veriteľský výbor zo závažných dôvodov vyhradil zasadnutie bez prítomnosti správcu, odpis zápisnice sa správcovi doručuje až v prípade oboznámenia správcu s predmetom rokovania veriteľského výboru. Správca najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku. Zápisnica tvorí súčasť správcovského spisu.

(7) Každý veriteľ zistenej nezabezpečenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia uznesenia veriteľského výboru v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov. Ak je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.

§ 39
Súd ako veriteľský výbor

(1) Ak prvá schôdza veriteľov nie je uznášaniaschopná alebo nezvolí veriteľský výbor, pôsobnosť veriteľského výboru až do riadneho zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd.

(2) Ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod troch, pôsobnosť veriteľského výboru prechádza na súd až do zvolenia minimálneho počtu členov veriteľského výboru ustanoveného zákonom.

Druhý oddiel
Správca

§ 40
Ustanovenie správcu

(1) Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

(2) Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.

§ 41
Dohľad súdu

Súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

§ 42
Odvolanie a výmena správcu

(1) Súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom9) alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu.9) Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok.

(2) Návrh na odvolanie správcu môže podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom9) môže podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá.

(3) V uznesení o odvolaní správcu súd môže odvolanému správcovi určiť rozsah činnosti a s tým súvisiace oprávnenia, ktoré bude odvolaný správca vykonávať až do ustanovenia nového správcu.

(4) Uznesenie o odvolaní správcu súd doručí dlžníkovi (úpadcovi) a odvolanému správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

(5) Ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze veriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu veriteľov na účely schválenia návrhu na nového správcu; ustanovenia § 36 ods. 2 a 3 sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na nového správcu neschváli, súd ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov.

(6) Odvolaný správca je povinný do 30 dní od ustanovenia nového správcu predložiť veriteľskému výboru a novému správcovi podrobnú správu o svojej činnosti; novému správcovi je tiež povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť tak, aby sa nový správca mohol riadne ujať výkonu svojej funkcie.

§ 43
Odmena správcu

(1) Správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov. Za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok.

(2) Paušálna odmena správcu je splatná nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o jej určení; paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti podstate. Odmena správcu z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu je splatná v deň rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku.

PIATA HLAVA
ÚČINKY VYHLÁSENIA KONKURZU A ODPOROVATEĽNÉ PRÁVNE ÚKONY

Prvý oddiel
Účinky vyhlásenia konkurzu

§ 44
Nakladanie s majetkom úpadcu

(1) Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

(2) Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

(3) Pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

(5) Dar alebo dedičstvo môže úpadca počas konkurzu odmietnuť len so súhlasom správcu; inak je odmietnutie daru alebo dedičstva voči jeho veriteľom neúčinné.

(6) Ak je konkurz vyhlásený na majetok právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia konkurzu prerušuje. Likvidátor počas konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť len v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na odmenu, ktorú určí súd na návrh likvidátora; odmena likvidátora je pohľadávkou proti podstate.

§ 45
Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

(1) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.

(2) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá zmluvná strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil alebo zmluvu splnil len čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

(3) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca ani druhá zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili alebo ktorú si navzájom splnili len čiastočne, správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

(4) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.

(5) Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

(6) Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

§ 46
Splatnosť záväzkov

Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

§ 47
Súdne a iné konania

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

(2) Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.

(3) V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

(4) Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

§ 48
Výkon rozhodnutia a exekúcia

Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

§ 49
Exekúcia predajom nehnuteľností

(1) Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného predpisu, 10) súd rozhodne o príklepe na návrh správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona.

(2) Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu; súd príklep neschváli, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá podstata11) správcovi.

(3) Ak súd neschváli udelenie príklepu, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť úpadcovi, vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou; tento majetok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Súčasťou podstaty sú aj sumy, ktoré sa rovnajú záväzkom vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie. Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu zaplatenému podaniu a úrokom z neho.

§ 50
Zabezpečovacie práva

(1) Na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom registri pred vyhlásením konkurzu; na výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nemôže vzniknúť zabezpečovacie právo ani ako na budúcom majetku.

(2) Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi sa vzťahuje na majetok, ktorý podliehal konkurzu v čase vyhlásenia konkurzu alebo v čase vzniku záložného práva, ak ide o záložné právo vzťahujúce sa na budúci majetok.

(3) Zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa sa v konkurze považuje za neúčinný a zabezpečený veriteľ, ak zabezpečovací prevod práva spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásil, má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k predmetu zabezpečovacieho prevodu práva; pre poradie tohto zabezpečovacieho práva je rozhodujúci čas prevodu práva na zabezpečeného veriteľa. Ustanovenie sa použije rovnako na zabezpečovacie práva s podobným obsahom a účinkami, ako je obsah a účinky zabezpečovacieho prevodu práva.

(4) Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak ako podľa tohto zákona.

§ 51
Dobrovoľné dražby

Ak podľa osobitného zákona8) bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha konkurzu, pred vyhlásením konkurzu a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom stáva súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

§ 52
Zánik jednostranných právnych úkonov

(1) Vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten, komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony majú rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.

(2) Vyhlásením konkurzu zanikajú aj dovtedy neprijaté úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Návrhy na uzavretie zmluvy, ktoré úpadca do vyhlásenia konkurzu neprijal, môže prijať len správca.

§ 53
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

(1) Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

(2) Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom.

(3) Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu,

a) dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné,
b) ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu,
c) ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je správca povinný bezodkladne podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu,
d) na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné schválenie príslušným súdom.

(4) Dohody o úprave bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu, ktoré rozširujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech jeho manžela, sú neplatné, ak boli uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

(5) Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká až zrušením konkurzu.

§ 54
Započítanie pohľadávok

(1) Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

(2) Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.

(3) Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

§ 55
Postúpenie pohľadávok

Zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.

§ 56
Pracovnoprávne vzťahy

Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu.

Druhý oddiel
Odporovateľné právne úkony

§ 57
Právo odporovať právnemu úkonu

(1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

(3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

(4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

§ 58
Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

(1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

(2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

§ 59
Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

(1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

(2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

(3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

§ 60
Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

(1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len ukracujúci právny úkon ), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

(2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

§ 61
Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil po zrušení konkurzu, ak do šiestich mesiacov od zrušenia konkurzu bol na jeho majetok opätovne vyhlásený konkurz; odporovať však nemožno bežným právnym úkonom dlžníka.

§ 62
Uplatnenie odporovacieho práva

(1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak

a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

(3) Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.12)

(4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.

(5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

(6) Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

§ 63
Následky neúčinných právnych úkonov

(1) Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

(2) Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

(3) Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

§ 64
Vrátenie vzájomného plnenia

Ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý má povinnosť vrátiť vzájomné plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu; ak je predchodcom úpadca, právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v primeranom rozsahu, v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo.

§ 65
Vydanie obohatenia z podstaty

Ak v dôsledku plnenia pre neúčinný právny úkon do podstaty sa podstata obohatila, ten, na úkor koho sa podstata obohatila, má právo na vydanie obohatenia z podstaty; nárok z obohatenia podstaty si možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate.

§ 66
Náhrada škody

Ak sa plní do podstaty v dôsledku neúčinného právneho úkonu majetok zaťažený právom k cudzej veci, ktoré bolo na majetku zriadené po tom, čo bol majetok prevedený z majetku dlžníka, je ten, kto právo k cudzej veci zriadil, povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

ŠIESTA HLAVA
ZISTENIE A SPÍSANIE MAJETKU

Prvý oddiel
Majetok podliehajúci konkurzu

§ 67

(1) Konkurzu podlieha

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,
c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

(2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

§ 68
Všeobecná podstata

Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát.

§ 69
Oddelená podstata zabezpečeného veriteľa

Oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí

a) majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (ďalej len prednostné zabezpečovacie právo ),
b) výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa,
c) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia [§ 70 ods. 2 písm. d)] pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa.

§ 70
Rozdelenie majetku a výťažku tvoriaceho oddelenú podstatu po uspokojení zabezpečeného veriteľa

(1) Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa v oddelenej podstate zvýši

a) nespeňažený majetok, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasleduje ďalšie zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa, správca zaradí nespeňažený majetok do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa,
b) nespeňažený majetok patriaci úpadcovi, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasleduje žiadne iné zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku zabezpečeného veriteľa, správca zaradí nespeňažený majetok do všeobecnej podstaty,
c) nespeňažený majetok patriaci inej osobe ako úpadcovi, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasleduje žiadne iné zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku zabezpečeného veriteľa, správca vydá nespeňažený majetok majiteľovi tohto majetku.

(2) Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky oddeleného veriteľa v oddelenej podstate zvýši

a) výťažok zo speňaženia majetku, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasledovalo ďalšie zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa, správca zaradí zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa,
b) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne patriaceho úpadcovi, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasledovalo žiadne iné zabezpečovacie právo, správca zaradí zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do všeobecnej podstaty,
c) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne patriaceho inej osobe ako úpadcovi, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasledovalo žiadne iné zabezpečovacie právo, správca vydá zvyšný výťažok zo speňaženia majetku pôvodnému majiteľovi tohto majetku,
d) výťažok zo speňaženia majetku, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasledovalo zabezpečovacie právo zabezpečujúce inú pohľadávku ako pohľadávku voči úpadcovi, správca zloží zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do notárskej úschovy v prospech veriteľov, ktorých pohľadávky boli zabezpečené zabezpečovacími právami nasledujúcimi v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie po už uspokojenom zabezpečovacom práve, podľa poradia rozhodujúceho na ich uspokojenie a pôvodného majiteľa tohto majetku.

(3) Ak má byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej úschovy podľa odseku 2 písm. d) aj v prospech zabezpečeného veriteľa, správca zaradí výťažok prevyšujúci zabezpečené pohľadávky veriteľov v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečeným veriteľom do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa, a to do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky. Správca postupuje primerane podľa tohto ustanovenia, ak speňažený majetok pôvodne patril úpadcovi.

(4) Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej úschovy podľa odseku 2 písm. d) zložením do notárskej úschovy prestáva podliehať konkurzu, až do času kým sa neuvoľní v prospech zabezpečeného veriteľa alebo úpadcu.

§ 71
Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

Ak pohľadávka zabezpečeného veriteľa je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa na podnik, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku, ako aj výťažky zo speňaženia týchto vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ak netvoria oddelenú podstatu iného zabezpečeného veriteľa.

§ 72
Majetok nepodliehajúci konkurzu

(1) Konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu, 13) ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.14)

(2) Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou.

Druhý oddiel
Zistenie majetku

§ 73
Zisťovanie majetku

(1) Zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu.

(2) Zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote doplnenie tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis úpadcu musí byť úradne osvedčený. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu.

§ 74
Súčinnosť úpadcu

(1) Úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti.

(2) Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.

(3) Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 neposkytnú správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd ich na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia alebo uloženia pokuty.

(4) Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 ani na výzvu súdu súčinnosť správcovi neposkytnú, súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie; na podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť správca, člen veriteľského výboru alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.

(5) Ak osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 5 000 000 Sk. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty môže podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 75
Súčinnosť tretích osôb

(1) Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári a súdni exekútori sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15)

(2) Policajný zbor poskytuje správcovi ochranu podľa osobitného predpisu.16)

(3) Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov.

(4) Ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15)

(5) Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú žiadosť tieto listiny prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15)

(6) Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť čísla účtov úpadcu, stavy účtov úpadcu a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.

(7) Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby je povinný oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona, najmä skutočnosť, či úpadca má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich úpadcovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť správcovi tieto údaje získať a správnosť údajov na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj objednávatelia prepravy alebo osoby, ktoré vykonávajú prepravu.

(8) Osoby poskytujúce telekomunikačné služby sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje o úpadcových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

(9) Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.

(10) Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom úpadcu uverejneného pod značkou.

(11) Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného úpadcovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

(12) Súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť správcovi bezodkladne a bezodplatne. Ak tretia osoba súčinnosť podľa tohto zákona neposkytne, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 100 000 Sk. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty môže podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

Tretí oddiel
Spísanie majetku

§ 76
Súpis majetku podstát

(1) Súpis majetku podstát (ďalej len súpis ) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

(2) Súpis je správca povinný vyhotoviť do 30 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku.

(3) Správca je povinný súpis pravidelne aktualizovať. Každú zmenu súpisu je správca povinný najneskôr do 10 dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku.

(4) Na požiadanie je správca povinný vydať každému písomné potvrdenie o tom, či majetok uvedený v žiadosti je alebo nie je zapísaný do súpisu. Za vydanie potvrdenia môže správca požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov s tým spojených.

(5) Súpis tvorí súčasť správcovského spisu.

§ 77
Náležitosti súpisu

(1) Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len súpisová zložka majetku ); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.

(2) Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje zabezpečovacie právo, pri položke majetku sa v súpise uvedie podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výška zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný zápis v zozname pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje viac zabezpečovacích práv, uvedú sa pri položke majetku zapisované údaje ohľadom každého zabezpečovacieho práva spolu s uvedením ich poradia.

(3) Pri jednotlivých položkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v slovenskej mene. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou.

(4) Veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť, len ak majetok dotknutej podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo ak z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú oddelenú podstatu; to neplatí, ak veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov znaleckého posudku. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate.

(5) Ak súbor majetku tvorí súčasť viacerých oddelených podstát alebo súčasť všeobecnej podstaty a jednej alebo viacerých oddelených podstát, okrem stanovenia hodnoty jednotlivých súpisových zložiek majetku, správca stanoví hodnotu alebo zabezpečí stanovenie hodnoty celého súboru majetku.

(6) Ak sa počas konkurzu zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote uvedenej v súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku. O opätovnom stanovení hodnoty majetku správca bezodkladne informuje veriteľský výbor alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa.

§ 78
Vylučovacia žaloba

(1) Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza u tretej osoby alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

(2) Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty.

(3) Ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.

(4) Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

(5) Kým je majetok zapísaný do súpisu s poznámkou alebo kým sa o majetku vedie na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu, správca nemôže majetok speňažiť, ibaže by majetok bol bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; v tom prípade má veriteľ s nárokom na vydanie majetku právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.

(6) Právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

§ 79
Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

(1) Pred tým ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy splnila za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojím majetkom. Ak tretia osoba na výzvu správcu záväzok za úpadcu nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

(2) Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.

(3) Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.

§ 80
Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných alebo neplatných právnych úkonov

(1) Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.

(2) Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vydania majetku nadobudnutého na základe neplatného právneho úkonu do podstaty možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bol tento nárok uspokojený, ak by sa uplatnil prihláškou; to neplatí, ak sa tento nárok uplatnil prihláškou.

§ 81
Vylúčenie majetku zo súpisu

(1) Ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Správca môže vylúčiť majetok zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.

(2) Vylúčenie majetku zo súpisu podľa odseku 1 správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Vylúčenie majetku zo súpisu tiež oznámi veriteľskému výboru alebo dotknutým zabezpečeným veriteľom.

(3) Majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

(4) Ak sa na majetok vylúčený podľa odseku 1 vzťahuje zabezpečovacie právo zabezpečujúce zistenú zabezpečenú pohľadávku, správca na požiadanie prevedie majetok na toho zabezpečeného veriteľa, ktorého zabezpečená pohľadávka je zabezpečená týmto zabezpečovacím právom; ak sa na majetok vzťahuje viac zabezpečovacích práv, rozhoduje ich poradie v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak zabezpečení veritelia nepožiadajú o prevod majetku, správca na požiadanie prevedie majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky; ak ich o prevod majetku požiada viac, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

(5) Prevod majetku vylúčeného zo súpisu na veriteľa sa nezapočítava do uspokojenia jeho pohľadávky. Majetok vylúčený zo súpisu, o ktorý do 60 dní od zverejnenia oznamu podľa odseku 2 neprejavil záujem žiaden z veriteľov, prestáva podliehať konkurzu.

SIEDMA HLAVA
SPRÁVA A SPEŇAŽOVANIE MAJETKU

Prvý oddiel
Príslušný orgán a jeho oprávnenia

§ 82
Príslušný orgán

(1) Príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

(2) Príslušným orgánom na účely tohto zákona je

a) veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu,
b) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku,
c) veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,
d) dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty,
e) súd, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty je popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom; to platí rovnako pri dotknutých zabezpečených veriteľoch podľa písm. b) až d).

§ 83
Oprávnenia príslušného orgánu

(1) Príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o

a) speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný pokyn nevyžaduje,
b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu,
c) spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,
d) odplatný prevod podniku alebo jeho časti,
e) speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky,
f) prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti,
g) prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky,
h) uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu,
i) uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie.

(2) V iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.

(3) Ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade s vytknutými vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu.

(4) Ak je členom príslušného orgánu súd, správca alebo ostatní členovia príslušného orgánu predložia pokyn alebo odporučený postup na schválenie súdu až po tom, čo sa ostatní členovia príslušného orgánu k pokynu alebo odporučenému postupu vyjadrili. Súd predložený pokyn alebo odporučený postup uznesením schváli alebo uznesením rozhodne, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.

§ 84
Žiadosť správcu o uloženie pokynu

(1) Správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až keď súd rozhodne, ako postupovať.

(2) Ak príslušný orgán neuložil správcovi v primeranej lehote určenej správcom pokyn požadovaný správcom alebo členovia príslušného orgánu sa k požadovanému pokynu podľa § 83 ods. 4 v primeranej lehote určenej správcom nevyjadria a oprávnené záujmy dotknutých veriteľov tým môžu byť poškodené, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia, ako aj vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.

(3) Žiadosť správcu o uloženie pokynu ohľadom speňaženia majetku musí obsahovať navrhovaný spôsob speňaženia a jeho zdôvodnenie, porovnanie očakávaných výsledkov navrhnutého spôsobu speňaženia s očakávanými výsledkami iných možných spôsobov speňaženia a alternatívne návrhy speňaženia majetku.

§ 85
Informovanie príslušného orgánu a nahliadanie do správcovského spisu

(1) Správca je povinný v pravidelných lehotách určených príslušným orgánom predkladať príslušnému orgánu správu o postupe speňažovania a plánovaných úkonoch speňažovania. Ak je príslušným orgánom zabezpečený veriteľ, správca je povinný zabezpečenému veriteľovi predložiť správu o plánovaných úkonoch speňažovania pred každým právnym úkonom smerujúcim k speňaženiu majetku jeho oddelenej podstaty.

(2) Účastníci konkurzného konania a ich zástupcovia majú právo počas konkurzu nahliadať do správcovského spisu; za úhradu vecných nákladov sú tiež oprávnení požadovať, aby im správca vydal podpísaný výpis zo správcovského spisu. Nahliadanie do správcovského spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň vo svojej kancelárii umiestnenej v územnom obvode krajského súdu, v ktorého obvode sídli príslušný konkurzný súd; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie zverejní v Obchodnom vestníku oznam.

Druhý oddiel
Správa majetku

§ 86

(1) Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.

(2) Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.

(3) Správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu, aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné povinnosti, aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

(4) Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností. Ustanovenia § 88 sa použijú primerane.

§ 87
Pohľadávky proti podstate

(1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

(2) Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.

(3) Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

(4) Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikla tým, že jeho pohľadávka proti podstate, ktorá vznikla na základe zmluvy uzatvorenej správcom, nemohla byť úplne alebo sčasti uspokojená z majetku dotknutej podstaty. Tejto zodpovednosti sa správca zbaví, ak preukáže, že v čase keď zmluvu uzatvoril ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať, že majetok dotknutej podstaty nebude postačovať na úhradu pohľadávky proti podstate.

(5) Po vzniku pohľadávky proti podstate správca priradí pohľadávku proti podstate tej súpisovej zložke majetku, v súvislosti s ktorou pohľadávka proti podstate vznikla. Ak pohľadávka proti podstate vznikla v súvislosti s viacerými súpisovými zložkami majetku, správca pomerne rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise; ak je už súpisová zložka majetku speňažená, správca vychádza z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia. Ak nie je možné určiť, v súvislosti s ktorou súpisovou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla, správca rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi všetky súpisové zložky majetku; ak však pohľadávka proti podstate vznikla v súvislosti s uplatňovaním odporovacieho práva, správca pomerne rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi tie súpisové zložky majetku, ktoré tvoria tú podstatu, ktorá môže mať z uplatňovania odporovacieho práva prospech. Pohľadávky proti podstate priradené súpisovej zložke majetku vylúčenej zo súpisu správca rozpočíta novým spôsobom. O priraďovaní a rozpočítavaní pohľadávok proti podstate správca vedie prehľadnú evidenciu tak, aby z nej bol nepochybný veriteľ, právny dôvod, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadávky proti podstate, ako aj jej priradenie súpisovej zložke majetku a dôvod tohto priradenia. Evidenciu pohľadávok proti podstate správca vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu.

(6) Správca zodpovedá veriteľom alebo iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu alebo na prevádzkovanie úpadcovho podniku. Tejto zodpovednosti sa správca nemôže zbaviť.

§ 88
Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

(1) Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní úpadcovho podniku a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní úpadcovho podniku môže správca pokračovať, len ak možno odôvodnene predpokladať, že odplatným prevodom podniku, prípadne odplatným prevodom všetkého majetku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku jedným právnym úkonom získa podstatne vyšší výťažok zo speňaženia majetku patriaceho k podniku, ako keby speňažoval majetok patriaci k podniku inými spôsobmi; prevádzkovanie podniku sa pritom musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.

(2) Ak náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahnu výnosy z jeho prevádzkovania, správca bezodkladne informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán a vyžiada si pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku.

(3) Prevádzkovanie úpadcovho podniku ani odplatné prevody majetku, ktorým je tovar vyrábaný pri prevádzkovaní úpadcovho podniku ani odplatné poskytovanie služieb pri prevádzkovaní úpadcovho podniku nie je speňažovaním, ak je vykonávané v rámci bežnej podnikateľskej činnosti úpadcu.

(4) Ak sa v dôsledku prevádzkovania úpadcovho podniku majetok tvoriaci oddelenú podstatu stane súčasťou všeobecnej podstaty alebo prestane podliehať konkurzu, správca zaradí do oddelenej podstaty kompenzačnú pohľadávku v hodnote majetku, o ktorý sa tým oddelená podstata ukrátila; pri určení hodnoty kompenzačnej pohľadávky správca vychádza z hodnoty uvedenej v súpise v čase, keď sa majetok oddelenej podstaty stal súčasťou všeobecnej podstaty alebo prestal podliehať konkurzu. Správca je povinný na ten účel zapísať majetok dotknutej oddelenej podstaty do súpisu najneskôr, keď sa majetok stal súčasťou všeobecnej podstaty alebo prestal podliehať konkurzu. Kompenzačná pohľadávka zaradená do oddelenej podstaty sa uspokojí ako pohľadávka z prevádzkovania podniku pri ukončení prevádzky podniku; peňažné prostriedky takto zaradené do oddelenej podstaty sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

(5) Pohľadávky z prevádzkovania podniku sú pohľadávky voči úpadcovi, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku správcom; pohľadávkami z prevádzkovania podniku nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky z prevádzkovania podniku uspokojuje správca z výnosov získaných prevádzkovaním úpadcovho podniku podľa poradia ich splatnosti.

(6) O pohľadávkach z prevádzkovania podniku správca vedie prehľadnú evidenciu tak, aby z evidencie bol nepochybný veriteľ, právny dôvod, výška, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadávky z prevádzkovania podniku. Povinnosť správcu viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) tým nie je dotknutá.

(7) Ak po ukončení prevádzkovania podniku výnosy z prevádzkovania podniku prevyšujú pohľadávky z prevádzkovania podniku, správca pomerne rozpočíta zisk z prevádzkovania podniku medzi všetky súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise; ak je už súpisová zložka majetku speňažená, správca vychádza z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia.

(8) Ak po ukončení prevádzkovania podniku výnosy z prevádzkovania podniku nepostačujú na uspokojenie pohľadávok z prevádzkovania podniku, správca uspokojí tieto pohľadávky z prevádzkovania podniku ako pohľadávky proti podstate; na ich rozpočítavanie medzi súpisové zložky majetku a zodpovednosť správcu za ich uspokojenie sa ustanovenia § 87 použijú rovnako.

(9) Zisk ani strata z prevádzkovania podniku sa nerozpočítava medzi súpisové zložky majetku, ktoré sú zapísané do súpisu ako majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu; zisk priradený súpisovej zložke majetku sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Zisk priradený súpisovej zložke majetku vylúčenej zo súpisu správca rozpočíta medzi ostatné súpisové zložky majetku novým spôsobom.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa rovnako vzťahujú na prevádzkovanie časti podniku.

§ 89
Zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami

Pri prevádzkovaní úpadcovho podniku alebo jeho časti alebo správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo úpadcom, ibaže s tým súhlasil príslušný orgán.

§ 90
Povinnosti správcu pri uschovávaní písomností

Správca je povinný po ukončení prevádzky úpadcovho podniku

a) oznámiť do jedného mesiaca túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom príslušného štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou, 17)
b) vypracovať do šiestich mesiacov návrh na vyradenie registratúrnych záznamov a predložiť ho príslušnému štátnemu archívu,
c) odovzdať registratúrne záznamy navrhnuté na odovzdanie do archívu a archívne dokumenty príslušnému štátnemu archívu,
d) zabezpečiť vyradenie a uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť príslušnému štátnemu archívu miesto, kde sú uložené.

Tretí oddiel
Speňažovanie majetku

§ 91
Speňažovanie

(1) Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v slovenskej mene na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.

(2) Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.

(3) Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov.

(4) O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu; evidenciu vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Po speňažení každej súpisovej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia tej súpisovej zložke majetku, ktorá bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne speňaží viaceré súpisové zložky majetku a jednotlivé výťažky nie je možné určiť, spoločný výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise.

(5) Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke; úroky vyplatené bankou za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

§ 92
Spôsob speňažovania majetku

(1) Správca môže na účely speňaženia majetku

a) vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,
b) poveriť predajom majetku dražobníka, 8)
c) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,
e) predať majetok iným vhodným spôsobom.

(2) Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Na zmluvu, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.18) Na speňaženie časti úpadcovho podniku sa toto ustanovenie použije primerane.

(3) Podnik alebo časť podniku, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže správca previesť na účely ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné povolenie alebo licenciu. To platí primerane na nájom úpadcovho podniku alebo jeho časti.

(4) Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy, 19) správca speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.19)

(5) Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.20)

(6) Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku alebo časti podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu;8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

§ 93
Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

(1) Pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi21) tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.

(2) Ak sa speňažuje majetok tvoriaci oddelenú podstatu, speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva, ktoré v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie nasledujú po prednostnom zabezpečovacom práve vrátane prednostného zabezpečovacieho práva. Veritelia pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré pri speňažení majetku podliehajúceho konkurzu nezanikajú, sa môžu so správcom dohodnúť na spoločnom predaji majetku tak, aby sa majetok pri odplatnom prevode prevádzal nezaťažený ich zabezpečovacími právami; títo veritelia majú právo na výťažok zo speňaženia tohto majetku podľa dohody uzatvorenej so správcom. Dohoda správcu podlieha súhlasu príslušného orgánu.

(3) Kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

ÔSMA HLAVA
USPOKOJENIE VERITEĽOV

§ 94
Zabezpečení veritelia

Zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich jeho oddelenú podstatu. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená pohľadávka.

§ 95
Nezabezpečení veritelia

(1) Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich všeobecnú podstatu. Ak nie je možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

(2) Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu22) (ďalej len podriadené pohľadávky ) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

§ 96
Všeobecné náležitosti rozvrhu

(1) Výťažok zo speňaženia majetku, ktorý podlieha konkurzu, po odpočítaní pohľadávok proti podstate, ktoré sa k nemu vzťahujú, sa veriteľom prihlásených pohľadávok vydáva rozvrhom. Náklady uspokojenia pohľadávky znáša veriteľ prihlásenej pohľadávky sám.

(2) Rozvrh obsahuje v prehľadnom členení jednotlivé celkové sumy výťažkov priradených k súpisovým zložkám majetku, ktoré sú predmetom rozvrhu, spolu so sumami pohľadávok proti podstate, ktoré sú priradené k týmto súpisovým zložkám majetku, a výslednú sumu výťažku určenú na uspokojenie zabezpečeného veriteľa alebo nezabezpečených veriteľov.

(3) Ak ide o rozvrh pre nezabezpečených veriteľov, rozvrh obsahuje aj pomerné rozdelenie výslednej sumy určenej na uspokojenie nezabezpečených veriteľov tak, aby z rozvrhu bol zrejmý každý nezabezpečený veriteľ, ako aj suma určená na uspokojenie jeho nezabezpečenej pohľadávky.

(4) Pri každej sume výťažku sa v rozvrhu uvedie opis príslušnej súpisovej zložky majetku, spôsob jej speňaženia, dôvod výberu tohto spôsobu speňaženia, označenie nadobúdateľa a ďalšie podstatné okolnosti týkajúce sa priebehu tohto speňažovania.

(5) Pri každej sume pohľadávky proti podstate sa v rozvrhu uvedie právny dôvod, čas vzniku, čas uspokojenia a veriteľ pohľadávky proti podstate, ako aj dôvod jej priradenia k príslušnej súpisovej zložke majetku.

§ 97
Uspokojenie zabezpečeného veriteľa

(1) Po speňažení každej štvrtiny majetku tvoriaceho oddelenú podstatu a ukončení všetkých súdnych sporov týkajúcich sa zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty správca bezodkladne pripraví pre zabezpečeného veriteľa rozvrh výťažku zo speňaženia tohto majetku. Na ten účel správca písomne oboznámi zabezpečeného veriteľa o návrhu rozvrhu výťažku a určí mu lehotu 30 dní na jeho schválenie od jeho doručenia.

(2) Zabezpečený veriteľ môže v lehote určenej správcom návrh rozvrhu výťažku schváliť alebo proti nemu uplatniť odôvodnené námietky. Ak iný dotknutý zabezpečený veriteľ požiada zabezpečeného veriteľa o uplatnenie odôvodnenej námietky, zabezpečený veriteľ je povinný námietku proti návrhu rozvrhu výťažku uplatniť.

(3) Ak zabezpečený veriteľ návrh rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa schváleného rozvrhu výťažku.

(4) Ak zabezpečený veriteľ uplatní proti návrhu rozvrhu výťažku odôvodnené námietky, správca návrh rozvrhu výťažku podľa námietok upraví alebo požiada súd, aby o námietkach rozhodol; ak súd námietkam vyhovie, správca návrh rozvrhu výťažku podľa rozhodnutia súdu upraví. Správca bezodkladne po vyhovení námietkam alebo po rozhodnutí súdu o námietkach uspokojí zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa upraveného rozvrhu výťažku.

(5) Ak zabezpečený veriteľ v lehote určenej správcom neuplatní proti návrhu rozvrhu výťažku odôvodnené námietky alebo návrh rozvrhu výťažku v tejto lehote neschváli, správca požiada o schválenie návrhu rozvrhu výťažku súd. Ak súd návrh rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa schváleného rozvrhu výťažku. Ak súd navrhovaný rozvrh výťažku upraví, správca bezodkladne uspokojí zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa upraveného rozvrhu výťažku.

(6) Súd pri rozhodovaní o odôvodnených námietkach uplatnených proti navrhovanému rozvrhu výťažku alebo pri schvaľovaní navrhovaného rozvrhu výťažku zohľadní oprávnené záujmy zabezpečeného veriteľa, prípadne ďalších dotknutých zabezpečených veriteľov a ich prípadné vyjadrenia.

(7) Po zaradení výťažku zo speňaženia majetku do oddelenej podstaty podľa § 70 sa postupuje primerane podľa odsekov 1 až 6; zabezpečený veriteľ však nemôže uplatniť námietky proti výške výťažku zo speňaženia majetku ani proti pohľadávkam proti podstate, ktoré už boli schválené v predchádzajúcich rozvrhoch.

§ 98
Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

(1) Po speňažení každej štvrtiny majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov rozvrh výťažku zo speňaženia tohto majetku (ďalej len čiastkový rozvrh výťažku ). Na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku návrh čiastkového rozvrhu výťažku a určí veriteľskému výboru lehotu 30 dní na jeho schválenie od jeho zverejnenia. Návrh čiastkového rozvrhu výťažku správca ešte pred jeho zverejnením v Obchodnom vestníku doručí jednotlivým členom veriteľského výboru.

(2) Čiastkový rozvrh výťažku správca pripraví tak, aby neohrozil uspokojenie budúcich pohľadávok proti podstate ani nasledujúce rozvrhy výťažku, najmä s ohľadom na uspokojenie zabezpečených pohľadávok, ktoré sa pravdepodobne budú uspokojovať aj z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu. Z čiastkového rozvrhu výťažku sú vyňaté zabezpečené pohľadávky, ak ich možno ešte uspokojiť z oddelenej podstaty; vyňatie zabezpečených pohľadávok z čiastkového rozvrhu výťažku sa musí v nasledujúcich rozvrhoch doplatiť. Ak sú o rozsahu čiastkového rozvrhu výťažku pochybnosti alebo ak správca na požiadanie veriteľského výboru odmietne čiastkový rozvrh výťažku pripraviť, veriteľský výbor môže požiadať súd, aby správcovi prikázal, v akom rozsahu má čiastkový rozvrh výťažku pripraviť.

(3) Veriteľský výbor môže v lehote určenej správcom návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváliť alebo môže proti nemu v rovnakej lehote uplatniť odôvodnené námietky. Ak nezabezpečený veriteľ požiada veriteľský výbor o uplatnenie odôvodnenej námietky, veriteľský výbor je povinný námietku proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku uplatniť. Námietky nemožno uplatniť proti výške výťažku zo speňaženia alebo proti pohľadávkam proti podstate, ktoré už boli schválené v predchádzajúcich rozvrhoch výťažkov.

(4) Ak veriteľský výbor návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí nezabezpečené pohľadávky podľa schváleného čiastkového rozvrhu výťažku.

(5) Ak veriteľský výbor uplatní proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku odôvodnené námietky, správca návrh čiastkového rozvrhu výťažku podľa námietok upraví alebo požiada súd, aby o námietkach rozhodol. Ak súd námietkam veriteľského výboru vyhovie, správca návrh čiastkového rozvrhu výťažku podľa rozhodnutia súdu upraví. Správca bezodkladne po vyhovení námietkam veriteľského výboru alebo po rozhodnutí súdu o námietkach uspokojí nezabezpečené pohľadávky podľa upraveného čiastkového rozvrhu výťažku.

(6) Ak veriteľský výbor v lehote určenej správcom neuplatní proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku odôvodnené námietky alebo návrh čiastkového rozvrhu výťažku v tejto lehote neschváli, správca požiada o schválenie návrhu čiastkového rozvrhu výťažku súd. Ak súd návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí nezabezpečené pohľadávky podľa čiastkového rozvrhu výťažku schváleného súdom. Ak súd návrh čiastkového rozvrhu výťažku upraví, správca bezodkladne uspokojí nezabezpečené pohľadávky podľa čiastkového rozvrhu výťažku upraveného súdom.

(7) Súd pri rozhodovaní o námietkach veriteľského výboru alebo pri rozhodovaní o schvaľovaní návrhu čiastkového rozvrhu výťažku podľa odseku 6 zohľadní oprávnené záujmy nezabezpečených veriteľov a ich prípadné vyjadrenia.

(8) Schválený čiastkový rozvrh výťažku správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

§ 99
Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

(1) Do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté pohľadávky; to neplatí pre popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada.

(2) Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie popretej pohľadávky správca vydá veriteľovi až po zistení popretej pohľadávky v rozsahu jej zistenia; vo zvyšnom rozsahu správca rozvrhne výťažok novým rozvrhom.

(3) Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie podmienenej pohľadávky správca vydá podmienenému veriteľovi, až keď podmienená pohľadávka vznikne. Ak sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným alebo podmienená pohľadávka vznikne v menšom rozsahu, ako bola prihlásená, správca rozvrhne zvyšný výťažok novým rozvrhom. Ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťažku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku už neprihliada.

§ 100
Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

(1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.

(2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj

a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov,
c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu,
d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.

(3) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

§ 101
Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

(1) Po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení popretých pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu, správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov konečný rozvrh výťažku (ďalej len konečný rozvrh výťažku ). Na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku návrh konečného rozvrhu výťažku a ním určenú lehotu nie kratšiu ako 15 dní a nie dlhšiu ako 30 dní na jeho schválenie. Návrh konečného rozvrhu výťažku správca pred jeho zverejnením doručí jednotlivým členom veriteľského výboru.

(2) Návrh konečného rozvrhu výťažku okrem rozvrhu zvyšného výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov vrátane rozvrhov výťažkov oddelených podstát. Na schvaľovanie konečného rozvrhu výťažku sa primerane použijú ustanovenia § 98.

DEVIATA HLAVA
ZRUŠENIE KONKURZU

§ 102
Zrušenie konkurzu

(1) Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

(2) Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

(3) Uznesenie o zrušení konkurzu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu môže podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.

(4) Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

(5) Ku dňu zrušenia konkurzu správca uzavrie účtovné knihy a zostaví individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.1) Správca tiež odovzdá úpadcovi, prípadne likvidátorovi všetky potrebné doklady, zostávajúci majetok a zaistí ďalšie činnosti súvisiace so zrušením konkurzu. Po vykonaní týchto činností súd odvolá správcu z funkcie.

§ 103

(1) Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu tak, že zastavil konkurzné konanie. Uznesenie súd doručí úpadcovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56, obnovujú sa zabezpečovacie práva, ktoré zanikli podľa § 29 ods. 2, a zaniká funkcia správcu a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený.

(2) V uznesení podľa odseku 1 súd rozhodne o odmene správcu. Odmenu správcu podľa rozhodnutia súdu platí ten, kto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 104

Ak úpadca, ktorý je fyzickou osobou, počas konkurzu zomrie, nastupujú na jeho miesto v rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu jeho dedičia, prípadne štát, ak dedičov niet alebo dedičstvo odmietli.

§ 105

Na základe zoznamu prihlášok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde.

DESIATA HLAVA
OSOBITNÉ KONKURZNÉ USTANOVENIA

§ 106
Malý konkurz

(1) Súd uznesením o otvorení malého konkurzu uzná konkurz za malý, ak je vyhlásený na fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom.

(2) Súd môže uznesením o otvorení malého konkurzu uznať konkurz za malý, ak sú splnené aspoň dva nasledujúce predpoklady:

a) majetok podliehajúci konkurzu pravdepodobne neprevyšuje 5 000 000 Sk,
b) obrat úpadcu dosiahnutý v poslednom uzatvorenom účtovnom období pred vyhlásením konkurzu neprevýšil 10 000 000 Sk,
c) úpadca pravdepodobne nemá viac ako 50 veriteľov.

(3) O otvorení malého konkurzu rozhodne súd pri vyhlásení konkurzu. Súd môže uznať konkurz za malý aj počas konkurzu, ak možno od toho očakávať značné výhody pre jeho rýchlosť, úspornosť alebo efektívnosť. Súd môže uznať konkurz za malý aj bez návrhu.

(4) Ak súd počas konkurzu zistí, že nie sú splnené predpoklady, aby konkurz mohol byť uznaný za malý, aj bez návrhu uznesenie o otvorení malého konkurzu zruší.

§ 107
Obsah malého konkurzu

(1) V uznesení o otvorení malého konkurzu alebo v uznesení o úprave rozsahu malého konkurzu môže súd skrátiť lehoty platné pre riadny konkurz alebo rozhodnúť o iných opatreniach v záujme čo najrýchlejšieho, najúspornejšieho a najefektívnejšieho vedenia konkurzného konania.

(2) V malom konkurze volí schôdza veriteľov namiesto veriteľského výboru jedného zástupcu veriteľov.

TRETIA ČASŤ
REŠTRUKTURALIZÁCIA

PRVÁ HLAVA
REŠTRUKTURALIZAČNÝ POSUDOK

§ 108
Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

(1) Ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku (ďalej len posudok ) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

(2) Ak sa jeden veriteľ alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí potrebnej súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku aj sami.

(3) Poveriť vypracovaním posudku možno len osobu zapísanú do zoznamu správcov.

§ 109
Príprava posudku

(1) Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.

(2) Posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

(3) Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

a) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,
b) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,
c) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a
d) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

(4) Ak správca neodporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to boli splnené predpoklady, zodpovedá tomu, pre koho posudok vypracoval, za škodu, ktorú mu tým spôsobí, ibaže preukáže, že reštrukturalizáciu neodporučil v dôsledku nedostatku súčinnosti dlžníka.

(5) Ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

§ 110
Náležitosti posudku

(1) Posudok obsahuje

a) presné označenie dlžníka,
b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,
c) zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal,
d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,
e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,
f) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila,
g) deň vyhotovenia posudku.

(2) Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež

a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,
b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,
c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu,
d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu.

(3) Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu.

DRUHÁ HLAVA
POVOLENIE REŠTRUKTURALIZÁCIE

§ 111
Návrh na povolenie reštrukturalizácie

(1) Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na príslušnom súde. Návrh na povolenie reštrukturalizácie môže podať dlžník alebo veriteľ.

(2) Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.

(3) Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

§ 112
Náležitosti návrhu

(1) Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Podpis navrhovateľa musí byť v návrhu úradne osvedčený.

(2) Navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť posudok správcu, zoznam majetku dlžníka, zoznam záväzkov dlžníka, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom a poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.

(3) Ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva veriteľ, k návrhu je povinný pripojiť aj úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie.

§ 113
Začatie reštrukturalizačného konania

(1) Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.

(2) Súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Súd návrh veriteľa na povolenie reštrukturalizácie pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyjadril.

(3) O začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie.

(4) Začatie reštrukturalizačného konania bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo iné reštrukturalizačné konanie. Ak počas reštrukturalizačného konania dôjde súdu ďalší návrh na povolenie reštrukturalizácie týkajúci sa toho istého dlžníka, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietne.

§ 114
Účinky začatia reštrukturalizačného konania

(1) Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,
e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,
f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

(2) Právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku; oznam súd zverejní v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť.

§ 115
Späťvzatie návrhu

(1) Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na povolenie reštrukturalizácie späť až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie. Po začatí reštrukturalizačného konania je na späťvzatie návrhu na povolenie reštrukturalizácie potrebný súhlas všetkých účastníkov reštrukturalizačného konania.

(2) Ak je návrh na povolenie reštrukturalizácie vzatý späť podľa odseku 1 po začatí reštrukturalizačného konania, súd reštrukturalizačné konanie bezodkladne uznesením zastaví.

§ 116
Povolenie reštrukturalizácie

(1) Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

(2) Súd povolí reštrukturalizáciu, ak

a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu,
d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania,
e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

(3) Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.

(4) V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.

(5) Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

§ 117
Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

(1) Dlžník môže počas reštrukturalizačného konania až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie požiadať súd, aby vyhlásil konkurz. Ak dlžník požiada súd o vyhlásenie konkurzu, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania. Uznesenie súd doručí účastníkom reštrukturalizačného konania a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

(2) Ak prebieha iné konkurzné konanie, súd prebiehajúce konkurzné konanie po rozhodnutí podľa odseku 1 uznesením zastaví.

§ 118
Začatie reštrukturalizácie

(1) Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.

(3) Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

(4) Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

TRETIA HLAVA
ÚČASTNÍCI REŠTRUKTURALIZAČNÉHO KONANIA A UPLATŇOVANIE POHĽADÁVOK VERITEĽOV V REŠTRUKTURALIZÁCII

§ 119
Účastníci reštrukturalizačného konania

(1) Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

(2) Ak sa v reštrukturalizačnom pláne navrhuje zmena majetkových práv spojených s účasťou na dlžníkovi, prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka (ďalej len akcionár dlžníka ).

(3) Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

(4) Na vstup veriteľa do reštrukturalizačného konania, potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky z jedného účastníka reštrukturalizačného konania na iného účastníka reštrukturalizačného konania a zánik postavenia účastníka reštrukturalizačného konania sa ustanovenia § 25 až 27 použijú primerane.

§ 120

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

(2) Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len prednostné pohľadávky ). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

(3) Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

(4) Ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

§ 121
Prihlasovanie pohľadávok

(1) Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

(2) Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí mu doručili prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.

§ 122
Náležitosti prihlášky

(1) Pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa.

(2) Ak veriteľ prihlasuje zabezpečenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva spolu s určením majetku, ktorým je zabezpečená, a sumu, do ktorej je zabezpečená. Ak prihláška zabezpečenej pohľadávky tieto údaje neobsahuje, zabezpečená pohľadávka sa v reštrukturalizácii považuje len za nezabezpečenú pohľadávku a na zabezpečovacie právo, ktorým je zabezpečená, sa v reštrukturalizácii neprihliada.

(3) Ak veriteľ prihlasuje podmienenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj podmienku, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Ak sa v prihláške podmienenej pohľadávky tento údaj neuvedie, na prihlášku podmienenej pohľadávky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa.

(4) Pohľadávka sa uplatňuje v slovenskej mene. Ak sa pohľadávka neuplatní v slovenskej mene, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska v deň vyhlásenia konkurzu. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej kurz Národná banka Slovenska nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.

(5) Ak veriteľ podáva viacero prihlášok, k prihláškam pripojí aj súhrnný prehľad. Ak veriteľ podáva ďalšiu prihlášku dodatočne, súhrnný prehľad pripojí k poslednej podanej prihláške; na súhrnné prehľady pripojené k prihláškam podaným skôr sa v konkurze neprihliada. Ak veriteľ k svojim viacerým prihláškam nepripojí súhrnný prehľad, súhrnný prehľad nepredloží na datovanom a ním podpísanom predpísanom tlačive alebo súhrnný prehľad neobsahuje údaje uvedené v podaných prihláškach, na jeho prihlášky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávky v nich uplatnené sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú.

(6) K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu.

(7) Ak veriteľ nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v prihláške je povinný uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k prihláške je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie písomností nezvolí, budú sa mu písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

(8) Ani správca, ani súd nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej prihlášky; na požiadanie sú však povinní vydať veriteľovi potvrdenie o doručení prihlášky. Správca je tiež povinný v potvrdení uviesť, či prihlášku možno podľa odseku 1 alebo 2 považovať za úplnú; o prípadných nedostatkoch prihlášky je správca povinný veriteľa v potvrdení poučiť. Prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

§ 123
Zoznam pohľadávok

(1) Prihlásené pohľadávky spolu s údajmi uvedenými v prihláške správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok tak, aby konečný zoznam pohľadávok zostavil do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok; zoznam pohľadávok správca vyhotovuje v štyroch rovnopisoch.

(2) Po vyhotovení konečného zoznamu pohľadávok správca bezodkladne doručí jeden rovnopis konečného zoznamu pohľadávok na súd. Na súde správca porovná údaje zapísané do konečného zoznamu pohľadávok s údajmi uvedenými v prihláškach doručených súdu a podľa tohto porovnania priamo na súde pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka upraví konečný zoznam pohľadávok; ak sa pri porovnaní týchto údajov zistí, že prihláška doručená správcovi sa nezhoduje s prihláškou doručenou súdu, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa.

(3) Správca v rovnakom čase, ako vyhotoví konečný zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam.

(4) Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok správca najneskôr do troch dní od uplynutia tejto lehoty doručí jeden rovnopis konečného zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok na súd; pre posúdenie, v akom rozsahu sú prihlásené pohľadávky popreté, sú údaje zapísané do konečného zoznamu pohľadávok doručeného súdu rozhodujúce.

(5) Ak počas reštrukturalizácie dôjde k zmene údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok, správca bezodkladne po tom, čo sa o zmene týchto údajov dozvie, zapíše ich zmenu do zoznamu pohľadávok; zmenu zoznamu pohľadávok tiež bezodkladne písomne oznámi súdu.

(6) Zoznam pohľadávok tvorí súčasť správcovského spisu.

§ 124
Popretie a zistenie pohľadávky

(1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

(2) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

(3) Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, môže podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.

(4) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

(5) Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

(6) Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

(7) Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.

(8) Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal.

(9) Ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.

§ 125
Zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť prihlášky

(1) Veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ak správca pohľadávku veriteľa poprie a súd v konaní o určení pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásenej sumy alebo mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75 % z prihlásenej sumy, veriteľ je povinný zaplatiť v prospech dlžníka pokutu vo výške určenej súdom, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou; nárok na zaplatenie pokuty uplatňuje dlžník. Právo veriteľov na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ustanovenie sa použije rovnako, ak súd v konaní o určení pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie právo, ktoré uplatnil v prihláške, alebo mal nárok na zabezpečovacie právo vo vyššom poradí, ako uplatnil v prihláške.

(2) Pokutu podľa odseku 1 určí súd vo výške 0, 1 % až 0, 2 % za každý deň od prihlásenia pohľadávky až do právoplatného skončenia konania o určení pohľadávky z tej sumy prihlásenej pohľadávky, ktorá prevyšuje sumu určenú súdom v konaní o určení pohľadávky; ak túto sumu nie je možné určiť, pokuta sa určí z celej sumy prihlásenej pohľadávky. Súd pri určení výšky pokuty prihliadne na okolnosti, za ktorých k nesprávnemu prihláseniu pohľadávky došlo.

(3) Povinnosť veriteľa zaplatiť pokutu podľa odseku 2 vznikne aj vtedy, ak veriteľ pred rozhodnutím súdu v konaní o určení pohľadávky vzal návrh na určenie pohľadávky späť, ak nepodal prihlášku dobromyseľne. Pokuta sa v tom prípade určí z celej sumy prihlásenej pohľadávky.

ŠTVRTÁ HLAVA
VERITEĽSKÉ ORGÁNY

§ 126
Schôdza veriteľov

(1) Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru správca do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov tak, aby sa konala nie skôr ako prvý deň a nie neskôr ako piaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Schôdzu veriteľov správca zvolá uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku, v ktorom uvedie miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov. Schôdzi veriteľov predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka. Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov platí dlžník.

(2) Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka je povinný sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky správcu.

(3) Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená; na každú jednu slovenskú korunu zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka.

(4) O priebehu schôdze veriteľov správca spíše zápisnicu. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, uznesenia prijaté schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania a podpis správcu. Odpis zápisnice správca priamo na schôdzi veriteľov doručí súdu; odpis zápisnice je správca povinný podpísať.

(5) Správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli v jeho kancelárii do zápisnice zo schôdze veriteľov nahliadať; za úhradu vecných nákladov je povinný im vydať aj podpísaný odpis zápisnice. Zápisnica tvorí súčasť správcovského spisu.

§ 127
Veriteľský výbor

(1) Na účely výkonu svojich práv si veritelia prihlásených pohľadávok na schôdzi veriteľov volia trojčlenný alebo päťčlenný veriteľský výbor. Návrhy na jednotlivých členov veriteľského výboru predkladá správca spomedzi prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať v zásade od veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Jednotlivé návrhy na členov veriteľského výboru správca predkladá tak, aby pomer medzi zabezpečenými veriteľmi a nezabezpečenými veriteľmi bol vo veriteľskom výbore v zásade vyrovnaný. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(2) Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru je vždy veriteľ, ktorý podal návrh na povolenie reštrukturalizácie; ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podalo niekoľko veriteľov, členom veriteľského výboru je ich spoločný zástupca. Na voľbu ďalších členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.

(3) Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká zánikom jeho postavenia účastníka reštrukturalizačného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká tiež jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Ak sa počet členov veriteľského výboru zníži pod troch, nových členov veriteľského výboru určí súd; za člena veriteľského výboru môže súd určiť len veriteľa zistenej pohľadávky.

(4) Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil pri výkone svojej funkcie; tieto trovy vo výške schválenej veriteľským výborom platí dlžník.

(5) Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu; pravosť podpisu člena veriteľského výboru musí byť na plnomocenstve úradne osvedčená.

(6) Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.

§ 128
Zasadnutie veriteľského výboru

(1) Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do troch dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca.

(2) Veriteľský výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

(3) Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru. Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť.

(4) Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka sú povinní sa na požiadanie veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.

(5) O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s hlasovaním jednotlivých členov veriteľského výboru. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Odpis zápisnice predseda veriteľského výboru bezodkladne doručí súdu a správcovi. Správca najneskôr nasledujúci deň po doručení zápisnice zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku. Odpis zápisnice doručený správcovi tvorí súčasť správcovského spisu.

PIATA HLAVA
DOHĽAD SPRÁVCU A SÚDU POČAS REŠTRUKTURALIZÁCIE

§ 129
Dohľad správcu

(1) Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(2) Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(3) Ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2, súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizácie, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

§ 130
Schvaľovanie právnych úkonov dlžníka

(1) Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch.

(2) Rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, môže veriteľský výbor svojím uznesením rozšíriť. Uznesenie veriteľského výboru je účinné zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie zverejní správca najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru.

(3) O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne. Dlžník je povinný na účely riadneho posúdenia právneho úkonu poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.

(4) Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.

§ 131
Dohľad súdu

(1) Súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

(2) Súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,
c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,
d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor,
e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,
f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo predložený návrh plánu zamietol,
g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,
h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,
i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu súdom.

(3) V uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

(4) Ak správca počas reštrukturalizácie zomrie, zanikne alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka, súd jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví nového správcu odporučeného veriteľským výborom, ak má za to, že reštrukturalizácia môže splniť svoj účel. Inak jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz; ustanovenie odseku 2 sa použije primerane. Uznesenie o odvolaní doterajšieho správcu a ustanovení nového správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

ŠIESTA HLAVA
REŠTRUKTURALIZAČNÝ PLÁN

§ 132
Reštrukturalizačný plán

(1) Reštrukturalizačný plán (ďalej len plán ) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len účastník plánu ), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

(2) Plán sa člení na opisnú časť a záväznú časť.

§ 133
Predkladateľ plánu

(1) Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len schvaľovacia schôdza ) a súdu dlžník.

(2) Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, plán vypracuje a na schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu predloží správca.

§ 134
Príprava plánu

(1) Plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti.

(2) Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať; predkladateľ plánu je povinný im na tento účel poskytovať všetky vyžiadané informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť.

(3) Predkladateľ plánu je povinný priebežne zasielať členom veriteľského výboru a správcovi alebo dlžníkovi predbežné znenia návrhu plánu a žiadať ich o stanoviská, návrhy alebo podnety. Stanoviská, návrhy alebo podnety členov veriteľského výboru a správcu alebo dlžníka je predkladateľ plánu povinný s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť.

§ 135
Opisná časť plánu

(1) Opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať

a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením,
b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu,
c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.

(2) Opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä
a) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné,
b) prevod podniku dlžníka alebo jeho časti na inú osobu, či už existujúcu alebo založenú na tento účel podľa plánu v budúcnosti (ďalej len preberajúca osoba ),
c) vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, či už na účel ich výmeny za pohľadávky alebo na iný účel určený plánom,
d) pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka alebo jeho časti dlžníkom na účel jeho výhodnejšieho predaja v budúcnosti,
e) zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka alebo zmena jeho právnej formy,
f) prevod majetku dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou bez tohto zaťaženia,
g) zmena majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby, zmena obsahu zakladateľských zmlúv alebo iných dokumentov podobného charakteru dlžníka alebo preberajúcej osoby alebo prevod majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby na iné osoby.

(3) Opisná časť plánu obsahuje aj ďalšie náležitosti predpokladané týmto zákonom, ako aj všetky ďalšie údaje potrebné pre účastníkov plánu tak, aby mohli s odbornou starostlivosťou hlasovať o prijatí plánu.

§ 136
Záväzná časť plánu

(1) Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

(2) Ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.

§ 137
Skupiny

(1) Na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

(2) Jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok podľa odseku 1 môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane.

(3) Ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

§ 138
Zaraďovanie pohľadávok do jednotlivých skupín

(1) Každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín podľa § 137 a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, zaradí zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

(2) Podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.

§ 139

(1) Jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v prípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená jednotlivými plneniami, a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za nevymáhateľnú. Pri majetkovom práve akcionára dlžníka sa toto ustanovenie použije primerane.

(2) Pohľadávky a majetkové práva akcionárov dlžníka zaradené do rovnakej skupiny musia byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. V menšej miere alebo horším spôsobom sa pohľadávka alebo majetkové právo akcionára dlžníka zaradené do rovnakej skupiny môže uspokojiť len so súhlasom dotknutého veriteľa alebo akcionára dlžníka.

(3) Právne úkony dlžníka alebo správcu urobené počas reštrukturalizačného konania, ktoré poskytujú účastníkovi plánu výhodu nepredpokladanú plánom, sú neplatné.

§ 140
Záväzky tretích osôb

(1) Záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.

(2) Záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu.

§ 141
Nový úver

Záväzná časť plánu môže obsahovať ustanovenie o poskytnutí úveru dlžníkovi alebo preberajúcej osobe po skončení reštrukturalizácie s tým, že pohľadávka z úveru sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude v nezabezpečenom rozsahu uspokojovať zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami (ďalej len nový úver ).

§ 142
Prílohy plánu

Prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných zákonom predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka a mimoriadna individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s mimoriadnymi individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, prílohu plánu tvorí tiež správa audítora.

SIEDMA HLAVA
SCHVAĽOVANIE PLÁNU

§ 143
Lehota na predloženie plánu

Záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

§ 144
Schválenie plánu veriteľským výborom

(1) O schválení alebo zamietnutí predloženého návrhu plánu rozhodne veriteľský výbor do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhu plánu výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jeho prepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský výbor rozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného plánu.

(2) Ak veriteľský výbor predložený návrh plánu zamietne alebo predložený návrh plánu v zákonných lehotách neschváli, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(3) Ak veriteľský výbor predložený návrh plánu schváli, bezodkladne požiada správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.

(4) Po schválení plánu veriteľským výborom možno v pláne z podnetu predkladateľa plánu opraviť len zjavné chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Iné zmeny plánu z podnetu predkladateľa plánu sú zakázané.

§ 145
Zmena plánu na návrh účastníka plánu

(1) Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu

a) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,
b) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,
c) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
d) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,
e) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.

(2) Doručené žiadosti správca priebežne usporadúva do prehľadného zoznamu, v ktorom uvedie deň doručenia žiadosti, označenie žiadateľa a obsah žiadosti. Správca je povinný zabezpečiť, aby účastníci plánu mohli do priebežného zoznamu žiadostí, ako aj úplného zoznamu žiadostí nahliadať v jeho kancelárii.

(3) Predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1 písm. b) až e) a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti. Ak je predkladateľom plánu dlžník, správca mu doručí zoznam žiadostí na účely ich posúdenia najneskôr piaty deň pred konaním schvaľovacej schôdze.

§ 146
Schvaľovacia schôdza

(1) Schvaľovaciu schôdzu zvoláva správca do troch dní od doručenia žiadosti veriteľského výboru tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. Miesto a čas konania schvaľovacej schôdze správca určí tak, aby čo najmenej obmedzovali účastníkov plánu v možnosti zúčastniť sa na zasadnutí schvaľovacej schôdze.

(2) Schvaľovacia schôdza sa zvoláva uverejnením oznámenia o zvolaní schvaľovacej schôdze v Obchodnom vestníku; lehota medzi zvolaním a konaním schvaľovacej schôdze nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schvaľovacej schôdze obsahuje

a) miesto a čas konania schvaľovacej schôdze,
b) oznámenie o schválení plánu veriteľským výborom spolu s odporučením veriteľského výboru, aby účastníci plánu oprávnení o schválení plánu hlasovať za jeho prijatie hlasovali,
c) informáciu, ako a kedy sa môžu účastníci plánu oboznámiť s obsahom plánu v kancelárii správcu.

(3) Schvaľovacej schôdzi predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka. Právo zúčastniť sa na schvaľovacej schôdzi má každý účastník plánu; akcionár dlžníka sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi, aj keď nie je účastníkom plánu. Účasť dlžníka alebo štatutárnych orgánov alebo členov štatutárneho orgánu dlžníka na schvaľovacej schôdzi je povinná.

(4) Účastník plánu sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi aj prostredníctvom písomne splnomocneného zástupcu; pravosť podpisu účastníka plánu musí byť na plnomocenstve úradne osvedčená.

(5) Schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín; právo hlasovať nemajú účastníci plánu zaradení do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu týchto pohľadávok a veritelia pohľadávok popretých čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia zabezpečovacieho práva alebo zabezpečenia zabezpečovacím právom v rozsahu týchto pohľadávok. Na každú jednu slovenskú korunu zistenej sumy zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schvaľovacej schôdzi hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schvaľovacej schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Na účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo skupín sa počet ich hlasov určí podľa osobitného predpisu.23)

(6) Na schvaľovacej schôdzi možno hlasovať osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak bolo hlasovanie schvaľovacej schôdze o prijatí plánu odročené, za prijatie plánu možno hlasovať aj písomne. Písomné hlasovanie je platné, ak je doručené správcovi najneskôr deň pred hlasovaním o prijatí plánu, pravosť podpisu písomne hlasujúceho je úradne osvedčená a z obsahu písomného hlasovania je nepochybné, či hlasujúci hlasoval za prijatie plánu alebo proti prijatiu plánu. Výsledky písomného hlasovania spracuje správca do zápisnice o písomnom hlasovaní.

§ 147
Priebeh schvaľovacej schôdze

(1) Pred hlasovaním o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi predsedajúci otvorí rozpravu. V rozprave predkladateľ plánu odpovie na všetky žiadosti zapísané do zoznamu žiadostí a vysvetlí každú opravu alebo zmenu urobenú v pláne po jeho schválení veriteľským výborom. Po zodpovedaní každej žiadosti má prítomný žiadateľ právo na vyjadrenie svojho stanoviska v rozsahu troch minút. Predsedajúci môže určiť žiadateľovi na jeho žiadosť väčší časový priestor na prednesenie jeho stanoviska. Rozprava zo schvaľovacej schôdze sa zaznamená.

(2) O prijatí plánu sa hlasuje hneď po skončení rozpravy. Ak z rozpravy vyplynie potreba urobiť v pláne zmeny, predsedajúci môže hlasovanie o prijatí plánu o 15 dní odročiť; v prípade pochybnosti môže navrhnúť, aby sa o odročení hlasovalo.

(3) Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, predsedajúci do dvoch dní zverejní v Obchodnom vestníku deň a miesto pokračovania schvaľovacej schôdze, dôvody odročenia hlasovania o prijatí plánu a informáciu, kde a kedy možno nahliadnuť do plánu v znení zmien urobených podľa pripomienok schvaľovacej schôdze.

§ 148
Väčšina potrebná na prijatie plánu

(1) Na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a) v každej skupine pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených zabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú dvojtretinovú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,
b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,
c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,
d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

(2) Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom.

(3) Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, 24) sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

(4) Súhlas dlžníka s prijatím plánu sa vyžaduje, len ak je fyzickou osobou a plán predkladá správca. Súhlas dlžníka s plánom sa považuje za daný, ak do piatich dní pred konaním schvaľovacej schôdze nepodá na súde proti predloženému plánu písomne námietky. O podaných námietkach súd bezodkladne upovedomí predkladateľa plánu.

§ 149
Listina prítomných

Účastníci plánu prítomní na schvaľovacej schôdzi sa zapisujú do listiny prítomných. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, listina prítomných sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Správnosť listiny prítomných potvrdzujú svojimi podpismi správca a sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník prítomný na schvaľovacej schôdzi.

§ 150
Zápisnica zo schvaľovacej schôdze

(1) O priebehu schvaľovacej schôdze sa spíše zápisnica. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, zápisnica sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda schôdze; zápisnicu je povinný vyhotoviť do piatich dní od skončenia schvaľovacej schôdze.

(2) Zápisnica zo schvaľovacej schôdze obsahuje označenie dlžníka, predsedu schvaľovacej schôdze a prítomného sudcu alebo povereného vyššieho súdneho úradníka, miesto a čas konania schvaľovacej schôdze, podrobný opis priebehu schvaľovacej schôdze, výsledky hlasovania o pláne v každej skupine s uvedením spôsobu hlasovania, odôvodnené námietky veriteľa, prípadne akcionára dlžníka uplatnené na schvaľovacej schôdzi a ďalšie dôležité skutočnosti zo schvaľovacej schôdze.

(3) Prílohu zápisnice tvorí

a) listina prítomných,
b) záznam rozpravy zo schvaľovacej schôdze,
c) kópia plánu v znení schválenom veriteľským výborom,
d) kópia plánu v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu,
e) kópia plánu v porovnanom znení podľa písmen c) a d) tak, aby zmeny boli v pláne prehľadne vyznačené s uvedením dôvodu každej zmeny v poznámke vecného odôvodnenia, a
f) kópia plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

(4) Rovnopis zápisnice správca do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze zašle súdu a dlžníkovi. Správca tiež zabezpečí, aby účastníci plánu mohli do zápisnice zo schvaľovacej schôdze v jeho kancelárii nahliadať; správca je tiež povinný im za úhradu vecných nákladov vydať odpis zápisnice. Záväzná časť plánu môže určiť aj iný spôsob, akým sa môže zápisnica zo schvaľovacej schôdze poskytovať žiadateľom.

ÔSMA HLAVA
POTVRDENIE PLÁNU SÚDOM

§ 151
Návrh na potvrdenie plánu súdom

(1) Plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

(2) Návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.

(3) Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh na potvrdenie plánu nepodá, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

§ 152
Nahradenie súhlasu skupiny alebo dlžníka

(1) Ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak

a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a
c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

(2) Ak je na prijatie plánu potrebný súhlas dlžníka a dlžník s prijatím plánu nesúhlasí, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd súhlas dlžníka nahradil svojím rozhodnutím, ak dlžník nebude na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by bol v prípade neprijatia plánu.

(3) O nahradení súhlasu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.

§ 153
Potvrdenie plánu súdom

(1) Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

(2) Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.

§ 154
Zamietnutie plánu súdom

(1) Súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,
c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,
d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

(2) Uznesenie o zamietnutí plánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu sa môže do 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ plánu. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

(3) Len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

§ 155
Účinky súdom potvrdeného plánu

(1) Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.

(2) Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

(3) Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

(4) Ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

(5) Ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.

§ 156
Skončenie reštrukturalizácie

Zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

DEVIATA HLAVA
NEÚČINNOSŤ PLÁNU

§ 157
Ochrana účastníkov plánu nesúhlasiacich s plánom

(1) Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak

a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,
b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,
c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

(2) Právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.

§ 158
Plnenie na popretú pohľadávku

(1) Ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.

(2) Plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom.

(3) Ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávka bola zaradená do nesprávnej skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel, o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený.

§ 159
Nesplnenie plánu

Ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku vyplývajúcu mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

§ 160
Účinky vyhlásenia konkurzu na plán

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.

§ 161
Následky neúčinnosti plánu

(1) V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu25) počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

(2) V prípade neúčinnosti plánu voči akcionárovi dlžníka sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne uhradiť akcionárovi dlžníka hodnotu plnenia, ktorá by zodpovedala jeho podielu na likvidačnom zostatku dlžníka v čase potvrdenia plánu súdom. Ak akcionár dlžníka nepreukáže inak, predpokladá sa, že hodnota likvidačného zostatku sa rovná nule.

(3) Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to

a) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti plánu, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 157,
b) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158, alebo
c) na podklade zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159.

(4) Plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu voči nemu v rozsahu určenom plánom (§ 139) započítajú.

DESIATA HLAVA
DOZORNÁ SPRÁVA

§ 162
Dozorná správa

(1) Záväzná časť plánu môže na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu zaviesť nad dlžníkom alebo preberajúcou osobou dozornú správu. Dozornú správu vykonáva dozorný správca určený záväznou časťou plánu. Za dozorného správcu možno určiť len osobu zapísanú do zoznamu správcov; súhlas s výkonom funkcie dozorného správcu tvorí prílohu plánu.

(2) V prípade zavedenia dozornej správy záväzná časť plánu obsahuje najmä určenie

a) osoby podliehajúcej dozornej správe,
b) dozorného správcu,
c) pravidiel pre výkon dozornej správy,
d) právnych úkonov podliehajúcich súhlasu dozorného správcu,
e) odmeny dozorného správcu a pravidiel pre jej úhradu.

§ 163
Účinky dozornej správy

(1) Účinky dozornej správy nastanú zverejnením oznámenia dozorného správcu o zavedení dozornej správy v Obchodnom vestníku.

(2) Oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje oznámenie o zavedení dozornej správy, osobu alebo osoby podliehajúce dozornej správe, meno, priezvisko a kanceláriu dozorného správcu a ďalšie skutočnosti, ktorých zverejnenie určuje záväzná časť plánu.

(3) Ak niektoré právne úkony osoby podliehajúcej dozornej správe majú podľa záväznej časti plánu podliehať súhlasu dozorného správcu, oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje aj presné určenie rozsahu týchto právnych úkonov s poučením o možnosti odporovať tým právnym úkonom, ktoré osoba podliehajúca dozornej správe urobí bez súhlasu dozorného správcu. Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz.

§ 164
Dozorný správca

(1) Dozorný správca je povinný vykonávať dozornú správu s odbornou starostlivosťou. Dozorný správca je povinný pri výkone dozornej správy

a) dohliadať na dodržiavanie plnenia plánu, pravidiel výkonu dozornej správy a činnosť osoby podliehajúcej dozornej správe,
b) udeľovať súhlas s právnymi úkonmi osoby podliehajúcej dozornej správe v rozsahu a za podmienok určených v pláne,
c) neustále vyhodnocovať všetky známe informácie o osobe podliehajúcej dozornej správe, o plnení plánu a o iných pre plnenie plánu podstatných skutočnostiach z hľadiska ich možného vplyvu na úspešné splnenie plánu a v prípade, že po vyhodnotení týchto informácií dôjde k záveru, že nemožno odôvodnene predpokladať riadne splnenie plánu, je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať osobu podliehajúcu dozornej správe a iné osoby určené v pláne,
d) plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce mu zo záväznej časti plánu.

(2) Ak plán neurčuje inak, dozorný správca je povinný v pravidelných mesačných intervaloch poskytovať súdu a veriteľskému výboru správy o plnení plánu a o vyhliadkach v súvislosti s plnením plánu v budúcnosti.

(3) Dozorný správca je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaní príslušných orgánov osoby podliehajúcej dozornej správe. Ak plán neurčuje inak, príslušné orgány osoby podliehajúcej dozornej správe sú povinné prerokovať s dozorným správcom každé zásadné rozhodnutie finančnej a majetkovej povahy.

(4) Dozornému správcovi patria pri výkone jeho činnosti rovnaké oprávnenia ako správcovi pri zisťovaní majetku v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Osoba podliehajúca dozornej správe je povinná poskytnúť dozornému správcovi súčinnosť zodpovedajúcu týmto jeho oprávneniam.

§ 165
Skončenie dozornej správy

(1) Po úplnom splnení plánu dozorný správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku oznam o ukončení dozornej správy. Zverejnením oznamu o ukončení dozornej správy zanikajú účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu.

(2) Účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu.

ŠTVRTÁ ČASŤ
ODDLŽENIE

§ 166

(1) Dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

(2) Dlžník nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

§ 167

(1) Návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.

(2) Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.

(3) V uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu môže súd ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

(4) V uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.

(5) Uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie oddlženia súd doručí dlžníkovi. Proti uzneseniu môže dlžník podať odvolanie.

§ 168

(1) Právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.

(2) Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.

(3) Súd je oprávnený počas skúšobného obdobia požadovať od správcu správy o priebehu skúšobného obdobia a plnení povinností dlžníka, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

§ 169

(1) Pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.

(2) Na odvolanie a ustanovenie správcu počas skúšobného obdobia sa primerane použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu počas konkurzu. Správcovi pri výkone funkcie počas skúšobného obdobia patria rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane.

§ 170

(1) Právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia. Ak dlžník urobí právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však môže správca rovnako ako v konkurze odporovať.

(2) O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne. Právny úkon dlžníka je správca oprávnený schváliť, len ak sa hodnota majetku dlžníka v dôsledku právneho úkonu zvýši. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.

§ 171

(1) Súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu. Uznesenie o zrušení skúšobného obdobia súd doručí dlžníkovi a správcovi. Proti uzneseniu môže dlžník podať odvolanie. Právoplatné uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa končí skúšobné obdobie a zaniká funkcia správcu.

(2) Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.

PIATA ČASŤ
CEZHRANIČNÉ KONKURZY

§ 172
Vzťah k štátom Európskej únie

Na konkurzné konanie s cudzím prvkom sa vo vzťahu k členským štátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len členský štát ) použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis26) neustanovuje inak.

Vzťah k štátom, ktoré nie sú členmi Európskej únie

§ 173

Ak Slovenská republika nie je viazaná medzinárodnou zmluvou upravujúcou uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, platí pre uznanie cudzích rozhodnutí v konaniach upravených týmto zákonom zásada vzájomnosti.

§ 174

(1) Právomoc slovenského súdu na konanie podľa tohto zákona je daná, ak má dlžník na území Slovenskej republiky majetok.

(2) Konkurz vyhlásený slovenským súdom sa vzťahuje aj na majetok, ktorý sa nachádza na území cudzieho štátu, ak to právne predpisy cudzieho štátu umožňujú.

§ 175

(1) Ak orgán cudzieho štátu začal konanie obdobné konkurznému konaniu podľa tohto zákona (ďalej len zahraničné konkurzné konanie ), slovenský súd na návrh zahraničného správcu a na základe vzájomnosti uzná účinky zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej republiky, ak zahraničný správca preukáže jeho začatie vrátane svojho ustanovenia, ako aj právny záujem na jeho uznaní na území Slovenskej republiky. Uznanie zahraničného konkurzného konania je vylúčené, ak už na území Slovenskej republiky ohľadom toho istého dlžníka prebieha iné zahraničné konkurzné konanie alebo konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené slovenským súdom.

(2) Súd môže aj bez návrhu priznať uznanému zahraničnému konkurznému konaniu na území Slovenskej republiky aj niektoré účinky konkurzného konania podľa tohto zákona alebo určiť, že niektoré účinky zahraničného konkurzného konania sa na územie Slovenskej republiky nevzťahujú.

(3) Slovenský súd aj bez návrhu zruší uznanie zahraničného konkurzného konania, ak zistí, že nie sú splnené predpoklady na uznanie zahraničného konkurzného konania podľa odseku 1.

(4) Uznanie zahraničného konkurzného konania sa zrušuje začatím konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona. Uznanie zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej republiky nie je prekážkou začatia konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona.

ŠIESTA ČASŤ
KONKURZ FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ

Prvý oddiel
Osobitné ustanovenia pre konkurz finančných inštitúcií

§ 176

(1) Návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, zdravotnú poisťovňu, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len slovenská finančná inštitúcia ) môže podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.27)

(2) Návrh na vyhlásenie konkurzu na pobočku právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie so sídlom v inom ako členskom štáte (ďalej len zahraničná finančná inštitúcia ) zriadenej na území Slovenskej republiky, môže podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.27)

(3) Reštrukturalizácia slovenskej finančnej inštitúcie alebo pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie sa uskutočňuje v rámci nútenej správy podľa osobitných predpisov.27) Ustanovenia tretej časti tohto zákona sa na tieto osoby nepoužijú.

(4) O návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne ako o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu; predbežného správcu súd neustanovuje.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa rovnako použijú na obchodníka s cennými papiermi, na správcovskú spoločnosť, na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť alebo na pobočku obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie zriadenej na území Slovenskej republiky.

§ 177
Oznamovanie vyhlásenia konkurzu

(1) Vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému28) uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska29) (ďalej len platobný systém ) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska.

(2) Vyhlásenie konkurzu na majetok banky, pobočky zahraničnej banky, inštitúcie elektronických peňazí alebo pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov.

(3) Vyhlásenie konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s pokladničnými poukážkami alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s podielovými listami30) (ďalej len systém vyrovnania ) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov; uznesenie tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov.

(4) Vyhlásenie konkurzu na majetok obchodníka s cennými papiermi alebo pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov a príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov, príslušnému orgánu dohľadu a Garančnému fondu investícií.

(5) Vyhlásenie konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne doručí príslušnému orgánu dohľadu.

(6) Vyhlásenie konkurzu podľa odsekov 1 až 5 súd oznámi príslušným orgánom ešte pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

§ 178
Veriteľský výbor v konkurze

Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, členom veriteľského výboru je vždy Fond ochrany vkladov. Ak je úpadcom obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi, členom veriteľského výboru je vždy Garančný fond investícií. Na voľbu ďalších členov veriteľského výboru sa ustanovenia o voľbe členov veriteľského výboru v konkurze použijú primerane.

§ 179
Účinky vyhlásenia konkurzu na účastníkov platobného systému, systému vyrovnania a zahraničné centrálne banky

(1) Vyhlásením konkurzu na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému alebo účastníka systému vyrovnania nie sú pri splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom 31) dotknuté

a) práva použiť peňažné prostriedky z účtu účastníka platobného systému vedeného v tomto platobnom systéme na splnenie záväzkov účastníka platobného systému, ktoré vyplývajú z jeho účasti v platobnom systéme,
b) práva použiť cenné papiere z účtu účastníka systému vyrovnania vedeného v centrálnom depozitári cenných papierov na splnenie záväzkov účastníka systému vyrovnania, ktoré vyplývajú z jeho účasti v systéme vyrovnania,
c) povinnosti platobného systému alebo centrálneho depozitára cenných papierov spracovať a zúčtovať platobné príkazy účastníka platobného systému alebo systému vyrovnania ani platnosť a vymáhateľnosť jeho príkazov voči tretím osobám,
d) práva na zábezpeku, ktorú účastník platobného systému alebo účastník systému vyrovnania poskytol v súvislosti s jeho účasťou v tomto platobnom systéme alebo systéme vyrovnania; nedotknuté zostávajú aj práva na uplatnenie a výkon nárokov z takejto zábezpeky, a to kedykoľvek v priebehu konkurzu za predpokladu, že budú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov z poskytnutej zábezpeky.

(2) Vyhlásením konkurzu nie sú dotknuté práva na zábezpeku, ktorá je poskytnutá na zabezpečenie práv Európskej centrálnej banky alebo práv centrálnej banky niektorého z členských štátov; nedotknuté zostávajú aj práva na uplatnenie a výkon nárokov z takejto zábezpeky, a to kedykoľvek v priebehu konkurzu za predpokladu, že budú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov z poskytnutej zábezpeky.

(3) Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke, štátne dlhopisy alebo prevoditeľné cenné papiere, 7) ktoré vzniklo medzi osobami podľa osobitného predpisu 32) v deň vyhlásenia konkurzu na majetok jednej z týchto osôb, avšak po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, sa považuje za platne vzniknuté, ak oprávnený zo zabezpečovacieho práva preukáže, že o vyhlásení konkurzu nevedel alebo nemohol vedieť.

(4) Zabezpečovaciemu právu vzťahujúcemu sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke, štátne dlhopisy alebo prevoditeľné cenné papiere, 7) ktoré vzniklo medzi osobami podľa osobitného predpisu, 32) nemožno podľa tohto zákona odporovať z dôvodu, že vzniklo neskôr, ako vznikol záväzok, ktorý zabezpečuje.

§ 180
Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát

(1) Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva uzatvorená medzi osobami podľa osobitného predpisu32) vo vzťahu k jednému alebo viacerým derivátovým obchodom, obchodom o prevode cenných papierov so spätným prevodom, obchodom s prevoditeľnými cennými papiermi, pôžičkám cenných papierov, obchodom s devízovými hodnotami, obchodom so zabezpečovacími právami k finančným nástrojom alebo iným obdobným obchodom uzatvoreným mimo organizovaného verejného trhu alebo upravujúca také obchody, ktorá upravuje výpočet výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej zmluvy.

(2) Záverečným vyrovnaním ziskov a strát je výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Spôsob výpočtu výšky takého jediného čistého záväzku si zmluvné strany dohodnú v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, pričom výpočet sa uskutočňuje s ohľadom na skutočné alebo odhadované straty, prípadne skutočné alebo odhadované zisky zmluvných strán týkajúce sa akýchkoľvek platieb alebo plnení, ktoré by boli uhradené alebo uskutočnené, ak by nedošlo k udalosti, ktorá spôsobila ukončenie alebo zrušenie jedného alebo viacerých takých obchodov, vrátane akýchkoľvek nákladov alebo výnosov vzniknutých v súvislosti s takým ukončením alebo zrušením; výpočet môže vychádzať z kotácií úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien získaných od iných účastníkov príslušných finančných trhov v súvislosti s takými ukončenými alebo zrušenými obchodmi.

(3) Vyhlásenie konkurzu ani povolenie reštrukturalizácie nemá žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k ukončeniu alebo zrušeniu obchodov, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa tejto zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k týmto obchodom bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba prihláškou vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(4) Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k odstúpeniu od takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k obchodom, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v takej zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

Druhý oddiel
Konkurz finančnej inštitúcie so sídlom alebo pobočkami na území členských štátov

§ 181

(1) Právomoc vyhlásiť konkurz na majetok slovenskej finančnej inštitúcie, ako aj viesť konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie má výlučne slovenský súd.

(2) Slovenský súd nemá právomoc vyhlásiť konkurz na majetok právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie, so sídlom v inom členskom štáte (ďalej len európska finančná inštitúcia ).

(3) Rozhodnutie orgánu iného členského štátu o vyhlásení konkurzu na európsku finančnú inštitúciu je priamo účinné na území Slovenskej republiky; účinky rozhodnutia nastávajú v Slovenskej republike rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané.

§ 182

(1) Konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na území iného členského štátu sa uskutočňuje výlučne podľa tohto zákona.

(2) Konkurzné konanie na majetok európskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na území Slovenskej republiky sa uskutočňuje výlučne podľa práva členského štátu, v ktorom má európska finančná inštitúcia sídlo.

§ 183

(1) Správca európskej finančnej inštitúcie môže vykonávať svoju právomoc na území Slovenskej republiky rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bol ustanovený. Správca európskej finančnej inštitúcie nie je oprávnený na území Slovenskej republiky používať donucovacie prostriedky ani rozhodovať vo veciach, v ktorých rozhodujú na území Slovenskej republiky slovenské súdy. Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky správca európskej finančnej inštitúcie postupuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky; výkonom týchto právomocí na území Slovenskej republiky môže poveriť zástupcu.

(2) Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky sa správca európskej finančnej inštitúcie preukazuje úradne osvedčeným odpisom rozhodnutia o svojom vymenovaní spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka. Vyššie overenie odpisu tohto rozhodnutia sa nevyžaduje.

§ 184

Správca európskej finančnej inštitúcie alebo orgán iného členského štátu, ktorý vyhlásil konkurz na európsku finančnú inštitúciu, môže požadovať, aby rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo zapísané do katastra nehnuteľností, obchodného registra alebo iného verejného registra vedeného v Slovenskej republike.

§ 185

(1) Vyhlásenie konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu dohľadu príslušným orgánom dohľadu všetkých členských štátov; v oznámení súd upozorní príslušný orgán dohľadu na účinky vyhlásenia konkurzu.

(2) Vyhlásenie konkurzu na majetok pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu dohľadu príslušným orgánom dohľadu členských štátov, v ktorých má zahraničná finančná inštitúcia zriadené ďalšie pobočky; oznámenie musí obsahovať upozornenie na účinky konkurzu a na zánik príslušného povolenia. Súd, správca a príslušný orgán dohľadu počas konkurzu pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie koordinujú výkon svojej činnosti s príslušnými orgánmi členských štátov, na území ktorých má zahraničná finančná inštitúcia zriadené ďalšie pobočky.

(3) Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po jeho vydaní zverejní v Úradom vestníku Európskej únie a aspoň v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou v každom členskom štáte, v ktorom slovenská finančná inštitúcia podniká. Uznesenie sa zverejňuje bez odôvodnenia v slovenskom jazyku s nadpisom Výzva na prihlásenie pohľadávok. Dodržte lehoty. . Nadpis musí byť uvedený vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

§ 186

(1) Správca bezodkladne po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie písomne vyzve všetkých známych veriteľov, ktorí majú bydlisko, obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Vo výzve správca uvedie v slovenskom jazyku najmä spôsob a lehotu na prihlasovanie pohľadávok vrátane potrebných adries na ich riadne prihlásenie spolu s poučením o následkoch zmeškania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a poučením o tom, že aj zabezpečené pohľadávky musia byť prihlásené. Výzva okrem toho obsahuje aj nadpis Výzva na prihlásenie pohľadávky. Dodržte lehoty. , ktorý sa uvádza vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

(2) Každý veriteľ slovenskej finančnej inštitúcie, ktorý ma bydlisko, obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, môže prihlásiť svoju pohľadávku aj v úradnom jazyku svojho členského štátu; prihláška v tom prípade musí obsahovať nadpis Prihlásenie pohľadávky v slovenskom jazyku. Správca môže požadovať od veriteľa preklad prihlášky do slovenského jazyka. Prihláška nemusí byť podaná na predpísanom tlačive.

§ 187

Ak dlžník po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie splní svoj dlh namiesto správcovi pobočke slovenskej finančnej inštitúcie, ktorá je zriadená v inom členskom štáte, považuje sa dlh za splnený, ak dlžník v čase plnenia svojho dlhu nemohol vedieť o vyhlásení konkurzu. Ak sa dlh splní pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova nevedomosť o vyhlásení konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Ak sa dlh splní po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova vedomosť o vyhlásení konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

§ 188

(1) Účinky vyhlásenia konkurzu na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov sa riadia výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovnoprávny vzťah zamestnanca.

(2) Účinky vyhlásenia konkurzu na zmluvy, na základe ktorých vzniká vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, sa riadia výlučne právom členského štátu, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza; toto právo sa použije aj na určenie, či ide o nehnuteľnosť.

(3) Účinky vyhlásenia konkurzu na práva k nehnuteľnosti, plavidlu alebo lietadlu, ktoré podliehajú registrácii vo verejnom registri, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa vedie príslušný verejný register.

§ 189

Od kúpnej zmluvy uzatvorenej úpadcom ako predávajúcim správca nemôže podľa tohto zákona odstúpiť, ak už došlo k odovzdaniu predmetu kúpy a predmet kúpy sa v čase vyhlásenia konkurzu nachádzal na území iného členského štátu.

§ 190

Započítanie pohľadávok v konkurze sa spravuje právom členského štátu, ktorým sa riadi pohľadávka úpadcu; tým nie je dotknutá možnosť započítať pohľadávku podľa tohto zákona.

§ 191

Uplatnenie práv k investičným nástrojom, ktoré sa zapisujú do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, sa v konkurze riadi právom členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém vedie.

§ 192

(1) Záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v konkurze riadi výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(2) Obchod so spätným prevodom sa v konkurze riadi výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva o obchode so spätným prevodom.

(3) Obchod uskutočnený na organizovanom trhu sa v konkurze riadi výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva, na základe ktorej bol obchod uzatvorený.

(4) V konkurze nemožno odporovať právnemu úkonu, ak ten, proti komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatňuje, preukáže, že právny úkon sa spravuje právom iného členského štátu a že toto právo nepripúšťa možnosť odporovať tomuto právnemu úkonu.

(5) Účinky vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce súdne konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa súdne konanie vedie.

§ 193

(1) Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie nehnuteľnosť, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

(2) Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie plavidlo, lietadlo alebo investičný nástroj, ktorý sa zapisuje do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém vedie.

§ 194

Ustanovenia § 188 až 193 sa použijú, ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie.

§ 195

(1) Ak je úpadcom poisťovňa, nároky z poistenia sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

(2) Nárokmi z poistenia sa rozumie akákoľvek suma, ktorú dlhuje poisťovňa poistenému, poistníkovi alebo oprávnenej osobe alebo iným poškodeným osobám, ktoré majú bezprostredné žalobné právo voči poisťovni na základe poistnej zmluvy, vrátane technických rezerv vytvorených za jednotlivé poistné zmluvy týkajúce sa vyššie uvedených osôb v prípade, že ku dňu vyhlásenia konkurzu nenastala poistná udalosť. Zaplatené poistné, ktoré poisťovňa dlhuje z dôvodu neprijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy alebo z dôvodu zrušenia poistných zmlúv pred dňom vyhlásenia konkurzu, sa tiež považujú za nárok z poistenia. Za nároky z poistenia sa nepovažujú regresy.

(3) Vyhlásením konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne zanikajú poistné zmluvy uzatvorené poisťovňou alebo zaisťovňou ako poistiteľom.

SIEDMA ČASŤ
PROCESNÉ USTANOVENIA

§ 196
Použitie Občianskeho súdneho poriadku

Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len konanie podľa tohto zákona ) sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

§ 197

(1) V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje jediný sudca. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za potrebné.

(2) Obnova konania v konaní podľa tohto zákona nie je prípustná.

(3) Odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

(4) Odklad vykonateľnosti v konaní podľa tohto zákona nie je prípustný.

(5) Ak tento zákon neustanovuje inak, v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné ani prerušenie konania.

(6) V uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.

§ 198
Rozhodovanie súdu

(1) Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

(2) V písomnom vyhotovení uznesenia vydaného v konaní podľa tohto zákona sa uvedie, ktorý súd uznesenie vydal, označenie navrhovateľa, dlžníka (úpadcu) a správcu, ak je ustanovený, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

§ 199
Doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných písomností

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.

(2) Ak ide o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo ktorým sa účastník vyzýva, uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.

(3) Uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.

(4) Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku a listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku, adresát písomnosti sa o tom poučí.

(5) Ak sa má súdne rozhodnutie podľa tohto zákona zverejniť v Obchodnom vestníku bezodkladne, súd predloží rozhodnutie Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní.

(6) Iné písomnosti súdu, ktoré sa podľa tohto zákona majú zverejniť bezodkladne, súd predloží Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa dozvedel o skutočnosti, s ktorou je spojené zverejnenie súdnej písomnosti.

(7) Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení písomnosti v Obchodnom vestníku zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných elektronickou formou.

(8) Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu.

(9) Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

§ 200
Upustenie od vypočutia

Ak podľa tohto zákona môže súd rozhodnúť až po vypočutí určitej osoby, môže súd od jej vypočutia upustiť, ak sa zdržuje v cudzine alebo hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Súd môže postupovať rovnako, ak pobyt tejto osoby nie je známy.

§ 201
Účinnosť rozhodnutí

Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia súdu vydané v konaniach podľa tohto zákona alebo súvisiacich konaniach sú záväzné pre všetkých účastníkov konania.

§ 202
Iné úkony súdu

Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku právnickej osoby zapísanej do obchodného registra, právoplatné uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku bezodkladne doručí príslušnému registrovému súdu; to platí rovnako, ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

§ 203
Predbežné opatrenie

Súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť predbežné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na predbežné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Predbežným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti predbežnému opatreniu môže podať odvolanie ten, komu sa predbežným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručené inak ako zverejnením v Obchodnom vestníku.

ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 204
Splnomocňovacie ustanovenia

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a) podrobnosti o obsahových náležitostiach zoznamu majetku a zoznamu záväzkov dlžníka (úpadcu),
b) výšku preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu,
c) výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzu a výšku nákladov rozhodujúcu na posúdenie, či možno konkurzné konanie zastaviť pre nedostatok majetku,
d) podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny a úhrade výdavkov predbežného správcu,
e) podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konkurze,
f) podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konaní o oddlžení,
g) vzory tlačív pre podávanie prihlášok a vzory tlačív pre súhrnné prehľady,
h) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach a vedení zoznamu pohľadávok a oznamovaní údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok súdu,
i) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach súpisu,
j) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach proti podstate a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,
k) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania podniku a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,
l) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach rozvrhu výťažku,
m) ďalšie podrobnosti o zvolávaní, konaní a vedení schôdze veriteľov a zasadnutia veriteľského výboru,
n) podrobnú úpravu formálnych náležitostí plánu,
o) niektoré podrobnosti o zorganizovaní dražby, ponukového konania alebo iného súťažného procesu pri speňažovaní majetku počas konkurzu.

§ 205

Tento zákon sa nepoužije u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka.

§ 206

(1) Konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

(2) Súd vyhlási konkurz alebo povolí vyrovnanie na základe návrhu podaného pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov. Tieto konkurzy a vyrovnania, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

(3) Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem konkurzné konanie alebo konkurz , rozumie sa tým aj konanie o oddlžení . Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem vyrovnacie konanie alebo vyrovnanie , rozumie sa tým aj reštrukturalizačné konanie alebo reštrukturalizácia .

§ 207

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe k tomuto zákonu.

§ 208
Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 471/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 91/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 92/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 197/1999 Z. z., zákona č. 281/1999 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 397/2001 Z. z., zákona č. 566/2001 Z. z., zákona č. 395/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 411/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z. , zákona č. 646/2004 Z. z. a zákona č. 520/2005 Z. z.,

2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 314/1999 Z. z.,

3. vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení vyhlášky č. 358/1996 Z. z., vyhlášky č. 21/1998 Z. z. a vyhlášky č. 389/2001 Z. z.

Príloha k zákonu č. 7/2005 Z. z.
Zoznam
preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Smernica 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11. 6. 1998).

2. Smernica 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001).

3. Smernica 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (Ú. v. ES L 110, 20. 4. 2001).

4. Smernica 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27. 6. 2002).

Čl. II

Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 580/2004 Z. z., zákona č. 645/2004 Z. z. a zákona č. 747/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 51 a 52 vrátane nadpisu nad § 51 znejú:

Nútená správa
§ 51

(1) Účelom nútenej správy je najmä

a) pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
b) odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti poisťovne alebo zaisťovne s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie poisťovne alebo zaisťovne,
c) zistenie skutočného stavu, v akom sa poisťovňa alebo zaisťovňa nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d) ochrana práv klientov poisťovne alebo zaisťovne pred vznikom alebo narastaním škody,
e) prijatie ozdravného režimu, ak možno odôvodnene predpokladať, že jeho prijatím sa zabezpečí ekonomické ozdravenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane prijatia a vykonania organizačných opatrení na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie jej solventnosti, najmä v súčinnosti s akcionármi vykonávajúcimi kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
f) v nevyhnutnom prípade zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov,
g) vykonanie nevyhnutných úkonov smerujúcich k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do likvidácie, ak to vyžaduje ekonomická situácia poisťovne alebo zaisťovne.

(2) Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia.

(3) Ak hodnota vlastných zdrojov poisťovne klesne pod hodnotu garančného fondu podľa § 31 ods. 8, úrad je povinný zaviesť nútenú správu.

(4) Úrad môže nútenú správu zaviesť vtedy, ak poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila opatrenia ozdravného plánu podľa § 50 alebo úrad ozdravný plán zamietol, alebo nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne ohrozujú bezpečné fungovanie poisťovníctva a akcionári poisťovne alebo zaisťovne neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov.

(5) Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a voči iným osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.

(6) Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je účinné vo všetkých členských štátoch.

(7) Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy, ktoré bolo zavedené v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v tomto členskom štáte, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Úrad bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o zavedení zahraničného reštrukturalizačného opatrenia podľa odseku 7, ktoré mu bolo oznámené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, vo vestníku úradu.

(9) Úrad bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy vo vestníku úradu, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré úrad o zverejnenie takýchto údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má zriadenú pobočku na území iného členského štátu, úrad bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.

(10) Úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou. V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.

(11) Ak úrad pri výkone dohľadu podľa § 42 ods. 1 nad pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne so sídlom v inom členskom štáte zistí dôvody na zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo v zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte, ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.

(12) Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne sa odseky 1 až 9 a § 52 až 59 vzťahujú primerane.

§ 52

(1) Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva úrad. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní na dobu určitú.

(2) Osvedčením o vymenovaní núteného správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reštrukturalizačné opatrenie v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané úradom alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup.

(3) Núteným správcom a zástupcom núteného správcu môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť núteného správcu a zástupcu núteného správcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9.

(4) Núteným správcom a zástupcom núteného správcu nemôže byť osoba, ktorá

a) je zamestnancom úradu alebo ktorá bola zamestnancom úradu kedykoľvek počas dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b) bola právoplatne odsúdená za akýkoľvek trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin,
c) kedykoľvek v období troch rokov pred zavedením nútenej správy vykonávala v poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena predstavenstva, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca, 10)
d) kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy poskytovala poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
e) má k poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 64 ods. 4,
f) je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g) je zamestnancom alebo členom predstavenstva alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
h) je členom predstavenstva alebo dozorného orgánu inej poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcom alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupcom.

(5) Nútený správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov. Kompetencie núteného správcu sú vymedzené týmto zákonom a zmluvou podľa § 55 ods. 1. Nútený správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí úradu o zavedení nútenej správy alebo v zmluve podľa § 55 ods. 1.

(6) Zástupca núteného správcu je zodpovedný za nútenému správcovi zverenú oblasť činnosti poisťovne alebo zaisťovne a podlieha pri výkone nútenej správy nútenému správcovi. Kompetencie zástupcu núteného správcu sú vymedzené zmluvou podľa § 55 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase úradu môže nútený správca splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;27) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1.

(7) Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.

(8) Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.

(9) V súvislosti s výkonom nútenej správy je nútený správca po predchádzajúcom súhlase úradu oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v poisťovni alebo zaisťovni pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1. Odborným poradcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť odborného poradcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9. Odborným poradcom nemôže byť osoba podľa odseku 3.

(10) Výkon funkcie núteného správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie. Nútený správca a zástupcovia núteného správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom nútenej správy alebo porušenia zmluvy podľa § 55 ods. 1. .

2. V § 53 ods. 7 sa za slová podať vkladajú slová po predchádzajúcom súhlase úradu .

3. § 57 znie:

§ 57

(1) Účinky zavedenia nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku v inom členskom štáte, ak ide o

a) pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovná zmluva,
b) kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c) práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti, lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
d) vlastnícke alebo iné práva k investičným nástrojom, 33a) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v inom členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
e) zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou kúpou a zmluvy o burzových obchodoch, sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci pre tieto zmluvy.

(2) Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky voči poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a započítavať vzájomné pohľadávky medzi takou poisťovňou alebo takou zaisťovňou a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj počas zavedenia reštrukturalizačného opatrenia.

(3) Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu, 34) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť poisťovni alebo zaisťovni známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel poisťovne alebo zaisťovne ukrátiť jej veriteľa.

(4) Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu k aktívam patriacim poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.

(5) Zavedením nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni kupujúcej aktívum alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte kupujúcej aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.

(6) Zavedenie nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni predávajúcej aktívum alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.

(7) Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 4, 5 a 6 nevylučujú podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov poisťovne alebo zaisťovne v nútenej správe alebo veriteľov poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovne so sídlom v inom členskom štáte, v ktorej je zavedené zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v inom členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo poisťovni alebo zaisťovni odňaté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje. .

Poznámka pod čiarou k odkazu 33a znie:

33a) § 5 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. .

4. Doterajší text § 58 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:

(2) Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.

(3) Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte, ktorá má zriadenú pobočku na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu alebo osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. .

5. Za § 70c sa vkladá § 70d, ktorý znie:

§ 70d

Konanie o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2005 a výkon nútenej správy začatý a neukončený pred 1. júlom 2005 sa dokončia podľa predpisov platných k 30. júnu 2005. .

Čl. III

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z. a zákona č. 747/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 147 ods. 1 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb. .

2. V § 147 ods. 4 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: so sídlom v členskom štáte .

3. § 147 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

(7) Úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, v ktorých má obchodník s cennými papiermi zriadenú pobočku, o zavedení nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi. V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.

(8) Na nútenú správu nad pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým možno zaviesť nútenú správu podľa tohto zákona, sa primerane vzťahujú ustanovenia o nútenej správe nad obchodníkom s cennými papiermi. .

4. V § 148 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: Osvedčením o vymenovaní núteného správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy, v zahraničnom obchodníkovi s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané úradom alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup. .

5. § 148 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:

(9) Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.

(10) Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom. .

6. V § 149 ods. 7 sa za slovo podať vkladajú slová po predchádzajúcom súhlase úradu .

7. § 153 znie:

§ 153

(1) Účinky zavedenia nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý má zriadenú pobočku v inom členskom štáte, ak ide o

a) pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovná zmluva,
b) kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c) práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti, lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
d) vlastnícke alebo iné práva k investičným nástrojom, ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v inom členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
e) zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou kúpou a zmluvy o burzových obchodoch, sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci pre tieto zmluvy.

(2) Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky voči obchodníkovi s cennými papiermi, nad ktorým bola zavedená nútená správa, a započítavať vzájomné pohľadávky medzi takým obchodníkom s cennými papiermi poisťovňou a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj počas zavedenia reštrukturalizačného opatrenia.

(3) Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu120) podľa osobitného zákona.

(4) Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu k aktívam patriacim obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.

(5) Zavedením nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi kupujúcim aktívum alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte kupujúcim aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.

(6) Zavedenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi predávajúcim aktívum alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte predávajúcim aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.

(7) Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 5 a 6 nevylučujú podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov obchodníka s cennými papiermi v nútenej správe alebo veriteľov zahraničného obchodníka s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, nad ktorým je zavedené zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v inom členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo obchodníkovi s cennými papiermi odňaté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje. .

8. § 154 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

(3) Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým bola zavedená nútená správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.

(4) Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, ktorý má zriadenú pobočku na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu alebo osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. .

9. Za § 173a sa vkladá § 173b, ktorý znie:

§ 173b

Konania o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2005 a výkon nútenej správy začatý a neukončený pred 1. júlom 2005 sa dokončia podľa predpisov platných k 30. júnu 2005. .

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2006 č. 353/2005 Z.z. nadobúda účinnosť 1. septembra 2005 okrem ustanovení uvedených v čl. I v 6., 7., 20. a 76. bode a ustanovení uvedených v čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006 č. 520/2005 Z.z. nadobúda účinnosť 15. decembra 2005 okrem čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2006

Poznámky pod čiarou:

1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
2) § 9 ods. 3 a § 42 ods. 2 Zákonníka práce.
3) § 116 Občianskeho zákonníka.
4) § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
5) § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6) § 2 ods. 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 554/2004 Z. z.
7) § 5 písm. e) zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
9) Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
11) § 156 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
12) § 56 ods. 6 Obchodného zákonníka.
13) Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona 667/2004 Z. z.
14) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
15) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16) § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
17) Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.
18) § 476 a nasl. Obchodného zákonníka.
19) Napríklad zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
20) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
21) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22) § 408a Obchodného zákonníka.
23) Obchodný zákonník.
24) Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
25) § 502 Obchodného zákonníka.
26) Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, 30. 06. 2000).
27) Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
28) § 31 až 58 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29) § 65 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
30) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31) § 35 zákona č. 510/2002 Z. z.
§ 107a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 510/2002 Z. z.
32) § 151me Občianskeho zákonníka.