Občiansky súdny poriadok

 

Poznámka J. K.: Novšie znenia alebo znenia z času účinnosti predchádzajúcich noviel zadarmo nájdete na webstrane ministerstva spravodlivosti www.justice.gov.sk v JASPI, potom Predpisy a to podža čísla alebo názvu.  

Ku koncu roka 2013 pribudli tieto novely:

24/2007 Z.z.
84/2007 Z.z.
273/2007 Z.z.
335/2007 Z.z.
643/2007 Z.z.
384/2008 Z.z.
477/2008 Z.z.
484/2008 Z.z.
491/2008 Z.z.
487/2009 Z.z.
495/2009 Z.z.
575/2009 Z.z.
151/2010 Z.z.
183/2011 Z.z.
332/2011 Z.z.
348/2011 Z.z.
388/2011 Z.z.
335/2012 Z.z.
64/2013 Z.z.
75/2013 Z.z.
180/2013 Z.z.

Text môžete  myšou vybra ako blok a potom príkazom kopírova cez schránku si uloži. Vo Windowsoch to beží bez problémov.

 

 

Poučenie od súdu

Splnomocnenie a povinný zástupca

Doručovanie

Doručuje sa poštou, obcou, do bytu, na pracovisko, kdekožvek inde bude adresát zastihnutý, osobne alebo prostedníctvom ktorejkožvek dospelej osoby v dome, na pracovisku. Doručuje sa aj políciou. Odmietnutie prevzatia adresátom má účinky doručenia. Rovnako uloženie a to  aj ak ide o doručovanie do vlastných rúk, vrátane rozsudku (nie ale platobného rozkazu). Doručuje sa len zástupcovi vo všetkých veciach (napr. advokátovi), ak nejde o prípad, keď súd priamo ukladá  osobe ktorá vedie spor, aby niečo osobne vykonala.

Premlčanie

Žaloba

Trovy konania  

Rozsudok

Exekúcia

 

                    Občiansky súdny poriadok

                   Zákon č. 99/1963 Zb. v znení zák. č. 36/1967 Zb. 158/1969 Zb. 49/1973 Zb. 20/1975 Zb. 133/1982 Zb. 180/1990 Zb. 328/1991 Zb. 519/1991 Zb. 263/1992 Zb., 5/1993 Z.z. 46/1994 Z.z. 190/1995 Z.z. 232/1995 Z.z., 233/1995 Z.z. 22/1996 Z.z. 58/1996 Z.z. 281/1996 Z.z. 211/1997 Z.z. 359/1997 Z.z. 124/1998 Z.z. 144/1998 Z.z. 187/1998 Z.z. 169/1998 Z.z. 225/1998 Z.z. 233/1998 Z.z. 318/1998 Z.z. 235/1998 Z.z. 331/1998 Z.z. 46/1999 Z.z. 66/1999 Z.z. 166/1999 Z.z. 185/1999 Z.z. 223/1999 Z.z. 303/2001 Z.z. : 501/2001 Z.z. 215/2002 Z.z. 232/2002 Z.z. 424/2002 Z.z. 451/2002 Z.z. 424/2002 Z.z. 480/2002 Z.z. 620/2002 Z.z. 75/2003 Z.z. 353/2003 Z.z. 530/2003 Z.z. 589/2003 Z.z. 204/2004 Z.z. 371/2004 Z.z. 382/2004 Z.z. 420/2004 Z.z. 428/2004 Z.z. 613/2004 Z.z. 757/2004 Z.z. 36/2005 Z.z. 290/2005 Z.z. 341/2005 Z.z.

 

  

PRVÁ ČAS

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

 

 

Prvá hlava

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

 

 

§ 1

 

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

 

 

§ 2

 

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovožne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

 

 

§ 3

 

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáha sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

 

§ 5

 

(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

 

(2) Súdy povinnos podža odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

 

 

§ 6

 

V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

 

 

Druhá hlava

SÚDY

 

 

Právomoc

§ 7

 

(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzahov, pokiaž ich podža zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

 

(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnos rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnos rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaž ich podža zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

 

(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

 

 

§ 8

 

Ak sa má pred konaním na súde kona u iného orgánu môžu súdy kona len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosou vyriešená.

 

 

§ 8a

Spory o právomoc

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy.

 

 

Príslušnos

§ 9

 

(1) Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

 

(2) Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa

 

a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávatežom a príjemcom tejto dávky podža právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,

b) v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávatežom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,

c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady 1), ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.

 

Poznámka autora: § 9 ods. 3 sa vypúša od 1.1.2006 v súlade so zákonom č. 341/2005 Z.z. Čl. I bod 3..

 

(3) Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa aj v prípadoch, ak osobitný predpis ustanovuje, že rozhoduje súd.

 

 

§ 10

 

(1) Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

 

(2) O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

 

 

§ 10a

 

(1) O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

 

(2) O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.

 

(3) O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

 

(4) O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.

 

 

§ 11

 

(1) Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnos sa určuje podža okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

 

(2) Ak je miestne príslušných niekožko súdov, môže sa kona na ktoromkožvek z nich.

 

(3) Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zisti, Najvyšší súd Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

 

 

§ 12

 

(1) Ak nemôže príslušný súd o veci kona, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí by vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

 

(2) Vec možno prikáza inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

 

(3) O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikáza.

 

 

Vylúčenie sudcov

§ 14

 

(1) Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zretežom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno ma pochybnosti o ich nezaujatosti.

 

(2) Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.

 

(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

 

 

§ 15

 

Ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaž urobi len také úkony, ktoré nepripúšajú odklad. Predseda súdu môže prideli vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podža osobitného predpisu. 2) Ak ide o vylúčenie sudcu podža § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybova o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

 

 

§ 15a

 

(1) Účastníci majú právo z dôvodov podža § 14 ods. 1 uplatni námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejedna a rozhodnú.

 

(2) Účastník môže uplatni námietku zaujatosti podža odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedie o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

 

(3) V námietke zaujatosti musí by uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má by sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

 

(4) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

 

(5) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

 

 

§ 16

 

(1) Súd predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti do desiatich dní od jej podania nadriadenému súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.

 

(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, alebo ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podža § 15a ods. 2; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

 

 

§ 17

 

(1) O tom, či je vylúčený zapisovatež alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca.

 

(2) Na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane platia § 14 až 16. O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára poveril vykonaním úkonov súdneho komisára.

 

 

Tretia hlava

ÚČAS NA KONANÍ

 

 

Účastníci

§ 18

 

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo kona pred súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku toho štátu, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpeči im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

 

 

§ 19

 

Spôsobilos by účastníkom konania má ten, kto má spôsobilos ma práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

 

 

§ 20

 

Každý môže pred súdom ako účastník samostatne kona (procesná spôsobilos) v tom rozsahu, v akom má spôsobilos vlastnými úkonmi nadobúda práva a bra na seba povinnosti.

 

 

§ 21

 

(1) Za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu kona.

 

(2) Za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu.

 

 

Zástupcovia účastníkov

a) na základe zákona

§ 22

 

Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom kona samostatne, musí by zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.

 

 

§ 23

 

Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnú, že ten, kto nemá spôsobilos na právne úkony v plnom rozsahu, musí by v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom, i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol kona samostatne.

 

 

b) na základe plnomocenstva

§ 24

 

Účastník sa môže da v konaní zastupova zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podža § 26, môže si účastník zvoli za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže ma účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu.

 

 

§ 25

 

(1) Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoli advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedzi.

 

(2) Advokát je povinný účelne využíva všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

 

(3) Advokát je oprávnený da sa zastupova iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

 

 

§ 26

 

(1) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže 3) môže na základe plnomocenstva zastupova maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnos rodičov, prípadne iných osôb podža osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom.

 

(2) Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupova účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzahov.

 

(3) Ak prevezme Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže alebo odborová organizácia zastupovanie, poverí niektorého zo svojich zamestnancov, aby za zastúpeného v jeho mene konal.

 

(4) Iná právnická osoba môže na základe plnomocenstva v konaní zastupova účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.

 

 

§ 27

 

(1) Účastník sa môže da zastúpi aj ktorýmkožvek občanom spôsobilým na právne úkony. Tento zástupca môže kona jedine osobne.

 

(2) Súd rozhodne, že zastúpenie podža odseku 1 nepripúša, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.

 

§ 28

 

(1) Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

 

(2) Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedzi. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobi účastník.

 

(3) Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.

 

 

c) na základe rozhodnutia

§ 29

 

(1) Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne kona, súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

 

(2) Pokiaž neurobí iné opatrenia, môže súd ustanovi opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doruči na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ažko prekonatežnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumitežne sa vyjadrova.

 

(3) Súd môže ustanovi opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou osobou, ak jej nie je možné doruči písomnos na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa nepodarilo doruči písomnos na jej známu adresu v cudzine.

 

(4) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.

 

 

§ 30

 

Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiados zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

 

 

§ 31

 

(1) Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaž nebol ustanovený len pre určité úkony.

 

(2) Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo.

 

§ 35

Účas prokurátora

 

(1) Prokurátor môže poda návrh na začatie konania,

 

a) ak to ustanovuje osobitný zákon 4),

b) ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone,

c) ak ide o uplatnenie nároku štátu podža osobitného zákona 5) na vydanie bezdôvodného obohatenia vrátane majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov.

 

(2) Prokurátor môže vstúpi do začatého konania

 

a) vo veciach spôsobilosti na právne úkony,

b) vo veciach vyhlásenia za mŕtveho,

c) vo veciach zápisu do obchodného registra,

d) vo veciach opatrovníctva,

e) vo veciach konkurzu a vyrovnania.

 

(3) Prokurátor je v konaní podža odsekov 1 a 2 oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykona účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykona len účastník právneho vzahu.

 

 

§ 35a

 

(1) Európska komisia (ďalej len Komisia ) a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len protimonopolný úrad ) môžu v konaní, v ktorom súd uplatňuje ustanovenia osobitného predpisu 6), predloži písomné vyjadrenie k právnym alebo skutkovým skutočnostiam priamo súvisiacim s prejednávanou vecou. Súd môže vyhovie žiadosti Komisie alebo protimonopolného úradu o ústne vyjadrenie.

 

(2) Písomné vyjadrenie podža odseku 1 musí ma všeobecné náležitosti podania podža § 42 ods. 3.

 

(3) Súd je povinný umožni účastníkom konania vyjadri sa v súdom určenej primeranej lehote k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu podža odseku 1.

 

(4) Súd je povinný na účel prípravy vyjadrenia podža odseku 1 umožni Komisii a protimonopolnému úradu nazeranie do súdneho spisu s právom robi si z neho výpisy a odpisy. Na ich žiados je tiež povinný im doruči alebo zabezpeči doručenie kópie akýchkožvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia podža odseku 1.

 

 

Štvrtá hlava

ÚKONY SÚDU A ÚČASTNÍKOV

 

 

Úkony súdu

§ 36

 

(1) V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát, jediný sudca (ďalej len samosudca ) alebo poverený zamestnanec súdu v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom (ďalej len poverený zamestnanec súdu ).

 

(2) V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec súdu.

 

(3) V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec súdu okrem prípadov podža § 36b; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.

 

§ 36c

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje v senátoch.

 

 

§ 36d

 

(1) Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonáva len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci.

 

(2) V prípadoch, keď podža zákona môže kona a rozhodova samosudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu.

 

 

§ 37

 

(1) Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateža; nikto iný nesmie by na porade prítomný.

 

(2) Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasova sú povinní všetci členovia senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu. Prísediaci hlasujú pred sudcami a mladší sudcovia pred staršími sudcami, predseda senátu hlasuje posledný.

 

 

§ 38

 

(1) Súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meni. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.

 

(2) Z úkonov podža odseku 1 sú vyňaté žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine a súdne rozhodnutia.

 

(3) Úkony notára podža odseku 1 sa považujú za úkony súdu.

 

(4) Poverenie nie je súdnym rozhodnutím.

 

 

§ 39

 

(1) Úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol urobi len s ažkosami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobi, urobí na dožiadanie iný súd.

 

(2) Ak dožiadaný súd nemôže urobi úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v obvode ktorého možno úkon urobi, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti.

 

(3) Úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.

 

 

§ 40

 

(1) O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí ma aj jeho náležitosti.

 

(2) Zápisnicu podpisuje predseda senátu alebo samosudca a zapisovatež; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísa, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovatež.

 

(3) Predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí by v zápisnici uvedená.

 

(4) Zápisnicu podža odseku 1 možno v konaní o dedičstve nahradi osvedčením o dedičstve (§ 175zca).

 

 

§ 40a

Súdny úradník

 

Súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydáva rozhodnutia a vykonáva iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník kona samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.

 

 

Úkony účastníkov

§ 41

 

(1) Účastníci môžu robi svoje úkony akoukožvek formou, pokiaž zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

 

(2) Každý úkon posudzuje súd podža jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

 

(3) Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

 

 

§ 42

 

(1) Podanie možno urobi písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podža osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplni písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplni najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

 

(2) Každý okresný súd je povinný spísa podanie do zápisnice a postúpi ho bez prieahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom súde.

 

(3) Pokiaž zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí by z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí by podpísané a datované. Podanie treba predloži s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

 

 

§ 43

 

(1) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumitežné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže by kratšia ako desa dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykona.

 

(2) Ak účastník v lehote podža odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračova, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo by podža svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podža odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podža § 210a rozhodnú súd, ktorý ho vydal.

 

(3) Na iné podanie, ktoré podža svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

 

 

§ 44

 

(1) Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazera do súdneho spisu a robi si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiada súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podža osobitných predpisov.

 

(2) Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca povoli nazera do spisu a robi si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu by dotknuté.

 

 

Doručovanie

§ 45

 

Súd doručuje písomnos sám alebo poštou. Súd môže doruči písomnos aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti").

 

 

§ 46

 

(1) Adresátovi možno doruči písomnos v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekožvek bude zastihnutý.

 

(2) Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstara odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doruči, uloží sa písomnos na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnos vyzdvihol. Písomnos sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

 

(3) Ak sa podža odseku 2 písomnos odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný záujem, je doručenie neúčinné.

 

 

§ 47

 

(1) Do vlastných rúk treba doruči písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

 

(2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doruči do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovatež ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doruči znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovatež písomnos na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

 

 

§ 47a

 

Pokiaž zákon ustanovuje, že rozhodnutie má by vyvesené na úradnej tabuli súdu, platí, že pätnástym dňom vyvesenia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu známi alebo ktorých pobyt nie je známy.

 

 

§ 48

 

(1) Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijíma písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnos, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu kona, ostatné písomnosti ktorémukožvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.

 

(2) Ak nie je možné doruči písomnos právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnos sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený kona za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

 

(3) Ak nie je možné doruči písomnos fyzickej osobe oprávnenej podnika na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnos sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnika o tom nedozvie.

 

(4) Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručova tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

 

(5) Písomnosti určené notárovi sa môžu doručova tiež notárskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u notára pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

 

(6) Písomnosti určené súdnemu exekútorovi sa môžu doruči aj exekútorskému koncipientovi, alebo aj inému zamestnancovi exekútora, ktorý preukáže, že je poverený prijímaním zásielok.

 

 

§ 49

 

(1) Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnos len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykona, doručuje sa písomnos nielen zástupcovi, ale aj jemu.

 

(2) Keby doručovanie účastníkovi bolo spojené s ažkosami alebo s prieahmi, môže mu súd uloži, aby si zvolil pre prijímanie písomností zástupcu, ktorému možno bez ažkostí a prieahov doručova. Ak si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti uklada na súde s účinkami doručenia; o tom treba účastníka pouči.

 

(3) Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, sa doručí jedine ustanovenému opatrovníkovi.

 

 

§ 50

 

Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnos prija, je písomnos doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí by adresát poučený doručovatežom.

 

 

§ 50a

Uverejňovanie vyhlášok

 

Povinnos súdu zverejni vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone a v zákone o konkurze a vyrovnaní, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku (§ 769 Obchodného zákonníka), pokiaž sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov na úradnej tabuli súdu; tým nie je dotknutá povinnos uverejnenia údajov v dennej tlači.

 

 

Predvolanie a predvádzanie

§ 51

 

Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvola možno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný.

 

 

§ 52

 

(1) V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd da predvies, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil. O predvedení rozhodne súd uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri predvedení.

 

(2) O predvedenie požiada súd príslušný policajný orgán; ak ide o maloletého, požiada súd tento orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie zabezpeči inak. O predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov ozbrojených zborov požiada súd ich náčelníka.

 

(3) Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný.

 

 

Poriadkové opatrenie

§ 53

 

(1) Tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnos neospravedlnil včas a vážnymi okolnosami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd uloží uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 25 000 Sk.

 

(2) Pri opakovanom hrubom sažení postupu konania podža odseku 1 súd uloží uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 50 000 Sk.

 

(3) Poriadkové pokuty pripadajú štátu.

 

 

§ 54

 

Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu vykáza z miesta, kde sa koná. Ak je vykázaný účastník, môže sa kona ďalej v jeho neprítomnosti.

 

 

Lehoty

§ 55

 

Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu, samosudca. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu alebo samosudca tiež predĺži.

 

 

§ 56

 

(1) Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilos by účastníkom konania alebo spôsobilos kona pred súdom.

 

(2) Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník účastníka, začína im plynú nová lehota od toho času, keď do konania vstúpili.

 

 

§ 57

 

(1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

 

(2) Lehoty určené podža týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedežu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

 

(3) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnos ho doruči.

 

 

§ 58

 

(1) Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlnitežného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba poda do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spoji i zmeškaný úkon.

 

(2) Súd môže na žiados účastníka prizna odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty.

 

 

ČINNOS SÚDU PRED ZAČATÍM KONANIA

 

PREDBEŽNÉ KONANIA

 

 

Zmierovacie konanie

§ 67

 

Ak to povaha veci pripúša, možno navrhnú na ktoromkožvek súde, ktorý by bol vecne príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie), a ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol vecne príslušný krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca; v týchto prípadoch sa však môže uskutočni zmierovacie konanie a schválenie zmieru aj ktorýkožvek okresný súd.

 

 

§ 68

 

(1) Zmierovacie konanie uskutočňuje samosudca.

 

(2) Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.

 

(3) Súčinnos alebo prítomnos účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucova.

 

 

§ 69

 

Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Ustanovenia § 99 platia i pre tento zmier.

 

 

Konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov

§ 73

 

(1) Ak sa narodí diea, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným je súd podža § 88 písm. c).

 

(2) Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je diea zapísané.

 

(3) Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, ustanoví súd dieau opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby diea v konaní zastupoval.

 

 

Druhá hlava

PREDBEŽNÉ OPATRENIA A ZABEZPEČENIE DÔKAZU

 

 

Predbežné opatrenia

§ 74

 

(1) Pred začatím konania môže súd nariadi predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

 

(2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakroči, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podža § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

 

 

§ 75

 

(1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd zača i bez návrhu.

 

(2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podža § 79 ods. 1 obsahova opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnú predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí by zrejmé, čoho sa mieni navrhovatež domáha návrhom vo veci samej. Návrh podža § 75a musí ďalej obsahova aj označenie fyzickej osoby, ktorej má by maloleté diea zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má by maloleté diea umiestnené, a musí by z neho zrejmé, že navrhovatež sa domáha vydania predbežného opatrenia podža § 75a.

 

(3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podža odseku 2, súd postupuje podža § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže zača súd i bez návrhu.

 

(4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podža odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom, ktorý má náležitosti podža odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia súdneho poplatku.

 

(5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podža § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podža odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podža § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podža odseku 2.

 

(6) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, súd opätovne rozhodne v lehote podža odseku 4 alebo 5. Lehota začína plynú odo dňa vrátenia veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa.

 

(7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa.

 

(8) Súd môže vyda rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

 

 

§ 75a

 

(1) Ak sa ocitne maloleté diea bez akejkožvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu povereného výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie podža osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté diea dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

 

(2) Pri nariadení predbežného opatrenia podža odseku 1 nemusí by maloleté diea zastúpené. Ak maloletý nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže maloleté diea v konaní zastupova, ustanoví súd maloletému dieau opatrovníka bezodkladne po uskutočnení výkonu predbežného opatrenia.

 

(3) Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podža odseku 1 sa doručuje účastníkom až pri jeho výkone. Účastníkom, ktorí neboli pri výkone uznesenia prítomní, uznesenie spolu s vyrozumením, že sa jeho výkon uskutočnil, doručí dodatočne súd príslušný podža § 88 ods. 1 písm. c).

 

(4) Predbežné opatrenie podža odseku 1 trvá najmenej počas troch mesiacov od jeho vykonatežnosti; ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci samej, predbežné opatrenie trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonatežné.

 

 

§ 76

 

(1) Predbežným opatrením môže súd uloži účastníkovi najmä, aby

 

a) platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal diea do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;

c) poskytol aspoň čas pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovatež zo závažných dôvodov nepracuje;

d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;

e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

 

(2) Predbežným opatrením možno uloži povinnos niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiada.

 

(3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovatežovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno zača aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež urči, že predbežné opatrenie bude trva len po určený čas.

 

 

§ 77

 

(1) Predbežné opatrenie zanikne, ak

 

a) navrhovatež nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;

b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;

c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnás dní od vykonatežnosti rozhodnutia o veci;

d) uplynul určený čas, po ktorý malo trva.

 

(2) Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

 

(3) Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateža bolo uspokojené, navrhovatež je povinný nahradi ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

 

 

Zabezpečenie dôkazu

§ 78

 

(1) Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpeči dôkaz, ak je obava, že neskoršie ho nebude možno vykona vôbec alebo len s vežkými ažkosami.

 

(2) Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci, alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.

 

(3) Zabezpečenie dôkazu vykoná súd spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide.

 

 

§ 78a

 

(1) Na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podža osobitných predpisov 7 súd na základe návrhu Komisie alebo protimonopolného úradu do troch dní rozhodne o vydaní súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov. Prílohou k návrhu je rozhodnutie Komisie alebo protimonopolného úradu.

 

(2) Návrh podža odseku 1 musí obsahova okrem všeobecných náležitostí podania podža § 42 ods. 3 najmä účel inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykona, určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykona, s návrhom právomocí, ktoré by mali ma, a uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty nachádzajú v uvedených objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.

 

(3) Súd postupuje pri vydaní súhlasu s inšpekciou Komisiou podža odseku 1 v súlade s osobitným predpisom. 8 Pri vydaní súhlasu s inšpekciou protimonopolným úradom súd skúma, či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu je úmerná a dostatočne odôvodnená s ohžadom na závažnos možného obmedzenia hospodárskej súaže, význam hžadaného podkladu alebo dokumentu, účas podnikateža 9 na možnom obmedzení hospodárskej súaže a odôvodnenie predpokladu, že hžadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.

 

(4) Výrok uznesenia súdu o súhlase s inšpekciou musí obsahova určenie účelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykona, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomocí pri výkone inšpekcie a určenie dátumu inšpekcie s uvedením lehoty, do ktorej je možné inšpekciu vykona. Lehota na vykonanie inšpekcie nesmie by dlhšia ako 30 dní.

 

(5) Súd ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykona, opatrovníka podža § 192, ktorý sa zúčastní na výkone inšpekcie.

 

(6) Uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou súd doručí protimonopolnému úradu, ktorý zabezpečí jeho doručenie osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná.10)

 

(7) Proti uzneseniu súdu o vydaní súhlasu na inšpekciu podža odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Odvolanie je oprávnená poda osoba, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa inšpekcia vykonala.

 

 

TRETIA ČAS

KONANIE V PRVOM STUPNI

 

 

Prvá hlava

PRIEBEH KONANIA

 

 

Začatie konania

§ 79

 

(1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahova meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovatež dovoláva, a musí by z neho zrejmé, čoho sa navrhovatež domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahova názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí by pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba oprávnená podnika, návrh musí obsahova obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahova označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát kona. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

 

(2) Navrhovatež je povinný k návrhu pripoji listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripoji bez svojej viny.

 

(3) Návrh na začatie konania možno poda aj na tlačive vydanom podža vzoru, ktorý ustanoví všeobecný záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

 

(4) Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.

 

 

§ 80

 

Návrhom na začatie konania možno uplatni, aby sa rozhodlo najmä

 

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

 

 

§ 81

 

(1) Aj bez návrhu môže súd zača konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúša zákon.

 

(2) Ak súd vydal predbežné opatrenie podža § 75a, začne aj bez návrhu konanie o výchove maloletého najneskôr do troch mesiacov od vydania predbežného opatrenia.

 

(3) O začatí konania bez návrhu vydá súd uznesenie, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk, ak zákon neustanovuje inak.

 

 

§ 82

 

(1) Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podža ktorého sa konanie začína bez návrhu.

 

(2) Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii, konanie na súde sa začína tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.

 

 

§ 82a

 

Súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, v ktorom uplatňuje ustanovenia osobitného predpisu. 6)

 

 

§ 83

 

Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

 

 

Miestna príslušnos

§ 84

 

Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

 

 

§ 85

 

(1) Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

 

(2) Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.

 

(3) Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnos, ktorá zakladá uplatnené právo.

 

(4) Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.

 

 

§ 85a

 

(1) Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnos súdu sa má spravova všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd účastníka.

 

(2) Osobitný zákon môže ustanovi, ktorý z krajských súdov je príslušný rozhodova ako súd prvého stupňa o jednotlivých veciach.

 

 

§ 86

 

(1) Ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.

 

(2) Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno uplatni majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.

 

(3) Proti zahraničnej právnickej osobe možno poda návrh aj na súde, v obvode ktorého je v Slovenskej republike jej zastupitežstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej hospodárskych vecí.

 

 

§ 87

 

Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého

 

a) má odporca svoje stále pracovisko;

b) došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody;

c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky;

d) je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku;

e) je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu.

 

 

§ 88

 

(1) Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,

 

a) v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnos manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateža;

b) ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohžadne ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu bytu;

c) v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, konanie o osvojitežnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrie manželstvo maloletému;

d) ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilos na právne úkony; ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti je príslušný súd, v ktorého obvode je tento ústav;

e) v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie uzavrie manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého majú tieto osoby majetok;

f) ktorý bol naposledy v Slovenskej republike všeobecným súdom toho, kto má by vyhlásený za mŕtveho;

g) v obvode ktorého má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde predchádza konanie u tohto orgánu;

h) v obvode ktorého je nehnutežnos, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnos podža písm. b);

ch) v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti s konaním o dedičstve;

i) na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohžadávok prihlásených na rozvrh;

j) na ktorom sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov;

k) v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor na strane odporcu týka tejto jednotky;

l) v ktorého obvode mal poručitež naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko nemožno zisti, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručitežov majetok, prípadne medzi niekožkými takto príslušnými súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve;

m) v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách; ak sú miesta plnenia v obvode niekožkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný súd, ktorý najskôr začne konanie;

n) v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovatež, ak ide o konanie o umorenie listín; ak nemá navrhovatež v Slovenskej republike všeobecný súd, je príslušný ten súd, v ktorého obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie cenného papiera vystaveného tuzemskou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, je príslušný súd, v ktorého obvode má tento banka alebo pobočka zahraničnej banky svoje sídlo.

 

(2) Na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovatež bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovatež nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovatež zdržiava. Ak navrhovatež nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.

 

 

§ 89

 

Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o veciach s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu, s výnimkou vecí uvedených v § 88.

 

 

Účastníci

§ 90

 

Účastníkmi konania sú navrhovatež (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

 

 

§ 91

 

(1) Ak je navrhovatežov alebo odporcov v jednej veci niekožko, koná každý z nich sám za seba.

 

(2) Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzahova na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho spävzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

 

 

§ 92

 

(1) Na návrh účastníka môže súd pripusti, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpi, je potrebný, ak má vystupova na strane navrhovateža.

 

(2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnos, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovatež alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnú, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

 

(3) Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnos uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpi na miesto navrhovateža; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpi na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

 

(4) Za súhlasu účastníkov môže súd pripusti, aby navrhovatež alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má by takto zamenený navrhovatež, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpi.

 

 

§ 93

 

(1) Ako vedžajší účastník môže sa popri navrhovatežovi alebo odporcovi zúčastni konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaž nejde o konanie o rozvod, neplatnos manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

 

(2) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedžajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

 

(3) V konaní má vedžajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

 

 

§ 94

 

(1) V konaní, ktoré možno zača i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má kona. Ak však ide o konanie o neplatnos manželstva, sú účastníkmi len manželia.

 

(2) Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má kona, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka.

 

 

Úkony účastníkov vo veci samej

§ 95

 

(1) Navrhovatež môže za konania so súhlasom súdu meni návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doruči do vlastných rúk, pokiaž neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

 

(2) Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli by podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

 

 

§ 96

 

(1) Navrhovatež môže vzia za konania spä návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý spä celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý spä sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

 

(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so spävzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

 

(3) Nesúhlas odporcu so spävzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k spävzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o spävzatie návrhu na rozvod, neplatnos manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

 

 

§ 97

 

(1) Odporca môže za konania uplatni svoje práva proti navrhovatežovi i vzájomným návrhom.

 

(2) Vzájomný návrh môže súd vylúči na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.

 

(3) Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a spävzatí.

 

 

§ 98

 

Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovatežovi uplatňuje svoju pohžadávku na započítanie, ale len pokiaž navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovatež. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

 

 

§ 99

 

(1) Ak to povaha vecí pripúša, môžu účastníci skonči konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsi. Súd môže odporuči účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.

 

(2) Súd rozhodne o tom, či zmier schvažuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

 

(3) Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zruši uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podža hmotného práva neplatný. Návrh možno poda do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

 

 

Priebeh konania

§ 100

 

(1) Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.

 

(2) V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

 

(3) Ak je účastníkom konania maloleté diea, ktoré je schopné s ohžadom na vek a rozumovú vyspelos vyjadri samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieaa súd zisuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieaa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieaa.

 

 

§ 101

 

(1) Účastníci sú povinní prispie k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

 

(2) Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejedna v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaž vykonané dôkazy.

 

(3) Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripoji doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpoklada, že nemá námietky.

 

 

§ 102

 

(1) Ak treba po začatí konania dočasne upravi pomery účastníkov alebo zabezpeči dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykona alebo len s vežkými ažkosami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

 

(2) V konaní, ktoré môže súd zača aj bez návrhu, úkony podža odseku 1 vykoná aj bez návrhu.

 

 

Skúmanie podmienok konania

§ 103

 

Kedykožvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže kona vo veci (podmienky konania).

 

 

§ 104

 

(1) Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstráni, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádza iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

 

(2) Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstráni, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračova v konaní, ale nesmie vyda rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstráni, konanie zastaví.

 

 

§ 104a

 

(1) Súd skúma vecnú príslušnos prv, než začne kona o veci samej.

 

(2) Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

 

(3) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.

 

(4) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

 

 

§ 105

 

(1) Súd skúma miestnu príslušnos prv, než začne kona o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

 

(2) Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

 

(3) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí a ide o súdy v obvode toho istého krajského súdu, rozhodne o miestnej príslušnosti tento krajský súd. V ostatných prípadoch rozhodne o miestnej príslušnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky. Rozhodnutím súdu vyššieho stupňa sú súdy nižšieho stupňa viazané.

 

(4) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

 

 

§ 106

 

(1) Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podža zmluvy účastníkov prejedna v konaní pred rozhodcami, nemôže vec ďalej prejednáva a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže by podža práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaobera.

 

(2) Ak bolo konanie pred súdom podža odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie konania pred rozhodcami podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania.

 

(3) Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.

 

 

Prekážky postupu konania

§ 107

 

(1) Ak účastník stratí spôsobilos by účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podža povahy veci, či má konanie zastavi alebo preruši alebo či môže v ňom pokračova.

 

(2) Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnos manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaž Zákon o rodine nedovožuje, aby sa v konaní pokračovalo.

 

(3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovatež alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaž povaha veci nepripúša, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

 

(4) Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

 

 

§ 108

 

Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieaa podža osobitného predpisu. 11)

 

 

§ 109

 

(1) Súd konanie preruší, ak

 

a) účastník stratil spôsobilos kona pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený rieši. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska;

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podža medzinárodnej zmluvy 12).

 

(2) Pokiaž súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie preruši, ak

 

a) sa účastník nemôže konania zúčastni pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilos kona pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže ma význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

 

 

§ 110

 

Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

 

 

§ 111

 

(1) Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podža tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynú znova.

 

(2) Ak je konanie prerušené podža § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

 

(3) Ak je konanie prerušené podža § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračova v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.

 

 

Spojenie vecí

§ 112

 

(1) V záujme hospodárnosti konania môže súd spoji na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

 

(2) Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúči na samostatné konanie.

 

 

§ 113

 

(1) S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deom z ich manželstva na čas po rozvode.

 

(2) S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieaa.

 

 

Príprava pojednávania

 

§ 114

 

(1) Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podža tohto zákona alebo osobitného predpisu, 13) pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnú o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

 

(2) V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov o povinnosti predloži alebo označi dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.

 

(3) Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podža § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uloži odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu.

 

(4) Uznesenie podža odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk; náhradné doručenie je vylúčené.

 

(5) Ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnos uloženú uznesením vydaným podža odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnú o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podža § 153b; o tomto následku musí by odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.

 

(6) Ak odporca z ospravedlnitežných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podža odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku poda návrh na jeho zrušenie spolu s vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok uznesením zruší a začne vo veci opä kona.

 

 

Pojednávanie

§ 115

 

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnos je potrebná.

 

(2) Predvolanie sa musí účastníkom doruči tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej pä dní pred dňom, keď sa má pojednávanie kona.

 

 

§ 115a

 

Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďova pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnú len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

 

 

§ 116

 

(1) Pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi.

 

(2) Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykona opatrenia potrebné na usmernenie správania prítomných osôb.

 

(3) Verejnos možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho čas vylúči, len keby verejné prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnos.

 

(4) Ak bola verejnos vylúčená podža odseku 3, súd môže povoli jednotlivým fyzickým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti, pričom ich zároveň poučí o povinnosti zachováva mlčanlivos o všetkom, čo sa pri pojednávaní o utajovaných skutočnostiach, obchodných záujmoch a záujmoch účastníkov dozvedeli.

 

(5) Aj keď nebola verejnos vylúčená, môže súd odoprie prístup na pojednávanie maloletým a občanom, u ktorých je obava, že by mohli ruši dôstojný priebeh pojednávania.

 

 

§ 117

 

(1) Pojednávanie vedie predseda senátu alebo samosudca, a to tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene. Robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov; dbá pritom aj na to, aby svedkovia, ktorí dosiaž neboli vyslúchnutí, neboli prítomní na pojednávaní.

 

(2) Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní, môže žiada, aby rozhodol senát.

 

 

§ 118

 

(1) Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.

 

(2) Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca podža okolností prípadu.

 

(3) Na záver môžu účastníci zhrnú svoje návrhy a vyjadri sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

 

 

§ 119

 

(1) Pojednávanie môže sa odroči len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámi. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude kona nové pojednávanie.

 

(2) Na začiatku nového pojednávania predseda senátu alebo samosudca oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov.

 

 

Druhá hlava

DOKAZOVANIE

 

 

Dôkazná povinnos

§ 120

 

(1) Účastníci sú povinní označi dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykona aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

 

(2) Vo veciach, v ktorých konanie možno zača aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrie manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojitežnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločnosti a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykona ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

 

(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvoji skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

 

(4) Súd je povinný okrem vecí podža odseku 2 pouči účastníkov, že všetky dôkazy musia predloži alebo označi najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

 

 

§ 121

 

Netreba dokazova skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

 

 

Vykonávanie dôkazov

§ 122

 

(1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

 

(2) Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiada iný súd alebo vykona dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo by prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podža § 115a a 153a ods. 4.

 

(3) Súd môže rozhodnú, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.

 

 

§ 123

 

Účastníci majú právo vyjadri sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

 

 

§ 124

 

Dokazovanie treba vykonáva tak, aby sa zachovala povinnos mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podža osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnos mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonáva výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v ktorého záujme má túto povinnos. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.

 

 

Dôkazné prostriedky

§ 125

 

Za dôkaz môžu slúži všetky prostriedky, ktorými možno zisti stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaž nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

 

 

§ 126

 

(1) Každá fyzická osoba je povinná ustanovi sa na predvolanie na súd a vypoveda ako svedok. Musí vypoveda pravdu a nič nezamlčova. Výpoveď môže odoprie len vtedy, keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd. Výpoveď môže odoprie aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosou ústne alebo písomne pod podmienkou zachova mlčanlivos.

 

(2) Na začiatku výsluchu treba zisti totožnos svedka a okolnosti, ktoré môžu ma vplyv na jeho vierohodnos. Ďalej treba pouči svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.

 

(3) Predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu dáva i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu i účastníci a znalci.

 

 

§ 127

 

(1) Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uloži, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekožko znalcov, môžu poda spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokoji s písomným posudkom znalca.

 

(2) Znalecký posudok možno da preskúma aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.

 

(3) Účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže súd uloži, aby sa ustanovil k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.

 

(4) Namiesto posudku znalca možno použi potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

 

 

§ 128

 

Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámi skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov.

 

 

§ 129

 

(1) Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej čas prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

 

(2) Predseda senátu alebo samosudca môže uloži tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.

 

 

§ 130

 

(1) Ohliadka predmetu, ktorý možno dopravi na súd, vykoná sa na pojednávaní. Za tým účelom môže súd uloži tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.

 

(2) Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvola tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.

 

 

§ 131

 

(1) Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanovi sa na výsluch; majú vypoveda pravdu a nič nezamlčova. O tom musia by poučení.

 

(2) Ustanovenie § 126 ods. 3 sa tu použije obdobne.

 

 

Hodnotenie dôkazov

§ 132

 

Dôkazy súd hodnotí podža svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

 

 

§ 133

 

Skutočnos, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúša dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaž v konaní nevyšiel najavo opak.

 

 

§ 134

 

Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivos toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

 

 

§ 135

 

(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre žudské práva, ktoré sa týkajú základných žudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnutežný podža osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania 14; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

 

(2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnú inému orgánu, môže súd posúdi sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

 

 

§ 136

 

Ak možno výšku nárokov zisti len s nepomernými ažkosami alebo ak ju nemožno zisti vôbec, určí ju súd podža svojej úvahy.

 

 

Tretia hlava

TROVY KONANIA

 

 

Druhy trov konania

§ 137

 

Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

 

 

§ 138

 

(1) Na návrh môže súd prizna účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvožné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnos; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

 

(2) Priznané oslobodenie súd kedykožvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

 

(3) Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na odmenu za zastupovanie.

 

 

§ 139

 

(1) Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka pouči.

 

(2) Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca.

 

(3) Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnos, najmä aby predložil listinu, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatni za tých istých podmienok ako svedok.

 

 

Platenie trov konania

§ 140

 

(1) Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podža pomeru účastníctva na veci a na konaní.

 

(2) Ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiados primeraný preddavok.

 

(3) V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekožko, platia tieto trovy podža vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.

 

 

§ 141

 

(1) Súd môže uloži účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

 

(2) Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát.

 

 

Náhrada trov konania

§ 142

 

(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

 

(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

 

(3) Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd prizna plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

 

 

§ 143

 

Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovatežovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

 

 

§ 144

 

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnos manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže prizna i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

 

 

§ 145

 

Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

 

 

§ 146

 

(1) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podža jeho výsledku, ak konanie

 

a) mohlo sa zača i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaž v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c) bolo zastavené.

 

(2) Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastavi, je povinný uhradi jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal spä návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradi trovy konania odporca.

 

 

§ 147

 

(1) Účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uloži, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

 

(2) Súd môže uloži svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnos, ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom.

 

 

§ 148

 

(1) Štát má podža výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaž u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

 

(2) Súd môže uloži svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnos, aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.

 

 

§ 148a

 

(1) Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor ) v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže by uložená povinnos nahradi trovy konania.

 

(2) Povinnos nahradi trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

 

 

§ 149

 

(1) Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplati ju advokátovi.

 

(2) Ak ustanovený advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplati štátu náhradu hotových výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa určí podža ustanovení osobitného predpisu. 15)

 

 

§ 150

 

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteža, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti prizna.

 

 

Rozhodnutie o trovách konania

§ 151

 

(1) O povinnosti nahradi trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podža § 149 ods. 1, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísli najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.

 

(2) Aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo samostatným uznesením, plynie lehota na plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa náhrada trov konania priznala.

 

(3) Trovy konania určí súd podža sadzobníkov a podža zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Urči výšku trov môže i predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

 

 

§ 151a

 

(1) O tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky, rozhodne súd v konaní o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na ňom končí.

 

(2) Odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia o dedičstve určuje osobitný predpis. 6)

 

 

Štvrtá hlava

ROZHODNUTIE

 

 

Rozsudok

§ 152

 

(1) Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

 

(2) Rozsudkom má sa rozhodnú o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnú najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

 

 

§ 153

 

(1) Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

 

(2) Súd môže prekroči návrhy účastníkov a prisúdi viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo zača aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzahu medzi účastníkmi.

 

 

§ 153a

 

(1) Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

 

(2) Rozhodnú spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.

 

(3) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnú spor, ktorý účastníci nemôžu skonči súdnym zmierom.

 

(4) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.

 

 

§ 153b

 

(1) Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnú o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

 

(2) Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnú, ak

 

a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podža odseku 1,

b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2).

c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnos včas a vážnymi okolnosami.

 

(3) Skutkovým základom rozsudku podža odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

 

(4) Ak sú v jednej veci niekožkí žalovaní, rozsudkom podža odseku 1 možno rozhodnú len vtedy, ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2.

 

(5) Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnú

 

a) vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzahu medzi účastníkmi,

b) v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,

c) v spore, ktorý účastníci nemôžu skonči súdnym zmierom.

 

 

§ 153c

 

(1) Ak žalovaný z ospravedlnitežného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podža § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku poda návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opä kona.

 

(2) Ak žalovaný zároveň s návrhom podža odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podža odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.

 

 

§ 154

 

(1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

 

(2) Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uloži povinnos i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.

 

 

§ 155

 

(1) Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaž sa o nej nerozhoduje samostatne.

 

(2) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadri v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak

 

a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plni, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo

b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

 

(3) Účastník konania má právo uverejni právoplatné rozhodnutie súdu okrem rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, prizna v rozsudku právo uverejni rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo veciach ochrany práv porušených alebo ohrozených nekalým súažným konaním, vo veciach ochrany práv spotrebiteža, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe návrhu rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zloži účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo.

 

 

§ 156

 

(1) Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

 

(2) Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na pä dní. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije,

 

(3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej pä dní pred jeho vyhlásením.

 

(4) Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

 

 

§ 157

 

(1) V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účas prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podža § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

 

(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovatež (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

 

(3) Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podža ktorých rozhodol.

 

 

§ 158

 

(1) Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže podpísa predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

 

(2) Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

 

(3) Súd doručí Komisii a protimonopolnému úradu kópiu rozsudku, ktorým uplatňoval ustanovenia osobitného predpisu, 6) bezodkladne po doručení rozsudku účastníkom konania.

 

(4) Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa rozsudok vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.

 

 

§ 159

 

(1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnú odvolaním, je právoplatný.

 

(2) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

 

(3) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednáva znova.

 

 

§ 160

 

(1) Ak súd uložil v rozsudku povinnos, je potrebné ju splni do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže urči lehotu dlhšiu alebo urči, že peňažné plnenie sa môže vykona v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

 

(2) Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plni, len čo sa podža rozsudku stanú zročnými.

 

(3) Ak súd uložil povinnos vyprata byt, za ktorý treba zabezpeči bytovú náhradu, nie je účastník povinný byt vyprata, dokiaž sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde podža ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí.

 

 

§ 161

 

(1) Rozsudok je vykonatežný, len čo uplynie lehota na plnenie.

 

(2) Ak nie je v rozsudku uložená povinnos na plnenie, je rozsudok vykonatežný, len čo nadobudol právoplatnos.

 

(3) Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.

 

 

§ 162

 

(1) Pri rozsudkoch predbežne vykonatežných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

 

(2) Predbežne vykonatežné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

 

(3) Na návrh môže súd predbežnú vykonatežnos rozsudku vyslovi, a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ažko nahraditežnej alebo značnej ujmy.

 

 

§ 163

 

(1) Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeni, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

 

(2) Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeni aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

 

 

§ 164

 

Súd kedykožvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odloži vykonatežnos rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnos.

 

 

§ 165

 

(1) Pokiaž nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnos, navrhnú, aby odôvodnenie bolo opravené.

 

(2) Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne.

 

(3) O oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba nariaďova.

 

 

§ 166

 

(1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonatežnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnú jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnos, doplni aj bez návrhu.

 

(2) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

 

(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonatežnosti výrokov pôvodného rozsudku.

 

 

Uznesenie

§ 167

 

(1) Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o spävzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

 

(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

 

 

§ 168

 

(1) Uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom.

 

(2) Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnos.

 

 

§ 169

 

(1) V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

 

(2) Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahova odôvodnenie.

 

(3) Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uvies výrok a deň vydania.

 

 

§ 170

 

(1) Súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručova, len čo bolo vyhotovené.

 

(2) Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.

 

 

§ 171

 

(1) Lehota na plnenie začína plynú od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonatežné.

 

(2) Ak nebola v uznesení uložená povinnos na plnenie, je uznesenie vykonatežné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručova, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

 

(3) Ak je uznesenie podža zákona alebo podža rozhodnutia súdu vykonatežné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia.

 

(4) Uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie podža § 75a, je vykonatežné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonatežné, len čo bolo vyhotovené.

 

 

Platobný rozkaz

§ 172

 

(1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateža a bez vypočutia odporcu vyda platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovatežom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovatežovi uplatnenú pohžadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodni. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

 

(2) Platobný rozkaz nemožno vyda, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doruči do cudziny.

 

(3) Ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.

 

(4) Platobný rozkaz možno vyda aj na cudziu menu za podmienok ustanovených v § 155 ods. 2.

 

 

§ 173

 

(1) Platobný rozkaz treba doruči odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

 

(2) Ak platobný rozkaz nemožno doruči čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekožkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1).

 

 

§ 174

 

(1) Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

 

(2) Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

 

(3) Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

 

a) oneskorene,

b) bez odôvodnenia; o týchto následkoch musí by účastník poučený v platobnom rozkaze,

c) neoprávnenou osobou.

 

(4) Ak navrhovatež vzal návrh v celom rozsahu spä po vydaní platobného rozkazu a v lehote podža § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri čiastočnom spävzatí návrhu v časti, ktorej sa spävzatie návrhu týka.

 

(5) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v platobnom rozkaze sa postupuje podža § 164.

 

 

§ 175

 

(1) Ak navrhovatež predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybova, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd veciach vydá na jeho návrh zmenkový (šekový) platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uvies všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Zmenkový (šekový) platobný rozkaz musí sa doruči do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovie, nariadi samosudca pojednávanie.

 

(2) Ak odporca nepodá včas námietky alebo ak ich vezme spä, má zmenkový (šekový) platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky alebo námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, súd zamietne.

 

(3) Ak odporca podá včas námietky, samosudca nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr však už nemožno prihliada. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový (šekový) platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie.

 

(4) Súd postupuje podža odsekov 1 až 3 aj vtedy, ak navrhovatež predloží v prvopise oddelene prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tovarový záložný list, 17) o ktorých pravosti niet dôvodu pochybova a ďalšie listiny potrebné na uplatnené práva.

 

 

Piata hlava

OSOBITNÉ USTANOVENIA

 

 

Konanie o dedičstve

§ 175a

 

(1) Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.

 

(2) Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doruči.

 

(3) Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podža § 175k ods. 1 a 2, § 175l, 175p, 175q a 175t sa doručuje do vlastných rúk.

 

 

§ 175b

 

Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnieva, že sú poručitežovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručitežov veritež je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohžadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podža § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

 

 

§ 175c

 

Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteža, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov (ďalej len "závet"), a u ktorého notára je uložený.

 

 

§ 175d

 

(1) V predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručitežovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručitež zákonným zástupcom, potrebujú ustanovi opatrovníka.

 

(2) Ak poručitež zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie súdu tak urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.

 

(3) Ak dôjde k zisteniu stavu a obsahu závetu, založí sa jeho originál, pokiaž závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej na súde.

 

 

§ 175e

 

(1) Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteža alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschova bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti (ďalej len "správca").

 

(2) Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateža, zapečatením v poručitežovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka poručiteža alebo súpisom na mieste samom.

 

(3) Pri predaji hnutežných vecí postupuje súd primerane podža ustanovení o výkone rozhodnutia predajom hnutežných vecí, ibaže by prikročil k inému spôsobu predaja.

 

(4) Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručitežovi; za správcu môže by ustanovený aj notár, pokiaž v tomto konaní nie je súdnym komisárom. Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu, ktorá má skúsenos s vedením podniku. Za správcu možno ustanovi iba toho, kto s ustanovením súhlasí.

 

(5) Neodkladné opatrenia môže vykona podža možnosti a potreby ktorýkožvek súd.

 

 

§ 175f

 

(1) Správca robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom. Správca je povinný pri výkone funkcie postupova s odbornou starostlivosou a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu uloží súd. Ak to súd uloží, predkladá mu správca priebežné správy o svojej činnosti.

 

(2) Z dôležitých dôvodov môže súd zbavi správcu funkcie. Podža potreby ustanoví nového správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednos podža odseku 1. Správca, ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informova nového správcu a da mu k dispozícii všetky doklady.

 

(3) Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom súdu konečnú správu o svojej činnosti. Súd potom rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov správcu, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekožko, platia tieto trovy podža vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.

 

 

§ 175g

 

Pri obstarávaní úplného podkladu pre rozhodnutie, pri predbežnom vyšetrení, zabezpečení dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji vecí, zisovaní hodnoty poručitežovho majetku a súpise na mieste samom spolupôsobí na požiadanie súdu príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy.

 

 

§ 175h

 

(1) Ak poručitež nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

 

(2) Ak poručitež zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vyda tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.

 

(3) Proti uzneseniu podža odsekov 1 a 2 sa nemožno odvola.

 

 

§ 175i

 

(1) Ak konanie nebolo zastavené podža § 175h, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnieva, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnu v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnu upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺži. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.

 

(2) Upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho dá ústne a v zápisnici uvedie, že sa tak stalo.

 

 

§ 175j

 

Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďova pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu podža § 462 Občianskeho zákonníka.

 

 

§ 175k

 

(1) Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

 

(2) Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteža na tohto dediča.

 

(3) Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.

 

 

§ 175l

 

(1) Ak mal poručitež v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podža osobitného predpisu. 18)

 

(2) Majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiada dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podža § 175k ods. 3.

 

(3) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku podža odseku 2 obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteža a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

 

(4) Ak sa zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podža odseku 2.

 

(5) Podža predchádzajúcich ustanovení sa postupuje aj v prípade, keď poručitež bol v čase smrti spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo inak než smrou poručiteža, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteža vyporiadané a o jeho vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde.

 

 

§ 175m

 

Súd zistí poručitežov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety.

 

 

§ 175n

 

Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veritežov, aby mu oznámili svoje pohžadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veritežom, ktorí svoje pohžadávky včas neoznámili, pokiaž je uspokojením pohžadávok ostatných veritežov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.

 

 

§ 175o

 

(1) Na podklade zistenia podža § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteža.

 

(2) Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, nové skutočnosti, ktoré vyžadujú zmenu tohto uznesenia, vykoná potrebnú opravu novým uznesením.

 

 

§ 175p

 

(1) Účastníci sa môžu dohodnú o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veritežom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti rozhodnutia.

 

(2) Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podža odseku 1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.

 

 

§ 175q

 

(1) Súd v uznesení o dedičstve

 

a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo

b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo

c) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov alebo

d) potvrdí nadobudnutie dedičstva podža dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde k dohode alebo

e) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podža dedičských podielov.

 

(2) Súčasou uznesenia podža odseku 1 môže by aj uznesenie podža § 175l a 175o.

 

 

§ 175r

 

Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania preda alebo urobi iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.

 

 

§ 175s

 

(1) Prejednanie dedičstva je skončené

 

a) nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného podža § 175p a 175q, alebo

b) vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca.

 

(2) Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podža zákona vykonané. Zároveň sa upovedomí ten, u koho sú tieto hodnoty uložené, o tom, komu sa majú vyda; ak táto osoba nie je známa alebo jej pobyt nie je známy, postupuje sa primerane podža § 185g.

 

(3) Lehota podža § 185g ods. 1 začína plynú odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo. Ak sa prejednanie dedičstva skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, lehota podža § 185g ods. 1 začína plynú odo dňa, keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.

 

 

§ 175t

 

(1) Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podža § 175p, môže súd uznesením nariadi likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veritež odmietol prija na úhradu svojej pohžadávky vec z dedičstva.

 

(2) O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veritežov, aby mu oznámili svoje pohžadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohžadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu.

 

(3) Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnos, nepostupuje sa už podža § 175p až 175s.

 

 

§ 175u

 

(1) Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručitežovho majetku podža ustanovení o výkone rozhodnutia predajom hnutežných vecí a nehnutežností alebo predajom mimo dražby primerane podža osobitného predpisu.

 

(2) O majetku poručiteža, ktorý sa nepodarilo takto speňaži, rozhodne súd, že pripadá štátu s účinnosou ku dňu smrti poručiteža.

 

 

§ 175v

 

(1) Súd vykoná rozvrh výažku speňaženia majetku poručiteža (ďalej len "výažok") medzi veritežov.

 

(2) Z výažku uhradí súd postupne pohžadávky podža týchto skupín:

 

a) náklady poručitežovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné,

b) dlžné dane a poplatky,

c) ostatné pohžadávky.

 

(3) Ak úhrn pohžadávok prevyšuje v prvej skupine výažok, uhradia sa tieto pohžadávky pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia pred ostatnými pohžadávkami pohžadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnutežností alebo záložnými právami.

 

(4) Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohžadávky veritežov. Ak však vyjde najavo ďalší poručitežov majetok, rozdelí ho súd veritežom do výšky ich neuspokojených pohžadávok bez zreteža na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.

 

 

§ 175w

 

Ak sa dodatočne zistí, že poručitež žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve podža § 175p a 175q.

 

 

§ 175x

 

(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručitežov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteža, konanie o dedičstve sa nevykoná.

 

(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 zača konanie aj bez návrhu.

 

 

§ 175y

 

(1) Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podža § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.

 

(2) Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou.

 

 

§ 175z

 

(1) Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, vykoná súd predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiados úradné potvrdenie o výsledku tohoto vyšetrenia.

 

(2) Ak sa má majetok vyda do cudziny, upovedomí o tom súd tuzemských dedičov a veritežov oznámením, ktoré sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli súdu; známym účastníkom sa toto oznámenie doručí.

 

 

Činnos notárov v konaní o dedičstve

§ 175za

 

Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve podža rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory vydá predseda krajského súdu na každý kalendárny rok.

 

 

§ 175zb

 

(1) Súd môže odňa vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podža rozvrhu práce.

 

(2) Odňatie veci podža odseku 1 nie je súdnym rozhodnutím.

 

 

§ 175zc

 

(1) Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený zástupca, náhradník alebo bude vymenovaný nový notár, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.

 

(2) Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený za zástupcu notársky kandidát, považuje sa na účely tohto zákona po dobu zastupovania za notára. Súd však rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov notára, ktorého zástupca zastupuje. Osobitný predpis ustanovuje, akým spôsobom sa určí podiel zástupcu na odmene notára.

 

 

§ 175zca

Osvedčenie o dedičstve

 

(1) Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak

 

a) dedičstvo nadobudol jediný dedič, ktorý nesmie by maloletý, ani osobou, ktorá musí ma opatrovníka podža zákona,

b) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,

c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,

d) dedičia uzavreli s veritežmi poručiteža dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov.

 

(2) Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä

 

a) označenie súdneho komisára,

b) označenie dedičskej veci,

c) označenie účastníkov a ich zástupcov,

d) vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého smrou poručiteža,

e) obsah osvedčovanej skutočnosti,

f) ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom z celku,

g) ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnutežnosti do katastra nehnutežností, 19)

h) podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia,

i) poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiada súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podža § 175l až 175z,

j) miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve,

k) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

 

(3) Pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa postupuje primerane podža § 175b až 175q. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom alebo ich zástupcom.

 

(4) Účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiada súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podža § 175l až 175z. Ak žiados nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a 175o]; včas podanou žiadosou osvedčenie o dedičstve stráca platnos a súd pokračuje v konaní bez zreteža na jeho vydanie.

 

(5) Účastník sa môže vzda práva na podanie žiadosti podža odseku 4. V tomto prípade dňom vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.

 

(6) Na opravu osvedčenia o dedičstve sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 20)

 

 

§ 175zd

 

(1) Ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. 21) Ak podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže vec vráti notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný.

 

(2) Notár má právo poda odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.

 

 

Starostlivos súdu o maloletých

§ 176

 

(1) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými demi, o styku blízkych osôb s maloletými demi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieaa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnú. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieaa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.

 

(2) O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieaa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.

 

(3) Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺži, len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykona dôkazy.

 

(4) Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieaa do starostlivosti budúceho osvojiteža, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov od podania takého návrhu; inak do troch mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplnený alebo opravený.

 

 

§ 177

 

(1) Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakroči, zakročí súd, v obvode ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.

 

(2) Ak sa zmenia okolnosti, podža ktorých sa posudzuje príslušnos, môže príslušný súd prenies svoju príslušnos na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

 

 

§ 178

 

(1) Súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb ohžadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.

 

(2) O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšžaných opatrení súd spravidla zistí názor orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, orgánu obce, prípadne aj fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú oboznámené s pomermi. Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého.

 

 

§ 179

 

Ak je pre platnos právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.

 

 

§ 180

 

(1) Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sžub, že bude riadne a v najlepšom záujme dieaa vykonáva svoje povinnosti a že bude pritom dba na pokyny súdu. Po zložení sžubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieaa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.

 

(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzahuje aj na opatrovníka ustanoveného súdom podža osobitného predpisu.

 

(3) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.

 

(4) Súd dohliada na správu majetku maloletého dieaa vykonávanú poručníkom alebo opatrovníkom; postupuje pri tom podža osobitného predpisu. 22)

 

 

§ 180a

Konanie o osvojitežnosti

 

(1) Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podža osobitného predpisu, 23) môže zača aj bez návrhu konanie o osvojitežnosti.

 

(2) Účastníkmi konania sú diea a jeho rodičia. Maloletý rodič dieaa, ktorý dosiahol vek šestnás rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieaa. V tomto konaní má procesnú spôsobilos. Maloletý rodič dieaa, ktorý nedosiahol vek šestnás rokov, musí by v tomto konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom.

 

(3) Rodičia dieaa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdi dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

 

(4) Rodičia dieaa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieaa vopred bez vzahu k určitým osvojitežom.

 

(5) Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostlivosti sa diea nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je diea umiestnené. Ustanovenie § 182 ods. 1 platí obdobne.

 

(6) O osvojitežnosti rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺži najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.

 

 

Konanie o osvojenie

§ 181

 

(1) Účastníkmi konania sú osvojované diea, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojitež a jeho manžel.

 

(2) Rodičia osvojovaného dieaa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

 

(3) Rodičia osvojovaného dieaa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podža osobitného predpisu; 24) to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že diea je osvojitežné.

 

(4) Manžel osvojiteža nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.

 

(5) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺži, len ak z objektívnych príčin nemožno vykona dôkazy.

 

 

§ 182

 

(1) Osvojované diea súd vyslúchne, len ak toto diea je schopné pochopi význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované diea vyslúchnu, nepredvoláva sa na pojednávanie.

 

(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnu, a to podža možnosti osobne.

 

 

§ 183

 

(1) Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieaa i osvojiteža neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

 

(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hžadiska záujmu spoločnosti i z hžadiska záujmu osvojovaného dieaa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojitež.

 

 

§ 184

 

V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec ma.

 

 

§ 185

 

Konanie o zrušenie osvojenia môže súd zača na návrh osvojenca alebo osvojiteža alebo aj bez návrhu.

 

 

Konanie o úschovách

§ 185a

 

(1) Na súde možno zloži do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnutežné veci hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.

 

(2) Návrh na prijatie do úschovy musí obsahova vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné papiere alebo iné veci do úschovy skladá (ďalej len "zložitež"), že záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splni, pretože veritež je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložitež má odôvodnené pochybnosti, kto je veritežom, alebo že zložitež veriteža nepozná.

 

(3) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk.

 

 

§ 185b

 

Účastníkom konania je zložitež a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze, cenné papiere alebo iné veci určené (ďalej len "príjemca"). Po právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.

 

 

§ 185c

 

Ak si úschova vyžiada trovy, uloží súd zložitežovi, aby zložil primeraný preddavok na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, súd návrh na prijatie úschovy zamietne; súd takisto zamietne návrh na prijatie úschovy, ak sa vec nehodí na úschovu vôbec alebo ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy.

 

 

§ 185d

 

(1) Predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiados. Ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto iný, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteža je však potrebný len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteža.

 

(2) Zložitežovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiados,

 

a) ak príjemca prejaví s týmto postupom súhlas, alebo

b) ak vyhlási príjemca súdu, že predmet úschovy neprijíma, alebo

c) ak sa príjemca nevyjadrí v lehote určenej súdom, hoci bol na také následky upozornený.

 

(3) Inej osobe, než ktorá je uvedená v odsekoch 1 a 2, žiadajúcej o vydanie predmetu úschovy, ho vydá súd len so súhlasom zložiteža a príjemcu.

 

 

§ 185e

 

Ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradi právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný súhlasi s vydaním predmetu úschovy žiadatežovi.

 

 

§ 185f

 

Ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými zákonnými predpismi, spravuje sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet, ustanoveniami § 185a až 185h, a to primerane podža povahy úschovy a jej účelu.

 

 

§ 185g

 

(1) Ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy, prípadne odo dňa, keď predmet úschovy mal by podža návrhu vydaný zložitežovi, rozhodne súd, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do troch rokov odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Toto uznesenie súd vyvesí na úradnej tabuli súdu.

 

(2) Ak po vydaní rozhodnutia v lehote podža odseku 1 dôjde žiados o vydanie predmetu úschovy, postupuje súd podža § 185d.

 

(3) Uplynutím lehoty uvedenej v uznesení podža odseku 1, ak sa v tejto lehote žiados o vydanie predmetu úschovy nepodala, pripadne predmet úschovy štátu. Uplynutím tejto lehoty nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti právoplatným uznesením nevyhovelo.

 

 

§ 185h

 

Ak predmet úschovy pripadne štátu, zaniknú práva účastníkov i iných osôb k predmetu úschovy.

 

 

Konanie o umorenie listín

§ 185i

 

(1) Umori možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predloži na uplatnenie práva.

 

(2) V konaní pred súdom nemožno umori také listiny, ktoré podža zákona je oprávnená umori právnická osoba, ktorá ich vystavila.

 

(3) Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného obehu (vstupenky, cestovné lístky a pod.), kupóny a talóny cenných papierov, listiny, s ktorými je spojené právo uhrádza určitej právnickej osobe v tuzemsku cenu tovaru a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno uplatni len nárok na vedžajšie plnenie.

 

 

§ 185j

 

(1) Návrh na umorenie listiny môže poda každý, kto má na jej umorení právny záujem.

 

(2) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí do vlastných rúk.

 

 

§ 185k

 

Účastníkmi konania sú navrhovatež, ten, kto je podža listiny povinný plni, ten, kto má listinu v držbe, a ten, kto podal námietky podža § 185m ods. 2.

 

 

§ 185l

 

(1) V návrhu na umorenie listiny treba uvies skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny alebo na jej základe možno uplatni nejaké právo. K návrhu treba predloži odpis listiny alebo označi listinu, jej vystaviteža, prípadne aj iné osoby podža listiny zaviazané, ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných listín toho istého druhu.

 

(2) Ak je v listine uvedená určitá suma, treba uvies i tento údaj.

 

 

§ 185m

 

(1) Ak súd zistí, že listina, ktorej umorenie bolo navrhnuté, nebola vystavená alebo že nie je stratená ani zničená, návrh zamietne.

 

(2) Inak súd vydá rozhodnutie obsahujúce výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil do jedného roka od vydania uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal, a podža možností predložil listinu alebo aby podal proti návrhu námietky. Toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.

 

(3) Ak sa umoruje zmenka alebo šek, určí súd v uznesení podža odseku 2 lehotu dvoch mesiacov a súčasne zakáže, aby sa podža umorovaných listín platilo.

 

(4) Lehota podža odseku 3 sa počíta, ak umorovaná listina nie je ešte splatná, od prvého dňa jej splatnosti. Ak je umorovaná listina už splatná, počíta sa táto lehota odo dňa vyvesenia uznesenia.

 

 

§ 185n

 

Ak ide o listinu na doručiteža, s výnimkou poistiek na doručiteža, skončí sa lehota podža § 185m až za jeden rok po splatnosti pohžadávky z listiny.

 

 

§ 185o

 

(1) Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti navrhovatežovi premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu peňažnej sumy podža umorovanej listiny.

 

(2) Ten, komu bolo uznesenie doručené alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej starostlivosti dozvedie, nesmie pod následkami neplatnosti naklada s právami z umorovanej listiny, robi výplaty alebo iné plnenia podža nej, previes ju alebo vykona na nej zmeny. Ten, kto je podža listiny zaviazaný, je povinný zadrža predloženú listinu a oznámi súdu, kto ju predložil.

 

 

§ 185p

 

Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke alebo šeku, je navrhovatež, ktorý sa preukáže uznesením, oprávnený žiada zaplatenie zmenky alebo šeku, ak dá primeranú zábezpeku, dokiaž zmenka alebo šek nie sú vyhlásené za umorené. Ak túto zábezpeku nedá, môže žalobou požadova, aby dlžná suma bola zložená do úschovy súdu.

 

 

§ 185q

 

Súd preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak zistí, že listina nie je stratená alebo zničená,

návrh zamietne.

 

 

§ 185r

 

(1) Ak uplynula lehota podža § 185m ods. 2 alebo 3 a ak nedôjde k zamietnutiu návrhu, vyhlási súd na ďalší návrh listinu za umorenú.

 

(2) Ak ďalší návrh podža odseku 1 nie je podaný do jedného mesiaca od uplynutia lehoty uvedenej v § 185m ods. 2 alebo 3, súd konanie zastaví. Na tento následok treba navrhovateža upozorni v uznesení podža § 185m ods. 2 alebo 3.

 

 

§ 185s

 

Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaž ten, kto je podža listiny zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.

 

 

Konanie o spôsobilosti na právne úkony

§ 186

 

(1) Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže poda aj zdravotnícke zariadenie, ktoré je v takom prípade účastníkom konania.

 

(2) Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže súd uloži navrhovatežovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie.

 

(3) Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže poda i ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak nemožno očakáva zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnú, že mu toto právo po primeraný čas, najdlhšie však po dobu jedného roka, nepatrí.

 

 

§ 187

 

(1) Tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie.

 

(2) Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upusti, ak nemožno tento výsluch vykona vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.

 

(3) O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže súd nariadi, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom zariadení, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu.

 

 

§ 188

 

(1) Ak sú síce podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, ale ak možno očakáva, že sa stav vyšetrovaného zlepší, môže súd preruši konanie na čas, ktorý zároveň určí; pritom môže rozhodnú, že vyšetrovaný je povinný podrobi sa potrebnému liečeniu.

 

(2) Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak sa ukáže, že nedochádza k zlepšeniu.

 

 

§ 189

 

(1) Z dôvodov vhodnosti nemusí súd nariaďova pojednávanie.

 

(2) Súd môže rozhodnú, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobi nepriaznivo alebo ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopi.

 

 

§ 189a

 

V rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podža § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilos na právne úkony bola obmedzená.

 

 

§ 190

 

Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky.

 

 

§ 191

 

(1) Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiada, prizná súd štátu ich náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilos na právne úkony v konaní šlo.

 

(2) Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradi ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho zástupcovi a štátu konaním vznikli.

 

 

Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti

§ 191a

 

(1) Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivos (ďalej len "ústav"), v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámi do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu (ďalej len "chorý").

 

(2) Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím písomným súhlasom, obmedzená vo vožnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až v priebehu liečenia, je ústav povinný urobi oznámenie podža odseku 1 do 24 hodín po tom, čo k takému obmedzeniu došlo.

 

 

§ 191b

 

(1) O každom, o ktorom je ústav povinný urobi oznámenie podža § 191a, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.

 

(2) Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie opatrovníka.

 

(3) Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďova.

 

(4) Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podža § 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1).

 

 

§ 191c

 

(1) Uznesenie podža § 191b ods. 4 sa doručí umiestnenému, ibaže podža vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápa obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podža § 191a. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí by v ustanovenej lehote doručené jeho zástupcovi (opatrovníkovi).

 

(2) Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvola sa môže aj ústav, ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade zo zákonnými dôvodmi.

 

(3) Ústav môže umiestneného prepusti, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

 

 

§ 191d

 

(1) Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd v konaní o vyslovenie prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave.

 

(2) Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou znalca je vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení alebo vylúčení styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže by ustanovený lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je umiestnený držaný.

 

(3) Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaž podža vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený schopný vníma priebeh a význam pojednávania) a jeho zástupcu (opatrovníka). Na pojednávaní vyslúchne znalca, podža okolností ošetrujúceho lekára, umiestneného a vykoná prípadne ďalšie vhodné dôkazy.

 

(4) V rozsudku, ktorý musí by vyhlásený do troch mesiacov od výroku o prípustnosti prevzatia do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné a na akú dobu. Ustanovenia § 191c ods. 2 a 3 platia tu obdobne.

 

 

§ 191e

 

(1) Účinnos rozsudku podža § 191d ods. 4 zanikne uplynutím doby jedného roka odo dňa jeho vyhlásenia, ak v ňom nebola určená kratšia lehota. Ak sa má držanie v ústave predĺži nad túto dobu, treba vykona nové vyšetrenie a súd musí o povolení ďalšieho držania znova rozhodnú. Ustanovenia § 191c ods. 2 a 3 tu platia obdobne.

 

(2) Rozsudok podža odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v ústave pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd urobil iné opatrenie.

 

 

§ 191f

 

Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca (opatrovník) a osoby jej blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je držanie prípustné, žiada o nové vyšetrenie a rozhodnutie o prepustení, ak je odôvodnená domnienka, že ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné. Ak súd zamietne návrh na prepustenie, môže rozhodnú, že nebude kona ďalšie vyšetrovanie pred uplynutím doby, po ktorú bolo držanie v ústave povolené.

 

 

§ 191g

 

Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia, s výnimkou prípadov uvedených v § 30 ods. 2 tohoto zákona.

 

 

Opatrovnícke konanie

§ 192

 

(1) Súd je povinný postara sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podža zákona musia ma.

 

(2) V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností.

 

 

§ 193

 

Ustanovenia § 176 až 180 platia obdobne.

 

 

Konanie o povolenie uzavrie manželstvo

§ 194

 

(1) O povolení uzavrie manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto hodlá uzavrie manželstvo.

 

(2) Ten, kto hodlá uzavrie manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú účastníkmi konania. Pred rozhodnutím třeba vyslúchnu toho, kto hodlá uzavrie manželstvo, v neprítomnosti iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpi do manželstva, a vyslúchnu i toho, s kým sa má manželstvo uzavrie.

 

(3) Rozsudok, ktorým sa povožuje uzavrie manželstvo, musí obsahova i presné označenie toho, s kým sa má manželstvo uzavrie.

 

 

Konanie o vyhlásenie za mŕtveho

§ 195

 

(1) Návrh môže poda, kto má na veci právny záujem.

 

(2) Ak súd uzná, že podža údajov návrhu tu sú podmienky pre vyhlásenie nezvestného za mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.

 

 

§ 196

 

(1) Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote správu súdu alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.

 

(2) Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo ak nedôjde správa o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden rok od uverejnenia vyhlášky. Vo vyhláške treba uvies deň, kedy sa lehota končí.

 

 

§ 197

 

Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví konanie.

 

 

§ 198

 

Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil.

 

 

§ 199

 

(1) Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo žil v deň, od ktorého dosiaž neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol by vyhlásený za mŕtveho, zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.

 

(2) Na návrh účastníka súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí ako deň smrti, ak dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel iného dňa alebo sa toho dňa nemohol doži, alebo ho prežil. Súd tak môže urobi aj bez návrhu.

 

 

§ 200

 

Ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smr nemožno preukáza ustanoveným spôsobom, súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.

 

 

Konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu

 

§ 200a

 

(1) Konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnu zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podža osobitného zákona. 25)

 

(2) Konanie vo veciach obchodného registra môže registrový súd zača aj bez návrhu.

 

(3) Ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, tento návrh musí by doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísa. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považuje za podnet na začatie konania bez návrhu.

 

(4) Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, ak táto skutočnos pri ich činnosti vyjde najavo.

 

(5) Ak registrový súd vydá uznesenie o začatí konania podža odseku 2, doručí ho zapísanej osobe a postupuje podža § 120 ods. 2, okrem prípadov, ak je obsahom podnetu podža odseku 3 oprava chýb v písaní a počítaní alebo iných zrejmých nesprávností. O veci nie je potrebné nariaďova pojednávanie. Vo veci samej rozhoduje registrový súd uznesením, na ktorého základe vykoná zápis.

 

 

§ 200b

 

(1) Navrhovatež môže poda písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podža osobitného zákona 25) do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. Spävzatie námietok sa nepripúša. V námietkach môže najmä doplni chýbajúce údaje, opravi nesprávne údaje a odstráni nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.

 

(2) O námietkach rozhoduje registrový súd v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia okrem prípadov uvedených v odseku 5. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma len z hžadiska splnenia podmienok podža osobitného zákona. 26)

 

(3) Ak sudca námietkam vyhovie, vykoná zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má by navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj k tomuto dňu. Ak sudca vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má by navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu.

 

(4) O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle navrhovatežovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle navrhovatežovi. Námietky proti vykonaniu zápisu sudcom nie sú prípustné.

 

(5) Vyšší súdny úradník vykoná zápis v prípade, ak navrhovatež podal námietky a súčasne splnil všetky podmienky na vykonanie zápisu podža osobitného zákona 26).

 

(6) Po preskúmaní námietok môže sudca námietky zamietnu. O zamietnutí námietok sudca rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

 

 

§ 200c

 

(1) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd. 27)

(2) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd, v ktorého obvode má osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nemá sídlo, je príslušný registrový súd podža miesta podnikania; ak nemá ani miesto podnikania, je príslušný registrový súd podža miesta bydliska tejto osoby.

 

(3) Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého registri je podža sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikatež zapísaný, a registrový súd, v ktorého obvode je odštepný závod alebo iná organizačná zložka podniku umiestnená, ak je umiestnená v obvode iného registrového súdu.

 

(4) Ak ide o zahraničnú osobu, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého obvode je umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

 

 

§ 200d

 

zrušený zákonom č. 530/2003 Z.z.

 

 

§ 200e

Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev

 

(1) Registrový súd, v ktorého obvode je právnická osoba zapísaná, je príslušný na konanie

 

a) o zrušení obchodnej spoločnosti, zrušení družstva a nariadení ich likvidácie,

b) o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj na rozhodovanie o odmene likvidátora,

c) o návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného zostatku za neplatné,

d) o neplatnosti obchodnej spoločnosti, 28)

e) o vymenovaní audítora na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti podža osobitného zákona,

f) o poverení zvola valné zhromaždenie podža osobitného zákona. 29) 30)

 

(2) Konanie podža odseku 1 písm. a) a b) možno zača aj bez návrhu.

 

(3) Vo veciach podža odseku 1 písm. a) až c) a e) nie je potrebné nariaďova pojednávanie. Registrový súd rozhoduje uznesením.

 

 

Konanie vo veciach voličských zoznamov

§ 200f

Konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených osôb na hlasovanie v referende

 

zrušený zákonom č. 353/2003 Z.z.

 

 

§ 200g

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín

 

zrušený zákonom č. 353/2003 Z.z.

 

 

§ 200ga

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín

 

zrušený zákonom č. 353/2003 Z.z.

 

 

§ 200gb

Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky

 

zrušený zákonom č. 353/2003 Z.z.

 

 

§ 200gc

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín

 

zrušený zákonom č. 353/2003 Z.z.

 

 

§ 200h

Konanie vo veciach združovania v politických stranách a politických hnutiach

 

zrušený zákonom č. 353/2003 Z.z.

 

 

§ 200ha

Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupitežstva, mestského zastupitežstva, miestneho zastupitežstva alebo zastupitežstva vyššieho územného celku

 

zrušený zákonom č. 353/2003 Z.z.

 

 

§ 200hb

Konanie vo veciach dohôd obcí o spolupráci s územnými celkami alebo orgánmi iných štátov a členstva v medzinárodnom združení

 

zrušený zákonom č. 353/2003 Z.z.

 

 

Šiesta hlava

KONANIE VO VECIACH OCHRANY OSOBNOSTI

 

 

§ 200i

 

zrušený zákonom č. 353/2003 Z.z.

 

 

§ 200j

 

Zrušený od 1.12.1995

 

 

§ 200k

 

Zrušený od 1.12.1995

 

 

§ 200l

 

Zrušený od 1.12.1995

 

 

§ 200m

 

Zrušený od 1.12.1995

 

 

§ 200n

 

Zrušený od 1.12.1995

 

 

ŠTVRTÁ ČAS

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

 

 

Prvá hlava

ODVOLANIE

 

 

Podanie odvolania

§ 201

 

Účastník môže napadnú rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaž to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzahu medzi účastníkom a vedžajším účastníkom, môže poda odvolanie aj vedžajší účastník.

 

 

§ 202

 

(1) Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

 

(2) Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podža osobitného zákona, 31)ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohžadávok podža osobitného zákona. 32)

 

(3) Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým

 

a) sa upravuje vedenie konania;

b) bol na konanie pribratý ďalší účastník podža § 94 ods. 2;

c) sa začalo konanie bez návrhu;

d) súd úplne vyhovel návrhu podža § 138 ods. 1,

e) sa odpustilo zmeškanie lehoty;

f) sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu;

g) sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podža § 139 ods. 3;

h) bol schválený zmier;

i) sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu;

j) sa vyhovie návrhu podža § 153c ods. 1;

k) sa rozhoduje podža § 17 ods. 2,

l) sa rozhodlo o podaní podža § 43 ods. 1,

m) sa rozhoduje o odvolaní podža § 174 ods. 2.

n) súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podža osobitného zákona. 30)

 

(4) Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

 

 

§ 204

 

(1) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

 

(2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podža odseku 1 preto, že sa odvolatež spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno poda odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

 

(3) Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.

 

 

§ 205

 

(1) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uvies, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolatež domáha.

 

(2) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodni len tým, že

 

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

 

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolatež rozšíri len do uplynutia lehoty na odvolanie.

 

 

§ 205a

 

(1) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

 

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má by nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolatež nebol riadne poučený podža § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označi alebo predloži do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

 

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podža § 120 ods. 2.

 

 

§ 206

 

(1) Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnos, dokiaž o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

 

(2) Ak sa však rozhodlo o niekožkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekožkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba (§ 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnos výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzahu medzi účastníkmi.

 

(3) Právoplatnos ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohžadávky, o jej zročnosti alebo o predbežnej vykonatežnosti rozsudku.

 

 

Vzdanie sa odvolania a jeho spävzatie

§ 207

 

(1) Vzda sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

 

(2) Dokiaž o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vzia spä. Ak niekto vzal odvolanie spä, nemôže ho poda znova.

 

(3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo spä, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

 

 

§ 208

 

Ak je návrh na začatie konania vzatý spä, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaž právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení spävzatia. Súd spävzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak spävzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

 

 

Úkony súdu prvého stupňa

§ 209

 

Súd prvého stupňa predloží vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie o odvolaní do desiatich dní od uplynutia lehoty na podanie odvolania.

 

 

§ 210

 

zrušený zákonom č. 341/2005 Z.z.

 

 

§ 210a

 

Uznesenie o povinnosti zaplati súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaž práva iná osoba ako odvolatež, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie (§ 53), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (§ 43 ods. 2), môže na odvolanie zmeni priamo súd prvého stupňa, pokiaž odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.

 

 

Konanie na odvolacom súde

§ 211

 

(1) Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd doručí odvolanie proti rozhodnutiu ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to považujú za potrebné.

 

(2) Odvolací súd odstraňuje vady odvolania vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.

 

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

 

 

§ 212

 

(1) Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

 

(2) Súd nie je viazaný rozsahom odvolania

 

a) vo veciach, v ktorých možno zača konanie bez návrhu,

b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzahova na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,

d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzahu medzi účastníkmi.

 

(3) Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

 

(4) Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zruši, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.

 

 

§ 213

 

(1) Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

 

(2) Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

 

(3) Odvolací súd môže doplni dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.

 

(4) Odvolací súd môže doplni dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete alebo pri zisovaní vád konania podža § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podža § 120 ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.

 

(5) Dokazovanie podža odsekov 3 a 4 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom dožiadaného súdu.

 

 

§ 214

 

(1) Na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie.

 

(2) Pojednávanie netreba nariaďova, ak

 

a) sa odmieta odvolanie podža § 218;

b) sa zastavuje alebo prerušuje konanie;

c) odvolanie smeruje proti uzneseniu;

d) ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho;

e) sa zrušuje rozhodnutie podža § 221 ods. 1;

f) odvolanie sa týka len trov konania, príslušenstva pohžadávky alebo jej zročnosti alebo predbežnej vykonatežnosti rozsudku;

g) odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieaa.

 

 

§ 215

 

Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.

 

 

§ 216

 

(1) Ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia.

 

(2) Nie je dôvodom pre prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie na odvolacom súde.

 

 

§ 217

 

(1) Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podža § 76 ods. 1 písm. b) a g) do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu; o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podža § 75a súd rozhodne najneskôr do 24 hodín od predloženia veci odvolaciemu súdu.

 

(2) Súd rozhodne o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí odporu podža § 174 ods. 3 do troch mesiacov od predloženia veci odvolaciemu súdu.

 

 

Rozhodnutie o odvolaní

§ 218

 

(1) Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

 

a) bolo podané oneskorene;

b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;

d) nemá náležitosti podža § 205 ods. 1 a 2,

e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

 

(2) Ako oneskorené nemožno odmietnu odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.

 

 

§ 219

 

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.

 

 

§ 220

 

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

 

 

§ 221

 

(1) Súd rozhodnutie zruší, len ak

 

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilos by účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilos a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podža zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnos kona pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

 

(2) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie podža odseku 1 písm. a), b), d) a e), zároveň zastaví konanie; v prípade podža odseku 1 písm. a) vec postúpi orgánu, do ktorého právomoci patrí.

 

(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie podža odseku 1 písm. c), f), g) a h), vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

 

 

§ 222

 

(1) Ak odvolatež vezme odvolanie spä, právoplatnos napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

 

(2) Odvolanie môže odvolací súd vybavi aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania spä, alebo schváli zmier.

 

(3) Za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadi aj opravu napadnutého rozhodnutia.

 

 

§ 223

 

Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

 

 

Trovy odvolacieho konania

§ 224

 

(1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

 

(2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

 

(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

 

 

Ďalší priebeh konania

§ 225

 

Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaž ho nedoručil odvolací súd priamo.

 

 

§ 226

 

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

 

 

Druhá hlava

OBNOVA KONANIA

 

 

Prípustnos

§ 228

 

(1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnú návrhom na obnovu konania:

 

a) ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použi v pôvodnom konaní, pokiaž môžu privodi pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

b) ak možno vykona dôkazy, ktoré sa nemohli vykona v pôvodnom konaní, pokiaž môžu privodi pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

c) ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) ak Európsky súd pre žudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné žudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite odstránené priznaným primeraným finančným zadosučinením.

 

(2) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahova označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnos návrhu preukáza, ako aj to, čoho sa navrhovatež domáha.

 

 

§ 229

 

Obnova nie je prípustná proti rozsudkom

 

a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;

b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnu inak.

 

 

§ 230

 

(1) Návrh na obnovu konania treba poda v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatni.

 

(2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh poda len z dôvodu uvedeného v

 

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podža trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c),

c) § 228 ods. 1 písm. d).

 

(3) Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

 

 

§ 231

 

(1) Návrhom na obnovu konania možno napadnú i uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzahova i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvažoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.

 

(2) Návrhom na obnovu konania možno napadnú aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnu podža tohto zákona inak.

 

 

Konanie o obnove

§ 232

 

(1) Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

 

(2) Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

 

 

§ 233

 

Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadi odklad vykonatežnosti rozhodnutia o veci.

 

 

§ 234

 

(1) Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

 

(2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďova pojednávanie.

 

(3) Povolením obnovy konania odkladá sa vykonatežnos rozhodnutia o veci.

 

 

§ 235

 

(1) Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnos, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.

 

(2) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

 

(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove.

 

(4) Právne vzahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu by novým rozhodnutím dotknuté.

 

 

Tretia hlava

DOVOLANIE

 

 

Prípustnos dovolania

§ 236

 

(1) Dovolaním možno napadnú právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaž to zákon pripúša.

 

(2) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

 

 

§ 237

 

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

 

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilos by účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilos a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podža zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnos kona pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

 

 

§ 238

 

(1) Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

 

(2) Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

 

(3) Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

 

(4) Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieaa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

 

(5) Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desanásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohžadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

 

 

§ 239

 

(1) Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.

 

(2) Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

 

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonatežné (nevykonatežné) na území Slovenskej republiky.

 

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

 

 

Podanie dovolania

§ 240

 

(1) Účastník môže poda dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

 

(2) Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpusti. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

 

 

§ 241

 

(1) V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uvies, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykona na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolatež domáha. Dovolatež musí by zastúpený advokátom, pokiaž nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

 

(2) Dovolanie možno odôvodni len tým, že

 

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

 

(3) Ustanovenie § 209 platí obdobne.

 

(4) Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumitežné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podža odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

 

 

Konanie na dovolacom súde

§ 242

 

(1) Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

 

(2) Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

 

a) vo veciach, v ktorých možno zača konanie bez návrhu,

b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý,

c) v prípadoch, kde ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzahova na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), napriek tomu, že dovolanie podal len niektorý z účastníkov,

d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzahu medzi účastníkmi.

 

(3) Účastníci môžu po dobu trvania lehoty na dovolanie meni rozsah, v ktorom rozhodnutie odvolacieho súdu napadajú. Na zmenu dovolacieho návrhu nie je potrebný súhlas súdu.

 

 

§ 243

 

Pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnú, odloži vykonatežnos napadnutého rozhodnutia.

 

 

§ 243a

 

(1) Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadi, ak to považuje za potrebné.

 

(2) Ak dovolací súd nariadi pojednávanie, postupuje obdobne podža § 215 a § 216 ods. 2. Dokazovanie však nevykonáva.

 

(3) O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.

 

 

§ 243b

 

(1) Dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne; inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší.

 

(2) Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie. Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

 

(3) Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v § 237 písm. a), b), d) a e), rozhodne svojím uznesením tiež o zastavení konania; v prípade podža § 237 písm. a) vec postúpi orgánu, do ktorého právomoci patrí.

 

(4) Ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolatež vezme dovolanie spä, dovolací súd konanie uznesením zastaví.

 

(5) Ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté jednomysežne, sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.

 

 

§ 243c

 

Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaž nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

 

 

§ 243d

 

(1) Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.

 

(2) Právne vzahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu by novým rozhodnutím dotknuté.

 

 

Štvrtá hlava

MIMORIADNE DOVOLANIE

 

 

§ 243e

 

(1) Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnu inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

 

(2) Mimoriadne dovolanie možno poda len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta.

 

(3) Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (§ 242 ods. 2).

 

(4) Bez podnetu je generálny prokurátor oprávnený poda mimoriadne dovolanie v prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 a 2, a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého konania nevstúpil.

 

 

§ 243f

 

(1) Mimoriadnym dovolaním možno napadnú právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

 

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

 

(2) Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo

 

a) vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieaa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,

b) o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje vedenie konania,

c) o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní.

 

 

§ 243g

 

Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

 

 

§ 243h

 

(1) V mimoriadnom dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3) uvies, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda.

 

(2) Rozsah mimoriadneho dovolania možno meni len v lehote uvedenej v § 243g. Dôvody možno meni až do vyhlásenia rozhodnutia.

 

 

§ 243i

 

(1) Mimoriadne dovolanie doručí dovolací súd účastníkom konania na vyjadrenie.

 

(2) V konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až 243c), ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

 

 

§ 243j

 

Rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní doručí dovolací súd účastníkom konania a generálnemu prokurátorovi.

 

 

PIATA ČAS

SPRÁVNE SÚDNICTVO

 

 

Prvá hlava

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O SPRÁVNOM SÚDNICTVE

 

 

§ 244

 

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnos rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

 

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnos rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaž im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

 

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu by práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnos.

 

(4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy kona o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

 

(5) Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonatežnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podža ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.

 

(6) Primerane podža ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

 

§ 245

 

(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnos prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

 

(2) Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej vožnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hžadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnos a vhodnos správneho rozhodnutia.

 

 

§ 246

 

(1) Na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

 

(2) Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný

 

a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon,

b) na konanie podža štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosou pre celé územie Slovenskej republiky.

 

(3) zrušený zákonom č. 757/2004 Z.z.

 

 

§ 246a

 

(1) Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateža.

 

(2) V konaní podža tretej hlavy tejto časti je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateža alebo krajský súd, v ktorého obvode je tento súd.

 

(3) Namiesto súdu príslušného podža odseku 2 je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého je nehnutežnos, ak sa konanie týka práva k nej.

 

 

§ 246b

 

(1) Pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak.

 

(2) Samosudca koná a rozhoduje

 

a) na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy podža tretej hlavy a vo veciach podža šiestej hlavy tejto časti,

b) vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy,

c) vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon.

 

 

§ 246c

 

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohoto zákona.

 

 

§ 246d

 

Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podža tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.

 

 

Druhá hlava

ROZHODOVANIE O ŽALOBÁCH PROTI ROZHODNUTIAM A POSTUPOM SPRÁVNYCH ORGÁNOV

 

 

§ 247

 

(1) Podža ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnos tohto rozhodnutia a postupu.

 

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podža tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšajú, nadobudlo právoplatnos.

 

(3) Predmetom preskúmania môže by za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúša opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

 

(4) O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu vo veciach vyvlastnenia podža osobitného zákona rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov od podania návrhu.

 

 

§ 248

 

Súdy nepreskúmavajú

 

a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,

b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikatežskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

 

 

§ 249

 

(1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

 

(2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahova označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnos rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

 

(3) Prokurátor pri podaní návrhu podža § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

 

 

§ 250

 

(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

 

(2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Poda žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom kona malo.

 

(3) Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu poda spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzahova rozhodnutie a postup súdu (§ 91 ods. 2).

 

(4) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

 

(5) Návrh podža § 92 ods. 2 možno v konaní podža tejto časti poda, len ak neuplynula lehota podža § 250b ods. 1.

 

(6) Účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podža odseku 4.

 

 

§ 250a

 

Žalobca musí by zastúpený advokátom, pokiaž nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnos okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach žiadatežov o priznanie postavenia utečenca.

 

 

§ 250b

 

(1) Žaloba sa musí poda do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaž osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpusti.

 

(2) Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo kona, súd overí správnos tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doruči tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podža okolností odloží jeho vykonatežnos. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

 

(3) Súd postupuje podža odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

 

(4) Ak správny orgán nedodrží súdom určenú lehotu na doručenie správneho rozhodnutia alebo ak vec nepredloží súdu na konanie ani po opakovanej výzve, súd môže rozhodnú o uložení pokuty správnemu orgánu až do 50 000 Sk, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie.

 

(5) Prokurátor môže žalobu poda do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, najneskôr však do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.

 

 

§ 250c

 

(1) Žaloba nemá odkladný účinok na vykonatežnos rozhodnutia správneho orgánu, pokiaž osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiados účastníka môže predseda senátu uznesením vykonatežnos rozhodnutia odloži, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

 

(2) Ak bolo konanie prerušené podža § 109 ods. 1 písm. c), súd vykonatežnos rozhodnutia odloží uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

 

 

§ 250d

 

(1) Predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predloži spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.

 

(2) Ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

 

(3) Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže by predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podža § 250a alebo ak žaloba bola vzatá spä (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

 

 

§ 250e

 

Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadi žalovanému, aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.

 

 

§ 250f

 

(1) Súd môže rozhodnú o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.

 

(2) Súd môže vyzva účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripoji doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpoklada, že nemá námietky.

 

 

§ 250g

 

(1) Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250f, predvolá predseda senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môže vyžiada potrebné podklady, prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov.

 

(2) Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejedna v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu preruši.

 

 

§ 250h

 

(1) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedzi; rozšíri ho môže len v lehote podža § 250b.

 

(2) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vzia žalobu spä; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

 

 

§ 250i

 

(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykona dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

 

(2) Ak správny orgán podža osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykona dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykona dokazovanie podža tretej časti druhej hlavy.

 

(3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli ma vplyv na zákonnos napadnutého rozhodnutia.

 

(4) Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.

 

 

§ 250ia

 

Ak nie je možné vyhlási rozsudok po skončení pojednávania, najmä ak sa na pojednávaní ukázalo, že predmetom posúdenia je zložitá právna otázka, oznámi predseda senátu alebo samosudca účastníkom termín vyhlásenia rozsudku, ktorý určí tak, aby sa vyhlásenie uskutočnilo najneskôr do jedného mesiaca odo dňa pojednávania. Neprítomným účastníkom oznámi termín vyhlásenia rozsudku podža § 156 ods. 3.

 

 

§ 250j

 

(1) Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len v medziach žaloby ) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

 

(2) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podža okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že

 

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

d) rozhodnutie je nepreskúmatežné pre nezrozumitežnos alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmatežné pre neúplnos spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla ma vplyv na zákonnos napadnutého rozhodnutia.

 

(3) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podža okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmatežné pre nezrozumitežnos alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmatežné pre neúplnos spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podža zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

 

(4) Ustanovenie, podža ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.

 

(5) Vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnú rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má by rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí by uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

 

(6) Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

 

 

§ 250ja

 

(1) Proti rozsudku súdu podža § 250j ods. 1 je prípustné odvolanie.

 

(2) Proti rozsudku súdu podža § 250j ods. 2 je odvolanie prípustné, len ak bolo rozhodnutie zrušené z dôvodov podža písmen a) a b).

 

(3) Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeni tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podža § 219 až 221 tohto zákona.

 

(4) Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

 

(5) Proti rozsudku súdu podža § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok podža štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.

 

(6) Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušného podža § 246 ods. 2 nie je prípustný opravný prostriedok.

 

 

§ 250k

 

(1) Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnú, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteža.

 

(2) Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opä zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.

 

 

Tretia hlava

ROZHODOVANIE O OPRAVNÝCH PROSTRIEDKOCH PROTI ROZHODNUTIAM SPRÁVNYCH ORGÁNOV

 

 

§ 250l

 

(1) Podža ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

 

(2) Pokiaž v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

 

 

§ 250m

 

(1) Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

 

(2) Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaž osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnú do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

 

(3) Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

 

 

§ 250n

 

Ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnú, aby bola odložená vykonatežnos napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 250c ods. 2 sa použije obdobne. Súd môže tomuto návrhu vyhovie, ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania.

 

 

§ 250o

 

Ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.

 

 

§ 250p

 

Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovatež neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

 

 

§ 250q

 

(1) Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f, 250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykona dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

 

(2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

 

 

§ 250r

 

Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

 

 

§ 250s

 

(1) Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, okrem prípadov podža odseku 2, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

 

(2) Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno poda proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie, o ktorom rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky; dovolanie proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odvolaní je prípustné. Na odvolacie konanie sa použijú primerane ustanovenia prvej hlavy štvrtej časti tohto zákona a na konanie o dovolaní sa použijú primerane ustanovenia tretej hlavy štvrtej časti tohto zákona; pojednávanie netreba nariaďova.

 

 

ŠTVRTÁ HLAVA

KONANIE PROTI NEČINNOSTI ORGÁNU

VEREJNEJ SPRÁVY

 

 

§ 250t

 

(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáha, aby súd vyslovil povinnos orgánu verejnej správy vo veci kona a rozhodnú. Návrh nie je prípustný, ak navrhovatež nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

 

(2) Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predloži súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

 

(3) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnos ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnú. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺži. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

 

(4) Navrhovatež má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

 

(5) Predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.

 

(6) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

(7) Na konanie podža tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

 

 

§ 250u

 

Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podža § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uloži pokutu do 100 000 Sk, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

 

 

PIATA HLAVA

KONANIE O OCHRANE PRED NEZÁKONNÝM ZÁSAHOM ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY

 

 

§ 250v

 

(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáha ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

 

(2) Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podža tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

 

(3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovatež nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovatež domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí by podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

 

(4) Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnos ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnos vykona. Povinnos spočíva v zákaze pokračova v porušovaní práva navrhovateža a v príkaze, ak je to možné, obnovi stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

 

(5) Navrhovatež má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

 

(6) Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.

 

(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

(8) Na konanie podža tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

 

 

ŠIESTA HLAVA

VYKONATEźNOS ROZHODNUTÍ

CUDZÍCH SPRÁVNYCH ORGÁNOV

 

 

§ 250w

 

(1) Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje záväzok vykonáva rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia cudzích súdov vo veciach, o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len "cudzie správne rozhodnutie"), možno nariadi výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby, o ktorej právo v cudzom správnom rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je vykonatežné.

 

(2) Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd osoby, o ktorej povinnos v cudzom správnom rozhodnutí ide.

 

(3) Účastníkmi konania sú navrhovatež a osoba, o ktorej povinnos v cudzom správnom rozhodnutí ide.

 

(4) Súd o návrhu na rozhodnutie o vykonatežnosti rozhodnutia cudzieho správneho orgánu rozhoduje uznesením bez nariadenia pojednávania a bez vypočutia osoby, o ktorej povinnos v cudzom správnom rozhodnutí ide. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie.

 

 

§ 250x

 

Súd rozhodne, že cudzie správne rozhodnutie je vykonatežné v Slovenskej republike, ak

 

a) je vykonatežné v štáte, v ktorom bolo vydané,

b) rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci správnych orgánov Slovenskej republiky,

c) osobe, o ktorej povinnos v cudzom správnom rozhodnutí ide, nebola postupom cudzieho orgánu odňatá možnos riadne sa zúčastni na konaní, najmä ak bola riadne oboznámená o začatí konania a predvolaná na vypočutie,

d) sa v ňom ukladá plnenie, ktoré je podža právneho poriadku Slovenskej republiky prípustné alebo vykonatežné, alebo nie je inak v rozpore s verejným poriadkom.

 

 

§ 250y

 

Cudzie správne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol, že je vykonatežné, sa vykoná ako rozhodnutie správneho orgánu. Potvrdenie o vykonatežnosti cudzieho správneho rozhodnutia nie je potrebné, ak súd už rozhodol o jeho vykonatežnosti.

 

 

SIEDMA HLAVA

 

OSOBITNÉ KONANIA

 

 

Konanie vo volebných veciach

§ 250z

Konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených občanov na hlasovanie v referende

 

(1) Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v stálom zozname voličov alebo v zozname oprávnených občanov na hlasovanie v referende, môže sa občan tým dotknutý obráti na okresný súd príslušný podža volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení zoznamu.

 

(2) Účastníkmi konania sú navrhovatež a obec.

 

(3) Súd rozhodne bez pojednávania uznesením do troch dní od podania návrhu. Rozhodnutie treba doruči účastníkom v deň rozhodnutia.

 

(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

 

§ 250za

Konanie vo veciach registrácie

kandidátnych listín

 

(1) Ak volebná komisia príslušná podža osobitného zákona 33) rozhodla

 

a) o registrácii kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia obráti na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na zrušenie registrácie kandidátnej listiny,

b) o registrácii kandidátnej listiny s úpravou vykonanou podža osobitného zákona, 34) môže sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia obráti na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine,

c) o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia obráti na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní tejto kandidátnej listiny.

 

(2) Účastníkmi konania sú politická strana alebo koalícia, ktorá podala návrh podža odseku 1, a Ústredná volebná komisia.

 

(3) Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.

 

(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

 

§ 250zb

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych

listín pre vožby do orgánov samosprávy obcí

 

(1) Ak volebná komisia rozhodla o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta pre vožby do orgánov samosprávy obcí, môže sa kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej (mestskej) volebnej komisie obráti na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.

 

(2) Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, ktorí podali návrh podža odseku 1, miestna (mestská) volebná komisia a kandidát, politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, proti ktorým návrh smeruje.

 

(3) Súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania návrhu.

 

(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

 

§ 250zc

Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta

na funkciu prezidenta Slovenskej republiky

 

(1) Ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol o odmietnutí návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, môže sa dotknutý kandidát obráti na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.

 

(2) Účastníkmi konania sú dotknutý kandidát a predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

 

(3) Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.

 

(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

 

§ 250zd

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych

listín pre vožby do orgánov samosprávneho kraja

 

(1) Ak volebná komisia príslušná podža osobitného zákona35) rozhodla o vyčiarknutí kandidáta z kandidátnej listiny pre vožby do orgánov samosprávneho kraja alebo registráciu kandidátnej listiny odmietla, môže sa dotknutá politická strana alebo dotknutý kandidát do 24 hodín od doručenia rozhodnutia volebnej komisie samosprávneho kraja obráti na okresný súd v sídle volebnej komisie samosprávneho kraja s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti volebnej komisie samosprávneho kraja ponecha kandidáta na kandidátnej listine alebo zaregistrova kandidátnu listinu.

 

(2) Účastníkmi konania sú dotknutá politická strana, dotknutý kandidát a volebná komisia samosprávneho kraja.

 

(3) Súd rozhodne uznesením do troch dní od podania návrhu.

 

(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

 

§ 250ze

Konanie vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí

 

(1) Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí s upozornením príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti požadované zákonom36) alebo že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže sa prípravný výbor domáha určenia, že návrh na registráciu nemá nedostatky.

 

(2) Účastníkmi konania sú prípravný výbor a príslušné ministerstvo.

 

(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prípravný výbor.

 

(4) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné.

 

 

§ 250zf

Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení

obecného zastupitežstva, mestského zastupitežstva,

miestneho zastupitežstva alebo zastupitežstva

vyššieho územného celku

 

(1) Ak obecné zastupitežstvo, mestské zastupitežstvo, miestne zastupitežstvo alebo zastupitežstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor poda na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.

 

(2) Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská čas alebo vyšší územný celok a ten, kto podal návrh na začatie konania.

 

(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská čas alebo sídlo vyššieho územného celku.

 

(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

 

§ 250zg

Konanie vo veciach dohôd obcí o spolupráci

 

s územnými celkami alebo orgánmi iných štátov

 

a členstva v medzinárodnom združení

 

(1) Krajský úrad môže poda na súd z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom návrh na určenie povinnosti obci alebo vyššiemu územnému celku vypoveda dohodu o spolupráci uzavretú s inou obcou, s iným vyšším územným celkom alebo uzavretú s územným a správnym celkom iného štátu, alebo s orgánom, alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi regionálne funkcie. Rovnako môže krajský úrad poda návrh na určenie povinnosti vypoveda členstvo obce v združení obcí, členstvo vyššieho územného celku v združení vyšších územných celkov alebo ich členstvo v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných orgánov.

 

(2) Účastníkmi konania sú obec alebo vyšší územný celok a krajský úrad.

 

(3) O návrhu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec alebo je sídlo vyššieho územného celku.

 

(4) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením.

 

(5) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

 

ŠIESTA ČAS

Výkon Rozhodnutia

 

 

Predpoklady výkonu rozhodnutia

 

§ 251

 

(1) Ak povinný dobrovožne nesplní, čo mu ukladá vykonatežné rozhodnutie, oprávnený môže poda návrh na vykonanie exekúcie podža osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

 

(2) Ak povinný dobrovožne nesplní, čo mu ukladá vykonatežné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnos zaplati súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37)

 

(3) Ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno preruši, nemožno odpusti zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno poda návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.

 

(4) Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podža osobitného predpisu31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

 

 

Účastníci konania

§ 255

 

(1) Účastníkmi konania sú pri výkone rozhodnutia oprávnený a povinný.

 

(2) Ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom konania, pokiaž ide o tieto veci, i manžel povinného.

 

 

§ 256

 

(1) Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno nariadi a uskutočni výkon rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnos alebo právo z rozhodnutia.

 

(2) Prechod povinnosti alebo práva možno preukáza len listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, pokiaž nevyplýva priamo z právneho predpisu.

 

 

Spôsoby výkonu rozhodnutia

§ 257

 

Nariadi a uskutočni výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

 

 

§ 258

 

(1) Výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočni zrážkami zo mzdy, prikázaním pohžadávky, predajom hnutežných vecí a nehnutežností.

 

(2) zrušený zákonom č. 341/2005 Z.z.

 

(3) Ak ide o vymáhanie pohžadávky zabezpečenej záložným právom, možno ho uskutočni aj predajom zálohu.

 

 

Zastavenie výkonu rozhodnutia

§ 268

 

(1) Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak

 

a) bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaž nestalo vykonatežným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani na krytie jeho trov,

d) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

e) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykona.

 

(2) Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie oprávneného, bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.

 

Trovy výkonu rozhodnutia

§ 270

 

(1) Spolu s nariadením výkonu rozhodnutia uloží súd i povinnos na náhradu trov výkonu rozhodnutia bez toho, aby určil lehotu na ich zaplatenie. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzahuje i na tieto trovy.

 

(2) Oprávnený má nárok na náhradu všetkých účelných trov výkonu rozhodnutia.

 

(3) Pre náhradu trov výkonu rozhodnutia použijú sa aj ustanovenia § 147 až 150.

 

 

§ 271

 

Ak dôjde k zastaveniu nariadeného výkonu rozhodnutia, súd rozhodne o náhrade trov, ktoré účastníkom uskutočňovaním výkonu rozhodnutia vznikli, podža toho, z akého dôvodu k zastaveniu výkonu rozhodnutia došlo. Môže tiež zruši dosiaž vydané rozhodnutia o trovách výkonu, prípadne uloži oprávnenému, aby vrátil, čo mu povinný na trovy výkonu rozhodnutia už zaplatil.

 

 

Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí

§ 272

 

(1) Ustanovenia § 251 ods. 2 až 4, § 255 až 258, § 268, § 270 a 271 sa nepoužijú, ak ide o výkon rozhodnutia alebo schválenej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. To platí aj v prípade, ak ide o výkon rozhodnutia alebo dohody o styku rodičov s maloletým dieaom. O účastníkoch platia ustanovenia § 94.

 

(2) Pred nariadením výkonu rozhodnutia sudca písomne vyzve toho, kto odmieta podrobi sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo aby súdom schválenú dohodu plnil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí alebo v dohode.

 

(3) Sudca spravidla požiada tiež príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby viedli povinného k dobrovožnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí o úprave styku s nimi bez toho, aby bolo treba nariaďova výkon rozhodnutia.

 

 

§ 273

 

(1) Ak výzva sudcu podža § 272 ods. 2 zostane bezvýsledná, ukladá sudca tomu, kto neplní dobrovožne súdne rozhodnutie alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, prípadne o úprave styku s nimi, postupne pokuty. Jednotlivé pokuty nesmú prevyšova 2 000, - Sk a pripadajú štátu.

 

(2) Sudca môže v súčinnosti s príslušným orgánom obce, prípadne aj so štátnymi orgánmi zariadi odňatie dieaa tomu, u koho podža rozhodnutia alebo dohody nemá by, a postara sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podža rozhodnutia alebo dohody zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieaom po obmedzený čas.

 

(3) Príslušný na výkon súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi je všeobecný súd dieaa.

 

 

§ 273a

 

(1) Ustanovenia § 272 a § 273 ods. 2 a 3 sa použijú primerane aj na výkon rozhodnutia vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieaa podža medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

 

(2) Ak výzva podža § 272 ods. 2 zostane bezvýsledná, súd vykoná v súčinnosti so štátnymi orgánmi odňatie dieaa tomu, u koho nemá by, a zabezpečí jeho odovzdanie tomu, komu má by podža rozhodnutia vrátené alebo komu bolo podža rozhodnutia zverené.

 

 

§ 273b

 

(1) Aj bez návrhu súd konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove maloletého dieaa alebo o úprave styku s ním preruší, ak bol podaný návrh na jeho uznanie, až do právoplatného rozhodnutia o uznaní.

 

(2) Na návrh môže súd preruši konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia alebo odloži uskutočnenie výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove maloletého dieaa alebo o úprave styku s ním, ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.

 

 

§ 273c

 

(1) Ak súd vydal predbežné opatrenie, aby bolo maloleté diea zverené do starostlivosti určenej fyzickej osoby alebo zariadenia sociálnych služieb (§ 75a), zabezpečí, aby toto rozhodnutie bolo bez zbytočného odkladu vykonané.

 

(2) Výkon rozhodnutia sa uskutoční tak, že súd v súčinnosti s príslušnými štátnymi orgánmi odovzdá maloleté diea do starostlivosti určenej fyzickej osoby alebo zariadenia sociálnych služieb. Ustanovenia § 272 ods. 2 a 3 a § 273 sa nepoužijú.

 

 

§ 275

 

(1) Potvrdením o vykonatežnosti opatrí rozhodnutie, prípadne výkazy nedoplatkov ten orgán, ktorý ich vydal, pri zmieroch a dohodách ten orgán, ktorý ich schválil.

 

(2) Súd je však vždy oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmava správnos potvrdenia o vykonatežnosti všetkých titulov na výkon rozhodnutia.

 

(3) Pred zastavením výkonu rozhodnutia súd v prípadoch uvedených v § 274 spravidla si vyžiada vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne výkaz nedoplatkov, alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu, o výkon ktorých ide.

 

 

§ 275a

Vykonatežnos rozhodnutí orgánov

Európskej únie a Európskeho spoločenstva

 

(1) Ustanovenie § 251 sa primerane použije aj na rozhodnutia orgánov Európskej únie. 39)

 

(2) Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonatežnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa39) opatrí potvrdením o vykonatežnosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonatežnosti skúmajú a overujú iba pravos rozhodnutí.

 

 

Druhá hlava

ZRÁŽKY ZO MZDY

 

 

Rozsah zrážok

§ 276

 

Zrážky zo mzdy možno vykonáva len do výšky rozhodnutím priznanej pohžadávky s príslušenstvom.

 

 

§ 277

 

(1) Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta daň z príjmov fyzických osôb.

 

(2) Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedžajšiu činnos, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

 

 

§ 278

 

(1) Povinnému sa nesmie zrazi z mesačnej mzdy základná suma s výnimkou povinného podža osobitného predpisu; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.

 

(2) Ak ide o výživné pre maloleté diea, základná suma, ktorú povinnému nemožno zrazi z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podža odseku 1.

 

 

§ 279

 

(1) Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom dolu na sumu delitežnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zrazi na vymoženie pohžadávky oprávneného len jednu tretinu. Pre prednostné pohžadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohžadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohžadávkami z prvej tretiny.

 

(2) Prednostnými pohžadávkami sú

 

a) pohžadávky výživného;

b) pohžadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví;

c) pohžadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi;

d) súdne pohžadávky;

e) pohžadávky daní a poplatkov, pohžadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné plati poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podža osobitného predpisu, pohžadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohžadávky náhrady za príspevok na výživu dieaa a príspevok na úhradu potrieb dieaa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohžadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohžadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými osobami podža osobitného predpisu, pohžadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné plati príspevok na poistenie v nezamestnanosti podža osobitného predpisu, a pohžadávky náhrady preplatkov na podpore v nezamestnanosti.

 

(3) Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podža odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.

 

 

§ 280

 

(1) Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekožkých pohžadávok, uspokoja sa jednotlivé pohžadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podža svojho poradia bez ohžadu na to, či ide o prednostné pohžadávky alebo o ostatné pohžadávky.

 

(2) Ak podža § 279 ods. 1 dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteža na poradie najskôr pohžadávky výživného a len potom podža poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohžadávky. Ak nepostačí suma zrazená z druhej tretiny na uspokojenie všetkých pohžadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a len potom nedoplatky za skorší čas, a to podža pomeru bežného výživného. Ak by však nebolo sumou zrazenou z druhej tretiny kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podža výšky bežného výživného bez ohžadu na výšku nedoplatkov.

 

(3) Poradie pohžadávok sa spravuje dňom, keď sa platitežovi mzdy doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekožko pohžadávok, majú tieto pohžadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

 

 

§ 281

 

Vykonáva zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovožujú ustanovenia tohto zákona, je neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.

 

 

Nariadenie a vykonávanie zrážok

§ 282

 

(1) V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd platitežovi mzdy, aby po tom, keď sa mu nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.

 

(2) Súd doručí nariadenie výkonu rozhodnutia oprávnenému, povinnému a platitežovi mzdy. Povinnému a platitežovi mzdy ho doručí do vlastných rúk.

 

(3) Povinný stráca dňom, keď sa platitežovi mzdy doručí nariadenie výkonu rozhodnutia alebo uznesenie obsahujúce upovedomenie o nariadení výkonu rozhodnutia (§ 294 ods. 3), právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

 

 

§ 283

 

Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnos, súd upovedomí o tom platiteža mzdy, ktorý je potom povinný vypláca oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

 

 

§ 284

 

(1) Platitež mzdy prestane vykonáva zrážky, len čo je pohžadávka oprávneného uspokojená (§ 276).

 

(2) Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na dávky, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplati peňažnú sumu v splátkach.

 

(3) Ak počas výkonu rozhodnutia dôjde k takej zmene rozsudku podža § 163, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohžadávky.

 

 

§ 285

 

(1) Ak vypláca platitež mzdy mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže primerané zrážky vykona povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.

 

(2) Ak sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručí platitežovi mzdy až po tom, keď už bola čas mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

 

(3) Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, kožko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú s konečnou platnosou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zrazi v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili.

 

 

§ 286

 

Ak dochádza k výplate mzdy za niekožko mesiacov naraz, treba vypočíta zrážky za každý mesiac osobitne.

 

 

§ 287

 

(1) Ak sa dohodne oprávnený s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje § 277 až 280, a ak to obaja oznámia súdu, vyzve súd platiteža mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podža tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platitež mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu dovolenom ustanoveniami § 277 až 280.

 

(2) Oprávnený môže kedykožvek oznámi súdu, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok podža odseku 1 odvoláva. Súd o tom upovedomí povinného a platiteža mzdy.

 

(3) Výzva súdu na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnos dňom, keď sa platitežovi mzdy doručí ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného alebo upovedomenie súdu, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platitež mzdy zrážky podža skoršieho nariadenia výkonu rozhodnutia v plnom rozsahu.

 

 

§ 288

 

Ak o to požiada platitež mzdy, oprávnený alebo povinný, súd určí, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zráža, a ak je viac oprávnených, kožko z nej pripadne na každého z nich.

 

 

Odklad a zastavenie výkonu rozhodnutia

§ 289

 

(1) Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podža § 266 ods. 1, nevykonáva platitež mzdy zo mzdy povinného zrážky odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie o povolení odkladu, dokiaž sa mu nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach pokračovalo.

 

(2) Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podža § 266 ods. 2, platitež mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, dokiaž sa odklad výkonu nezruší. Ak súd zastaví výkon rozhodnutia, vyplatí platitež mzdy zrazené sumy povinnému.

 

 

§ 290

 

(1) Súd zastaví na návrh platiteža mzdy, oprávneného alebo povinného nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, keď povinný po dobu jedného roka nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonáva.

 

(2) Na návrh povinného môže súd zastavi nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, ak sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno predpoklada, že povinný vzhžadom na svoje správanie i pomer k práci bude výživné plni ďalej dobrovožne.

 

 

Výplata vykonaných zrážok

§ 291

 

(1) Zrazenú sumu vyplatí platitež mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však má z vykonaných zrážok uspokoji niekožko pohžadávok, môže platitež mzdy zasla zrazenú sumu súdu, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platitež mzdy je povinný zasla zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiados niektorého z oprávnených nariadi súd.

 

(2) Zrazenú sumu je platitež mzdy povinný oprávnenému vyplati, i keď sám má voči nemu peňažnú pohžadávku, ktorú by si inak mohol započíta.

 

 

§ 292

 

Ak platitež mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bez odkladu po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnos alebo keď sa stali zročnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatni proti platitežovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zráža.

 

 

Zmena platiteža mzdy

§ 293

 

(1) Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platitež mzdy zmení, vzahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy i na mzdu povinného u nového platiteža mzdy.

 

(2) Povinnos vykonáva zrážky vzniká novému platitežovi mzdy už dňom, keď sa od povinného alebo od doterajšieho platiteža mzdy dozvie, že bol súdom nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného a pre aké pohžadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platitež mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnos dňom, keď sa mu doručilo uznesenie podža § 294 ods. 3. Poradie, ktoré získala pohžadávka oprávneného podža § 280 odsek 3, zostáva jej zachované aj u nového platiteža mzdy.

 

(3) Za zmenu platiteža mzdy podža odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platitež mzdy.

 

 

§ 294

 

(1) Ten, kto prijíma občana do práce, je povinný vyžiada si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho občan naposledy pracoval, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Také potvrdenie je povinný každý zamestnávatež vyda občanovi, ktorý u neho prestal pracova,

 

(2) Ak zistí ten, u koho povinný nastúpil novo do práce, že bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu súdu, ktorý výkon nariadil.

 

(3) Súd tomu, u koho povinný nastúpil novo do práce, doručí do vlastných rúk uznesenie, v ktorom ho upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohžadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonáva, a aké je jej poradie; vyzve ho, aby odo dňa, keď sa mu uznesenie podža tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

 

 

§ 295

 

(1) Ak povinný prestal pracova u doterajšieho platiteža mzdy, musí to oznámi do jedného týždňa súdu, ktorý nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Do jedného týždňa musí povinný súdu takisto oznámi, že nastúpil prácu u iného platiteža mzdy.

 

(2) Platitež mzdy musí oznámi súdu do jedného týždňa, že povinný u neho prestal pracova. Zároveň zašle súdu vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným a oznámi súdu, pre ktoré pohžadávky bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a aké poradie majú tieto pohžadávky.

 

 

§ 296

 

(1) Ak niektorý platitež mzdy nesplní povinnos, uvedenú v § 294 ods. 1 a 2 alebo v § 295 ods. 2, môže sa oprávnený domáha, aby mu platitež mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platitež mzdy uvedené povinnosti splnil.

 

(2) Za nesplnenie povinností uvedených v § 294 a 295 môže súd uloži povinnému i platitežovi mzdy poriadkovú pokutu (§ 53).

 

 

Niekožko platitežov mzdy

§ 297

 

(1) Ak povinný poberá mzdu od niekožkých platitežov mzdy, vzahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia na všetky jeho mzdy.

 

(2) Zrážky zo mzdy je každý platitež mzdy povinný vykonáva odo dňa, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

 

(3) Ak občan nastupuje do práce bez toho, že by pritom opúšal doterajšieho platiteža mzdy, použijú sa obdobne ustanovenia § 293, 294 a 296.

 

 

§ 298

 

(1) Ak súd nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekožkým platitežom mzdy, určí im jednotlivo, akú čas základnej sumy (§ 278) nemajú zráža. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteža mzdy ani uvedenú čas základnej sumy, je platitež mzdy povinný oznámi to súdu. Súd potom znova určí, akú čas základnej sumy má každý platitež mzdy zráža. Súd môže tiež urči, najmä ak sa vykonávajú zrážky už len pre bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý z platitežov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaž nepokračovali.

 

(2) Ak vykonáva zrážky niekožko platitežov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy súdu. Súd preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohžadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí súd zo zrazenej sumy oprávnenému len tožko, kožko zodpovedá jeho pohžadávke, a zvyšok vráti povinnému.

 

 

Zrážky z iných príjmov

§ 299

 

(1) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z náhrady mzdy, náhrady na pracovnú pohotovos, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávky sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia, a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté diea, aj z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.

 

(2) Ak ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto dôchodku platí náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.

 

(3) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú aj na výkon rozhodnutia zrážkami z odmeny plynúcej z dohody o pracovnej činnosti.

 

(4) Za iný príjem podža odseku 1 nemožno považova odmeny za vykonanie práce podža § 236 Zákonníka práce bez ohžadu na to, čo sa dojednalo o splatnosti odmeny.

 

 

§ 300

 

Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, kožko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.

 

 

§ 301

 

(1) Pokiaž sa v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy hovorí o platitežovi mzdy, vzahujú sa príslušné ustanovenia tiež na právnickú a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 299.

 

(2) Do čistého príjmu sa nezapočítava výchovné vyplácané k dôchodku zo sociálneho zabezpečenia, ani zvýšenie dôchodku pre bezvládnos.

 

 

§ 302

 

(1) Ak má povinný popri práve na mzdu i právo na iný príjem uvedený v § 299, postupuje sa tak, ako keby šlo o niekožko miezd.

 

(2) Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto mzdy alebo popri nej právo na niektorý z príjmov uvedených v § 299, vzahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na tento príjem.

 

 

Tretia hlava

PRIKÁZANIE POHźADÁVKY

 

 

Prikázanie pohžadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky

§ 303

 

(1) Výkon rozhodnutia prikázaním pohžadávky z účtu v tuzemskej banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohžadávky s príslušenstvom.

 

(2) Ustanovenia o prikázaní pohžadávky z účtu nemožno použi, ak ide o vklady na vkladných knižkách.

 

 

§ 305

 

Na návrh oprávneného súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia uznesením, v ktorom

 

a) prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po tom, čo sa mu doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, zablokoval sumu zodpovedajúcu pohžadávke s príslušenstvom z účtu povinného a uhradil ju po právoplatnosti uznesenia oprávnenému,

b) zakáže povinnému, aby po tom, čo sa mu doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonatežnej pohžadávky a jej príslušenstva.

 

 

§ 306

 

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí oprávnenému, povinnému a banke alebo pobočke zahraničnej banky; banke alebo pobočke zahraničnej banky sa doručí do vlastných rúk.

 

 

§ 307

 

(1) O tom, že uznesenie o nariadení výkonu súdu nadobudlo právoplatnos, súd upovedomí banka alebo pobočka zahraničnej banky; toto upovedomenie súd doručí banke alebo pobočke zahraničnej banky do vlastných rúk.

 

(2) Banka alebo pobočka zahraničnej banky vyplatí potom pohžadávku z účtu povinného.

 

 

§ 308

 

Pre poradie úhrady pohžadávok, pre ktoré sa výkon rozhodnutia nariadil, je rozhodujúci deň, keď bolo nariadenie výkonu rozhodnutia doručené banke alebo pobočke zahraničnej banky; ak sa mu toho istého dňa doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekožko pohžadávok a prostriedky na účte povinného nestačia na uspokojenie všetkých pohžadávok, uhradia sa jednotlivé pohžadávky, pre ktoré došlo nariadenie výkonu rozhodnutia toho istého dňa, pomerne; ustanovenia § 316 ods. 2 a 3 tu platia obdobne.

 

 

§ 309

 

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzahuje i na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom, keď sa banke alebo pobočke zahraničnej banky doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

 

 

§ 310

 

Predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohžadávok právnickými osobami z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanovením o prikázaní pohžadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

 

 

§ 311

 

Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepostupuje tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 305, 308 a 309, môže sa oprávnený domáha, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov, aby mu banka alebo pobočka zahraničnej banky zaplatil sumu, na ktorú by mal právo, keby banka alebo pobočka zahraničnej banky postupoval správne.

 

 

Prikázanie iných peňažných pohžadávok

§ 312

 

(1) Výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohžadávky než pohžadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční zákazom výplaty pohžadávky povinnému.

 

(2) Takto sa postupuje aj v prípade, že pohžadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohžadávky z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti postupne vznika.

 

(3) Výkon rozhodnutia postihuje pohžadávku povinného len do výšky pohžadávky oprávneného, pre ktorú bol nariadený, a jej príslušenstva.

 

 

§ 313

 

(1) V nariadení výkonu rozhodnutia zakáže súd povinnému, aby so svojou pohžadávkou akokožvek nakladal. Dlžníkovi povinného súd zakáže, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohžadávku vyplatil.

 

(2) Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného; dlžníkovi povinného ho doručí do vlastných rúk.

 

(3) Povinný stráca právo na vyplatenie pohžadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

 

 

§ 314

 

(1) Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnos, súd o tom upovedomí dlžníka povinného. Dlžník povinného vyplatí pohžadávku, ak je už zročná, oprávnenému; ak nie je pohžadávka povinného dosiaž zročná, vyplatí ju oprávnenému, len čo sa stane zročnou.

 

(2) Výplatou oprávnenému sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.

 

 

§ 315

 

(1) Ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohžadávku bez odkladu po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnos, alebo keď sa stala pohžadávka zročnou, môže sa oprávnený domáha vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohžadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného ohžadne tejto pohžadávky uzavrie na úkor povinného zmier, ani odpusti jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže tiež započíta svoju vlastnú pohžadávku, ktorú má voči oprávnenému.

 

(2) Ak oprávnený neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohžadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

 

 

§ 316

 

(1) Ak bol výkon rozhodnutia nariadený pre niekožko pohžadávok, uspokoja sa jednotlivé pohžadávky v tom poradí, v akom sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo dlžníkovi povinného. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekožko pohžadávok, ktoré by sa nemohli z pohžadávky povinného úplne uspokoji, uspokojí dlžník povinného tieto pohžadávky pomerne.

 

(2) Ak sa má uspokoji niekožko pohžadávok, môže dlžník povinného odovzda zrazenú sumu súdu. Dlžník povinného je povinný odovzda zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiados niektorého z oprávnených nariadi súd. Súd odovzdanú sumu rozvrhne medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce.

 

(3) Odovzdaním zrazenej sumy súdu oslobodzuje sa dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému až do výšky tejto sumy.

 

 

Pohžadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia

§ 317

 

(1) Výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohžadávky náhrady, ktorú podža poistnej zmluvy vypláca poisovňa, ak sa má náhrada použi na nové vybudovanie alebo na opravu budovy.

 

(2) Výkonu rozhodnutia nepodlieha dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ažkého zdravotného postihnutia poskytované podža osobitného predpisu 35b) a štátne sociálne dávky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

 

(3) Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky nepodliehajú prostriedky na účte, ktoré výslovným vyhlásením povinného sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke alebo pobočke zahraničnej banky doručené nariadenie výkonu rozhodnutia.

 

 

§ 319

 

(1) Pohžadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným autor, len jednou pätinou; ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohžadávok uvedených v § 279 ods. 2, môže pri nich súd nariadi výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zretežom na pomery povinného. Pre poradie úhrady prednostných pohžadávok sa použijú primerane ustanovenia § 280 ods. 2 a 3.

 

(2) Pokiaž sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie, doručí súd nariadenie výkonu rozhodnutia aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá potom má práva a povinnosti dlžníka povinného. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzahuje ako na sumy, ktoré boli už v prospech autora u ochrannej autorskej organizácie zložené, tak aj na sumy, ktoré budú u nej v bežnom kalendárnom roku zložené.

 

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, i pokiaž ide o pohžadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohžadávky fyzických osôb z ich podnikatežskej činnosti.

 

 

Postihnutie iných majetkových práv

§ 320

 

(1) Ak oprávnený navrhuje, aby sa rozhodnutie, ktorým sa mu priznáva peňažná pohžadávka, vykonalo postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditežné a nie je peňažnou pohžadávkou, ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne, použijú sa na tento výkon rozhodnutia primerane ustanovenia § 313 až 316, 321, 327 a 330.

 

(2) Výkon rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu v stavebnom bytovom družstve za trvania členstva povinného nie je prípustný.

 

 

§ 320a

 

Ustanovenia § 276 až 320 sa použijú len na výkon rozhodnutí, ktorými vznikla poplatková povinnos zaplati súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania.37)

 

 

SIEDMA ČAS

INÁ ČINNOS SÚDU

 

 

§ 352

 

(1) Súd prijíma do úschovy peniaze, listiny a iné hnutežné veci v súvislosti s trestným alebo iným súdnym konaním. Na súde sa takisto skladajú peniaze a iné hodnoty patriace osobám, u ktorých súd dohliada na správu majetku, preddavky a iné platby, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym konaním.

 

(2) O prijatí do úschovy vydá súd tomu, kto hodnoty skladá, potvrdenie.

 

 

§ 352a

 

Súd vykonáva zápis údajov do obchodného registra, zmenu zapísaných údajov, výmaz zapísaných údajov a ukladá listiny do zbierky listín podža osobitného zákona. 25)

 

 

§ 352b

 

(1) Súd na základe žiadosti vydá osvedčenie o európskom exekučnom titule podža osobitného predpisu40) alebo takéto osvedčenie na základe žiadosti zruší. Podrobnosti upraví všeobecne záväzný predpis vydaný ministerstvom spravodlivosti.

 

(2) Na vydanie a zrušenie osvedčenia o európskom exekučnom titule podža osobitného predpisu40) je príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutie, súd, na ktorom bol schválený a uzavretý súdny zmier a v prípade verejných listín krajský súd príslušný na vyššie overovanie listín podža osobitného predpisu. 41)

 

 

§ 353

 

Zrušený

 

 

§ 354

 

Zrušený

 

 

ÔSMA ČAS

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

 

 

Prechodné ustanovenia

§ 355

 

Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon i pre konanie začaté pred jeho účinnosou. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosou tohto zákona, zostávajú zachované.

 

 

§ 356

 

(1) Pre lehoty, ktoré sa v deň, keď tento zákon nadobudol účinnos, ešte neskončili, platia ustanovenia tohto zákona.

 

(2) Ak však zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.

 

(3) Lehota na podanie sažnosti pre porušenie zákona sa neskončí skôr ako šes mesiacov odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnos.

 

 

§ 357

 

Na platobné rozkazy vydané pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnos, použijú sa doterajšie predpisy.

 

 

§ 358

 

Konania v nájomných veciach začaté pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnos, dokončia sa podža doterajších predpisov.

 

 

§ 359

 

Pokiaž odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnos, patrí súdu ešte rozhodova o príkazoch na vypratanie, vydaných národnými výbormi, rozhodne o nich podža doterajších predpisov.

 

 

§ 360

 

(1) Ak sa pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnos, začalo konanie na súde dosiaž vecne príslušnom, pokračuje v konaní tento súd a pre ďalší postup sa použijú doterajšie predpisy.

 

(2) Obdobne sa postupuje, ak vec patrí do právomoci štátneho notárstva, s výnimkou vecí súdnej úschovy.

 

 

§ 361

 

(1) Dosiaž neskončené veci súdnej úschovy postúpi súd príslušnému štátnemu notárstvu a upovedomí účastníkov i uschovávateža, že konanie v budúcnosti vedie a o vydaní predmetu úschovy rozhoduje štátne notárstvo.

 

(2) Dokiaž uschovávatež nebude takto upovedomený, vedie konanie súd podža doterajších predpisov.

 

 

§ 362

 

(1) Poručenské veci a opatrovnícke veci týkajúce sa majetku dieaa prenášajú sa dňom, keď tento zákon nadobudol účinnos, z národných výborov na súdy.

 

(2) Národné výbory postúpia neodkladne spisy týkajúce sa vecí uvedených v odseku 1 príslušnému okresnému súdu.

 

 

§ 363

 

(1) O žiadostiach na povolenie uzavretia manželstva maloletým a osobám postihnutým duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutým, o ktorých národný výbor právoplatne nerozhodol pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnos, rozhodne súd.

 

(2) Národné výbory postúpia žiadosti uvedené v odseku 1 neodkladne príslušnému okresnému súdu.

 

 

§ 364

 

V konaní o zadržanie v ústave súd od účinnosti novej úpravy tohto konania nepokračuje; do tohto času súd rozhoduje o zadržaní v ústave podža doterajších ustanovení.

 

 

§ 365

 

Exekučné tituly vzniknuté pred účinnosou tohto zákona sú podkladom pre výkon rozhodnutia podža tohto zákona, i keď ich tento zákon za podklad výkonu rozhodnutia nepovažuje.

 

 

§ 366

 

Nariadenie exekúcie, ku ktorému došlo pred dňom účinnosti tohto zákona, má účinky nariadenia výkonu rozhodnutia. V konaní sa ďalej postupuje podža tohto zákona, ak nie je ustanovené inak.

 

 

§ 367

 

(1) Zexekvovanie peňažnej pohžadávky a platu, ku ktorému došlo pred účinnosou tohto zákona, má účinky nariadenia výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, prípadne prikázaním pohžadávky povinného, ktoré sa platitežovi mzdy, prípadne dlžníkovi povinného doručilo.

 

(2) Platitež mzdy, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy povinného na základe exekúcie na plat nariadenej pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnos, môže po účinnosti tohto zákona postupova pri vykonávaní zrážok podža nových ustanovení. Len čo mu súd doručí uznesenie, v ktorom ho vyzve, aby pri ďalšom vykonávaní zrážok postupoval podža ustanovení tohto zákona, je platitež mzdy povinný tak urobi.

 

 

§ 368

 

(1) Ak bola pred dňom účinnosti tohto zákona povolená exekúcia vyprataním bytu, dokončí sa podža doterajších predpisov.

 

(2) Ak ukladá rozhodnutie súdu vydané pred dňom účinnosti tohto zákona povinnos vyprata byt, za ktorý treba poskytnú náhradu, je vykonatežné, až keď sa právoplatne poskytol náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde stačí poskytnú náhradné ubytovanie.

 

 

§ 369

 

Nariadené exekúcie na nehnutežnosti a na hnutežné veci sa dokončia podža doterajších predpisov.

 

 

§ 370

 

Exekučné likvidácie nariadené pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnos, dokončia sa podža doterajších predpisov.

 

 

§ 371

 

(1) Pohžadávky zabezpečené záložným právom uspokoja sa pri výkone rozhodnutia podža získaného poradia pred ostatnými pohžadávkami, i keď neboli priznané rozhodnutím alebo zmierom, ktoré môžu by podkladom výkonu rozhodnutia podža tohto zákona.

 

(2) Pri výkone rozhodnutia predajom nehnutežnosti sa doručí známym veritežom pohžadávok zabezpečených záložným právom, ako aj pohžadávok práv z vecných bremien, vyhláška vydaná podža § 337 ods. 2. Tieto pohžadávky sa uspokoja spolu s pohžadávkami, v prospech ktorých bolo na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnutežnosti (§ 337 ods. 2). Pohžadávky daní a poplatkov, pokiaž majú záložné právo na nehnutežnosti, uspokoja sa pritom vždy prednostne.

 

 

§ 372

 

Ak zákon ustanovuje, že záložný veritež môže požiada súd o vykonanie predaja zálohu, použijú sa primerane ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom hnutežných vecí.

 

 

§ 372a

 

(1) Veci prejednávané Najvyšším súdom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, v ktorých nebude rozhodnuté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, prevezme a dokončí Najvyšší súd Slovenskej republiky ak ide o

 

a) konanie o opravnom prostriedku, ak sa na území Slovenskej republiky nachádza súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, alebo ak je na území Slovenskej republiky súd, ktorý by bol podža tohto zákona územne príslušný prejedna vec v prvom stupni,

b) určenie miestne príslušného súdu, ak má na území Slovenskej republiky sídlo súd, ktorý vec predložil Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podža § 105 ods. 2; v ostatných prípadoch, ak má navrhovatež na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo,

c) rozhodovanie v spore o právomoc podža § 8a ods. 2 a rozhodovanie o prikázaní veci podža § 12 ods. 3, ak je na území Slovenskej republiky sídlo toho, kto o rozhodnutie požiadal,

d) žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak je správny orgán Slovenskej republiky príslušný vec rozhodnú.

 

(2) Konanie vo veci začaté na súde Slovenskej republiky pred účinnosou tohto zákona sa dokončí na súde, na ktorom sa konanie začalo.

 

 

§ 372b

 

(1) Neskončené konania o dedičstve začaté podža doterajších predpisov sa považujú za konania podža tohto zákona. Ak je ich predmetom majetok objavený po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, považujú sa za konania podža § 175x ods. 1.

 

(2) Poverenie notára funkciou súdneho komisára (§ 38) vydané pred účinnosou tohto zákona je poverením aj na vydanie osvedčenia o dedičstve.

 

 

§ 372c

 

Lehota na podanie mimoriadneho dovolania začína plynú odo dňa účinnosti tohto zákona. Mimoriadnym dovolaním možno napadnú rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnos odo dňa účinnosti tohoto zákona.

 

 

§ 372d

 

Ak sa pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona začalo konanie na súde vecne príslušnom podža doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd.

 

 

§ 372e

 

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

 

 

§ 372f

 

Konania podža § 9 ods. 4 začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podža doterajších predpisov.

 

 

§ 372g

Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2003

 

(1) Ak sa pred 1. januárom 2003 začalo konanie na súde vecne príslušnom podža doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd.

 

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2003, zostávajú zachované.

 

(3) Vo veciach právoplatne rozhodnutých do 31. decembra 2002 môže generálny prokurátor poda mimoriadne dovolanie do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podža § 250j alebo § 250s.

 

 

§ 372i

Prechodné ustanovenia

účinné od 1. septembra 2003

 

(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konanie začaté pred jeho účinnosou, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

 

(2) Ak sa pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona začalo konanie na súde vecne príslušnom podža doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd.

 

(3) Konania o odvolaní a dovolaní, o ktorých odvolací súd alebo dovolací súd nerozhodol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podža doterajších predpisov.

 

(4) Lehota na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podža § 75a sa vzahuje iba na konania začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

 

(5) Postup súdu podža § 114 ods. 2 sa vzahuje iba na konania začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

 

(6) Ustanovenia § 15a a § 16 ods. 1 sa použijú iba na námietky podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

 

(7) Neprípustnos dovolania podža § 238 ods. 5 sa vzahuje iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

 

 

§ 372j

 

Konanie vo veciach obchodného registra začaté pred 1. februárom 2004 sa dokončí podža doterajších predpisov.

 

 

§ 372k

Prechodné ustanovenia účinné od 1. októbra 2004

 

(1) Vo veciach, v ktorých nebol doteraz určený termín pojednávania alebo pojednávanie sa napriek určeniu termínu neuskutočnilo, je súd povinný oznámi účastníkom predpokladaný termín pojednávania do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

 

(2) Ak sa pred 1. októbrom 2004 začalo konanie na súde vecne príslušnom podža doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v týchto veciach je prípustné odvolanie.

 

(3) Obchodné veci, ktoré napadli na súd prvého stupňa príslušný podža § 89a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dokončí tento súd. Miestna príslušnos súdu písomne dohodnutá medzi účastníkmi konania v obchodnej veci sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona neuplatňuje.

 

 

Prechodné ustanovenia účinné

od 1. septembra 2005

 

§ 372l

 

 

(1) Ustanovenie § 372k ods. 1 sa nepoužije vo veciach, v ktorých nebol oznámený termín pojednávania do 1. septembra 2005.

 

(2) Začaté konania o odvolaní a dovolaní, o ktorých odvolací súd alebo dovolací súd nerozhodol do 31. augusta 2005, sa dokončia podža práva platného do 31. augusta 2005.

 

(3) Začaté konania o obnove, o ktorých súd nerozhodol do 31. augusta 2005, sa dokončia podža práva platného do 31. augusta 2005.

 

 

§ 372m

 

(1) V konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31. augusta 2005 musí oprávnený poda do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na vykonanie exekúcie podža osobitného zákona a zároveň v tejto lehote oznámi podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia.

 

(2) Ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podža osobitného zákona, súd postúpi vec zvolenému exekútorovi spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie. Účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania, zostávajú zachované. Právoplatné uznesenie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia má účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podža osobitného predpisu.

 

(3) Ak oprávnený neoznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podža osobitného zákona, súd konanie o výkon rozhodnutia zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Súd neprizná oprávnenému v tomto prípade právo na náhradu trov konania.

 

(4) Ak súd postúpi vec exekútorovi podža odseku 2, nemôže zastavi exekúciu z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov.

 

(5) V konaní o výkon rozhodnutia má oprávnený právo aj na trovy, ktorými bol zaažený pri súdnom výkone rozhodnutia.

 

 

§ 372n

 

Ak sa konkurzné alebo vyrovnacie konanie začalo do 31. decembra 2005 na súde, ktorý je príslušný podža právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005, je tento súd príslušný aj na konanie v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzným a vyrovnacím konaním s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj po 31. decembri 2005.

 

 

Splnomocňovacie ustanovenia

§ 373

 

Podrobnosti o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny obvinených a odsúdených ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Podrobnosti o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny chovancov v domovoch mládeže ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

 

 

§ 374

 

(1) Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje vyda všeobecne záväzným právnym predpisom spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorý podrobnejšie upraví pre vybavovanie občianskoprávnych vecí organizáciu práce a úlohy zamestnancov pri výkone súdnictva vrátane postupu notára pri vykonávaní úkonov v konaní o dedičstve, postup súdov pri výkone rozhodnutí, kancelárske práce na súdoch vrátane správnej agendy.

 

(2) Sudca, ktorému je vec pridelená náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov podža osobitného predpisu, si môže vyhradi vybavovanie určitých vecí zverených justičným čakatežom alebo súdnym úradníkom.

 

(3) Proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakatežom možno poda odvolanie za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu sudcu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakatež, môže úplne vyhovie sudca. Ak sudca odvolaniu podanému proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateža nemieni úplne vyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

 

 

§ 374a

 

(1) Ministerstvo spravodlivosti ustanoví vyhláškou výšku odmeny notárov ako súdnych komisárov a odmeny správcov dedičstva a spôsob ich určenia.

 

(2) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky upraví vyhláškou konanie o vymenúvaní, odvolávaní a odmeňovaní likvidátorov.

 

 

§ 374b

 

Ministerstvo spravodlivosti vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví vzory návrhov na začatie konania.

 

 

Zrušovacie ustanovenia

§ 375

 

Zrušujú sa:

 

1. zákon č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskoprávnych veciach (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov;

2. zákon č. 68/1952 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok;

3. § 6 ods. 2 zákona č. 84/1952 Zb. o organizácii peňažníctva;

4. § 7 zákona č. 85/1952 Zb. o poisovníctve;

5. § 57 až 60 zákona č. 115/1953 Zb. o autorskom práve;

6. zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 57/1955 Zb. o urýchlenom vymáhaní pohžadávok na úhradu osobných potrieb maloletých detí;

7. zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 63/1955 Zb. o súdnej exekúcii odpísaním z účtu v peňažnom ústave;

8. zákon č. 46/1959 Zb. o zmene právomoci súdov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení z odboru súdnictva a štátnych notárstiev;

9. vládne nariadenie č. 175/1950 Zb. o potvrdeniach potrebných pre oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a pre ustanovenie zástupcu;

10. vládne nariadenie č. 176/1950 Zb. o spôsobe a rozsahu exekúcie proti družstvám a iným právnickým osobám;

11. vládne nariadenie č. 177/1950 Zb. o odhadoch nehnutežných vecí;

12. nariadenie ministra spravodlivosti č. 178/1950 Zb., ktorým sa pre určenie súdnej príslušnosti ustanovuje, čo sa u niektorých právnických osôb rozumie organizačne nižšou správou;

13. nariadenie ministra spravodlivosti č. 180/1950 Zb. o exekúcii na peňažné pohžadávky a plat;

14. nariadenie ministra spravodlivosti č. 95/1952 Zb., ktorým sa vydáva spravovací poriadok pre súdy;

15. nariadenie ministra spravodlivosti č. 12/1953 Zb. o rozsahu a podmienkach prípustnosti exekúcie na pohžadávky z dodávok požnohospodárskych výrobkov štátu;

16. vyhláška ministra spravodlivosti č. 356/1952 Ú.l. (č. 409/1952 Ú.v.), ktorou sa vypočítavajú právnické osoby požívajúce ochranu v exekúcii a príslušné dozorné orgány;

17. vyhláška ministra spravodlivosti č. 149/1958 Ú.l. (Ú.v.) o rozsahu prípustnosti exekúcie na pracovnú odmenu osôb, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, a chovancov výchovní dorastu v znení vyhlášky ministra spravodlivosti č. 34/1961 Zb.;

18. nariadenie ministra spravodlivosti č. 41/1960 Zb. o sídlach a obvodoch žudových súdov a sídlach a obvodoch krajských súdov.

 

 

§ 376

Účinnos zákona

 

Tento zákon nadobúda účinnos 1. aprílom 1964 č. 36/1967 Zb. nadobudol účinnos 1. júlom 1967 č. 158/1969 Zb. nadobudol účinnos 1. januárom 1970 č. 49/1973 Zb. nadobudol účinnos 1. júlom 1973 č. 20/1975 Zb. nadobudol účinnos 1. júlom 1975 č. 133/1982 Zb. nadobudol účinnos 1. aprílom 1983 č. 180/1990 Zb. nadobúda účinnos 1. júlom 1990.

 

Zákon č. 328/1991 Zb. nadobudol účinnos 1. októbrom 1991.

 

Zákon č. 519/1991 Zb. nadobudol účinnos 1. januárom 1992.

 

Zákon č. 263/1992 Zb. a zákon č. 5/1993 Z.z. nadobudli účinnos 1. januárom 1993.

 

Zákon č. 46/1994 Z.z. nadobudol účinnos 1. aprílom 1994.

 

Zákon č. 190/1995 Z.z. nadobudol účinnos 14. septembrom 1995.

 

Zákon č. 232/1995 Z.z. nadobudol účinnos 1. decembrom 1995.

 

Zákon č. 233/1995 Z.z. nadobudol účinnos 1. decembrom 1995.

 

Zákon č. 22/1996 Z.z. nadobudol účinnos 1. februárom 1996.

 

Zákon č. 58/1996 Z.z. nadobudol účinnos 1. marcom 1996.

 

Nález č. 281/1996 Z.z. nadobudol účinnos 4. októbrom 1996.

 

Zákon č. 211/1997 Z.z. nadobudol účinnos 30. júlom 1997.

 

Nález č. 359/1997 Z.z. nadobudol účinnos 20. decembrom 1997.

 

Zákony č. 124/1998 Z.z. a č. 144/1998 Z.z. nadobudli účinnos 1. júnom 1998.

 

Zákon č. 187/1998 Z.z. nadobudol účinnos 18. júnom 1998.

 

Zákon č. 169/1998 Z.z. nadobudol účinnos 1. júlom 1998.

 

Zákon č. 225/1998 Z.z. nadobudol účinnos 23. júlom 1998.

 

Zákon č. 233/1998 Z.z. nadobudol účinnos 28. júlom 1998.

 

Nález č. 318/1998 Z.z. nadobudol účinnos 23. októbrom 1998.

 

Zákon č. 331/1998 Z.z. nadobudol účinnos 5. novembrom 1998.

 

Zákon č. 235/1998 Z.z. nadobudol účinnos 1. januárom 1999.

 

Zákon č. 46/1999 Z.z. nadobudol účinnos 19. marcom 1999.

 

Nález č. 66/1999 Z.z. nadobudol účinnos 3. aprílom 1999.

 

Nález č. 166/1999 Z.z. nadobudol účinnos 14. júlom 1999.

 

Nález č. 185/1999 Z.z. nadobudol účinnos 24. júlom 1999.

 

Zákon č. 223/1999 Z.z. nadobudol účinnos 4. septembrom 1999.

 

Zákon č. 303/2001 Z.z. nadobudol účinnos 27. júlom 2001.

 

Zákon č. 501/2001 Z.z. nadobudol účinnos 1. januárom 2002.

 

Zákon č. 215/2002 Z.z. nadobudol účinnos 1. májom 2002.

 

Zákon č. 232/2002 Z.z. nadobudol účinnos 3. májom 2002.

 

Zákon č. 424/2002 Z.z. nadobudol účinnos 1. septembrom 2002 okrem ustanovení uvedených v čl. I v prvom až piatom bode, v siedmom až tridsiatom bode, v tridsiatom druhom až pädesiatom treom bode, ktoré nadobúdajú účinnos 1. januára 2003, a okrem ustanovení uvedených v čl. I v tridsiatom prvom bode a v pädesiatom siedmom bode, ktoré nadobúdajú účinnos 1. januára 2004.

 

Zákon č. 451/2002 Z.z. nadobudol účinnos 1. septembrom 2002.

 

Zákon č. 480/2002 Z.z. nadobudol účinnos 1. januárom 2003 okrem § 11 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 2, ktoré nadobudnú účinnos dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

 

Nález č. 620/2002 Z.z. nadobudol účinnos 9. novembrom 2002.

 

Nález č. 75/2003 Z.z. nadobudol účinnos 28.februárom 2003.

 

Zákon č. 353/2003 Z.z. nadobudol účinnos 1. septembrom 2003.

 

Zákon č. 530/2003 Z.z. nadobudol účinnos 1. februárom 2004

 

Zákon č. 589/2003 Z.z. nadobudol účinnos 1. marcom 2004.

 

Zákon č. 204/2004 Z.z. nadobúda účinnos dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

 

Zákon č. 371/2004 Z.z. nadobúda účinnos 1. januára 2005 okrem čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobúdajú účinnos 1. júla 2005.

 

Zákon č. 382/2004 Z.z. nadobúda účinnos 1. septembrom 2004.

 

Zákon č. 420/2004 Z.z. nadobúda účinnos 1. septembrom 2004.

 

Zákon č. 428/2004 Z.z. nadobúda účinnos 1. októbra 2004 okrem čl. III, ktorý nadobúda účinnos 1. januára 2005.

 

Zákon č. 613/2004 Z.z. nadobúda účinnos 1. januára 2005.

 

Zákon č. 757/2004 Z.z. nadobúda účinnos 1. apríla 2005 okrem čl. I § 23 ods. 2, ktorý nadobúda účinnos 30. septembra 2005, a čl. XI, ktorý nadobúda účinnos 1. januára 2005.

 

Zákon č. 36/2005 Z.z. nadobúda účinnos dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v čl. I až IV, čl. V v prvom, treom až piatom bode a okrem ustanovení uvedených v čl. VI, ktoré nadobúdajú účinnos 1. apríla 2005.

 

Zákon č. 290/2005 Z.z. nadobúda účinnos 1. júla 2005.

 

Zákon č. 341/2005 Z.z. nadobúda účinnos 1. septembra 2005 okrem ustanovenia čl. I tretieho bodu, ktoré nadobúda účinnos 1. januára 2006.

 

 

1) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.

2) Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3) § 71 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4) Čl. IV zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

5) Napríklad § 456 Občianskeho zákonníka.

6) Čl. 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12. 2002).

7) Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súaže ustanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 001, 4.1. 2003).

8) Čl. 21 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (Ú. v. EÚ L 001, 4.1. 2003).

9) § 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 204/2004 Z. z.

10) § 22 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 204/2004 Z. z.

11) § 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12) Čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12. 2002).

13) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

14) § 161 ods. 5 Obchodného zákonníka.

15) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej repubilky č. 279/2005 Z. z.

16) § 12 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov.

17) Zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 526/2002 Z. z.

18) § 150 Občianskeho zákonníka.

19) § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnutežností a o zápise vlastníckych a iných práv do katastra nehnutežností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

20) § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).

21) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z.

22) § 33 a 58 zákona č. 36/2005 Z. z.

23) § 52 ods. 6, § 55 ods. 2, § 98 až 104 zákona č. 36/2005 Z. z. .

24) § 102 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.

25) Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

26) § 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

27) § 8 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

28) § 68a Obchodného zákonníka.

29) § 218a ods. 2 Obchodného zákonníka.

30) § 181 Obchodného zákonníka.

31) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

32) § 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohžadávok v znení zákona č. 608/2004 Z. z.

33) § 15 ods. 3 písm. a) zákona č. 333/2004 Z. z. o vožbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

§ 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 331/2003 Z. z. o vožbách do Európskeho parlamentu.

34) § 20 ods. 4 zákona č. 333/2004 Z. z.

§ 15 ods. 4 zákona č. 331/2003 Z. z.

35) § 15 ods. 3 a § 20 ods. 2 zákona č. 303/2001 Z. z. o vožbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

36) Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.

37) Zákon č. 65/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38) Napríklad § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.; čl. 23 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004).

39) Čl. 110 ods. 2, čl. 225a, čl. 244 a 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12. 2002).

40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004).

41) § 62 zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

 

 

 

 

 

 

Čl.1

 

(Zavedený zákonom č. 158/1969 Zb.)

 

1. Majetkové veci, o ktorých sa konanie začalo na miestnych žudových súdoch, ktoré neboli rozhodnuté v deň, keď tento zákon nadobudne účinnos, postúpia sa bez návrhu súdu, v obvode ktorého bol miestny žudový súd; vo veciach, v ktorých miestny žudový súd už rozhodol, platia o odvolaní doterajšie predpisy, okresný súd je však povinný rozhodnú vo veci samej.

 

2. Prípustnos obnovy konania a sažnosti pre porušenie zákona pri právoplatných rozhodcovských výrokoch sa posudzuje ako pri rozhodnutiach súdov.

 

3. Pôsobnos, ktorá podža tohto zákona patrí najvyšším súdom republík a Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky, vykonáva do dňa ustavenia týchto súdov doterajší Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte v takom zložení, ktoré je predpísané pre súd, ktorého funkciu plní.

 

4. Pokiaž sa v civilnoprocesných predpisoch hovorí o Najvyššom súde, rozumie sa tým podža povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky; pokiaž sa hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podža povahy veci generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Českej socialistickej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.

 

5. Pokiaž bude pôsobnos najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vykonáva doterajší Najvyšší súd, môže jeho predseda podáva vo veciach právoplatne skončených pred začiatkom účinnosti tohoto zákona sažnos pre porušenie zákona.

 

6. Ustanovenie § 365 sa obdobne použije aj na rozhodnutia miestnych žudových súdov a zmiery nimi schválené a na rozhodnutia rozhodcovských orgánov v pracovných veciach a zmiery nimi schválené vydané pred začiatkom účinnosti tohto zákona.

 

 

Čl.2

 

(Zavedený zákonom č. 49/1973 Zb.)

 

1. V konaní o zmierenie manželov začatom pred účinnosou tohoto zákona sa nepokračuje.

 

2. Ak súd prizná účastníkovi v konaní o rozvod náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov konania o zmierenie manželov, ktoré vznikli pred účinnosou tohto zákona.

 

3. O odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, sa rozhodne podža doterajších predpisov, pokiaž napadnutým uznesením súd rozhodol pred účinnosou tohto zákona.

 

4. Ustanovenie § 284 ods. 3 v znení ustanovenom v čl.I sa nevzahuje na veci, v ktorých pred účinnosou tohto zákona bol už nariadený samostatný výkon rozhodnutia na vymoženie zvýšeného výživného.

 

5. Inak platí tento zákon i na konania začaté pred jeho účinnosou. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosou tohto zákona, zostávajú zachované.

 

 

Čl.3

 

(Zavedený zákonom č. 133/1982 Zb.)

 

1. Trovy konania, na náhradu ktorých má účastník právo podža § 142 ods. 1 druhej vety, nahradí štát aj v prípade, že vznikli predo dňom účinnosti tohto zákona, pokiaž je rozhodnutie vo veci vydané v čase účinnosti tohto zákona.

 

2. Predseda senátu môže vyda platobný rozkaz podža § 172 ods. 1 aj v prípade, že návrh na začatie konania došiel pred účinnosou tohto zákona.

 

3. Ak uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy bolo vydané predo dňom účinnosti nariadenia vlády Československej socialistickej republiky vydaného podža § 278 a § 279 ods. 3, vykonáva platitež mzdy zrážky podža doterajších predpisov ešte počas šiestich mesiacov po účinnosti novej úpravy; po uplynutí tohto času vykonáva zrážky podža novej úpravy.

 

4. Inak platí tento zákon aj na konania začaté pred jeho účinnosou. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosou tohto zákona, zostávajú zachované.

 

 

Čl.4

 

(Zavedený zákonom č. 519/1991 Zb.)

 

Prechodné a záverečné ustanovenia

 

1. a) veci, ktoré by podža čl. I § 9 ods. 2 patrili v prvom stupni do vecnej príslušnosti krajského súdu, ale konanie o nich sa začalo už pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na okresnom súde, dokončia súdy doteraz vecne príslušné; odvolacím súdom v týchto prípadoch je krajský súd, dovolacím súdom najvyšší súd republiky.

b) Sažnosti pre porušenie zákona podané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona proti právoplatným rozhodnutiam súdov alebo štátnych notárstiev sa prejednajú podža doterajších predpisov.

c) Na základe podnetov na podanie sažnosti pre porušenie zákona, ktoré došli na orgány prokuratúry alebo na ministerstvá spravodlivosti republík do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, môžu orgány na to príslušné podža doterajších predpisov poda do 1 roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sažnos pre porušenie zákona; o týchto sažnostiach rozhodnú súdy príslušné na vybavenie podža predpisov platných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

d) Vo veciach, v ktorých rozhodnutia odvolacieho súdu nadobudli právoplatnos v priebehu jedného mesiaca pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, môžu účastníci poda do mesiaca po tom, čo tento zákon nadobudne účinnos, dovolanie, ak sú inak splnené podmienky § 237 až 239.

e) Návrhy na obnovu konania podané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona z dôvodov uvedených v doterajšom § 228 ods. 1 písm. c) a d) sa prejednajú podža doterajších predpisov.

f) V konaniach, do ktorých vstúpil prokurátor podža § 35 ods. 1, zaniká jeho účas dňom, keď tento zákon nadobudne účinnos, pokiaž nejde o prípad uvedený v ustanovení písmena i).

g) V konaniach, ktoré sa začali na návrh prokurátora, zaniká jeho účas takisto dňom, keď tento zákon nadobudne účinnos. Súd vyzve účastníka, ktorý bol označený ako navrhovatež, aby sa vyjadril, či chce v konaní pokračova. Ak sa tento účastník nevyjadrí v lehote mu danej tak, že si praje v konaní pokračova, súd konanie zastaví; v takom prípade súd prípadné rozhodnutia zruší a o trovách konania rozhodne tak, že účastníci nemajú na ich náhradu právo.

h) Konanie o návrhoch prokurátora podža § 457 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dňom, keď tento zákon nadobudne účinnos, súd zastaví a prípadné rozhodnutia zruší; o trovách konania rozhodne tak, že účastníci nemajú na ich náhradu právo.

i) Generálny prokurátor môže v lehote do 31. 12. 1995 poda sažnos pre porušenie zákona podža doterajších predpisov vo veciach, do ktorých môže vstúpi (§ 35 ods. 1 tohto zákona), a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia; o týchto sažnostiach rozhodujú súdy príslušné na vybavenie podža predpisov platných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; tieto predpisy sa použijú aj pre konanie o sažnosti.

 

2. a) Hospodárske spory začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na orgánoch hospodárskej arbitráže dokončia podža tohto zákona krajské súdy pôsobiace v obchodných veciach, miestne príslušné podža sídla arbitrážneho orgánu, na ktorom sa konanie začalo.

b) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam orgánov hospodárskej arbitráže, začaté a nedokončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, dokončia najvyššie súdy republík podža tohto zákona.

c) Námietky proti arbitrážnym platobným rozkazom podané podža doterajších predpisov včas, ale po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa postúpia krajskému súdu príslušnému podža písmena a).

d) Hospodárske spory začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pred rozhodcami podža § 32 zákona č. 121/1962 Zb. o hospodárskej arbitráži v znení zákona č. 106/1990 Zb. postúpia rozhodcovia na ďalšie konanie krajskému súdu pôsobiacemu v obchodných veciach, ktorý by bol pri začatí takého sporu príslušný podža všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

e) O návrhoch na preskúmanie rozhodnutí orgánov hospodárskej arbitráže mimo odvolacieho konania podaných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona rozhodne Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ako o sažnostiach pre porušenie zákona proti súdnym rozhodnutiam, a to podža doterajších predpisov Občianskeho súdneho poriadku.

f) Vo veciach, v ktorých rozhodnutie odvolacieho orgánu hospodárskej arbitráže nadobudlo právoplatnos v priebehu jedného mesiaca pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, môžu účastníci poda do mesiaca po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dovolania, ak sú inak splnené podmienky § 237 až 239.

g) Návrhy na obnovu konaní, o ktorých nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, postúpia sa na vybavenie krajskému súdu príslušnému podža písmena a).

h) Proti právoplatným rozhodnutiam orgánov hospodárskej arbitráže možno aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poda návrh na obnovu konania v lehotách uvedených v § 40 ods. 2 zákona o hospodárskej arbitráži, a to na krajskom súde príslušnom podža písmena a).

i) Návrhy na obnovu konania, ktoré sa podža § 32 zákona o hospodárskej arbitráži skončilo výrokom rozhodcu, o ktorých nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa postúpia na vybavenie krajskému súdu, ktorý by bol miestne príslušný pri začatí takého sporu podža všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

j) Proti výrokom rozhodcov podža § 32 zákona o hospodárskej arbitráži možno aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poda návrh na obnovu konania v lehotách uvedených v § 40 ods. 2 zákona o hospodárskej arbitráži, a to na krajskom súde, ktorý by bol miestne príslušný pri začatí takého sporu podža všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

 

3. a) Ústavy zdravotníckej starostlivosti sú povinné do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona odovzda súdu, v ktorého obvode je ústav, zoznam všetkých osôb, ktoré prevzal ústav do liečenia bez ich súhlasu, a osôb, ktoré síce s liečením v ústave súhlasili, ale sú obmedzené vo vožnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, pokiaž sú v držaní ústavu ku dňu, keď tento zákon nadobudne účinnos. Podanie tohto zoznamu nahrádza oznámenie podža § 191a. V zozname sa poznamená, u ktorých chorých bolo vydané rozhodnutie podža § 24 ods. 4 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie žudu a či toto rozhodnutie v rámci preskúmania potvrdil súd.

b) O všetkých takto držaných osobách s výnimkou tých, o ktorých bolo vydané rozhodnutie podža § 24 zákona o starostlivosti o zdravie žudu a toto potvrdil súd, začne súd konanie podža § 191b; rozhodnutie podža § 191b ods. 4 musí by vydané do 3 mesiacov odo dňa, keď súdu došlo oznámenie podža písmena a).

c) V ďalšom postupuje súd podža § 191d; u chorých, u ktorých bolo vydané rozhodnutie podža § 24 zákona o starostlivosti o zdravie žudu a potvrdil ho súd, sa takto postupuje, ak od uvedeného rozhodnutia súdu uplynula doba 1 roka. Rozhodnutie o prípustnosti ďalšieho držania treba vyhlási do 6 mesiacov odo dňa vydania uznesenia podža § 191b.

 

4. a) Prejednávanie žalôb proti rozhodnutiam správnych orgánov podža druhej hlavy piatej časti možno len pri tých správnych rozhodnutiach, ktoré po vyčerpaní prípustných opravných prostriedkov nadobudli právoplatnos začínajúc dňom účinnosti tohto zákona.

b) Obmedzenie podža písmena a) neplatí, ak podža predpisov doteraz platných možno žiada o preskúmanie rozhodnutia správnych orgánov súdom, keď toto rozhodnutie bolo predtým preskúmané v správnom odvolacom konaní. Ak také konanie už prebehlo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, postupuje sa v začatom konaní podža § 247 až 250k; zastúpenie advokátom alebo komerčným právnikom nie je v týchto prípadoch potrebné.

 

5. zrušený.

 

6. Právoplatné rozsudky na vypratanie bytu vyhlásené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a ktorými je povinnos vyprata byt viazaná na zabezpečenie náhradného bytu alebo náhradného ubytovania, sa vo vykonávacom konaní považujú za rozsudky ukladajúce vypratanie po poskytnutí náhradného bytu. Oprávnený sa však môže na súde, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia proti povinnému, domáha určenia, že povinnému patrí len náhradné ubytovanie alebo že mu nepatrí bytová náhrada vôbec.

 

7. Aj naďalej sú vykonatežné

 

a) rozhodnutia orgánov hospodárskej arbitráže a rozhodnutia rozhodcov podža § 32 zákona o hospodárskej arbitráži, pokiaž práva v nich uvedené nezanikli podža § 40 ods. 1 zákona o hospodárskej arbitráži; vykonatežnos týchto rozhodnutí potvrdzuje súd, ktorý by bol na prejednanie príslušný podža bodu 2. a);

b) rozhodnutia rozhodcovských komisií pre pracovné spory a zmiery schválené týmito komisiami; ich vykonatežnos potvrdzuje okresný súd, v ktorého obvode rozhodcovská komisia mala svoje sídlo;

c) zmiery schválené zmierovacím odborovým orgánom podža § 128 zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch; ich vykonatežnos potvrdzuje okresný súd, v ktorého obvode mal zmierovací orgán svoje sídlo.

 

8. a) Pri vybavovaní návrhov podža § 764 ods. 2, § 765 ods. 4, § 766 ods. 1 a § 768 ods. 3 Obchodného zákonníka postupuje súd podža ustanovenia § 200e.

b) Neskončené konania v konkurze a vyrovnaní, v ktorých úpadcom (dlžníkom) je fyzická alebo právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, sa prenesú na miestne príslušný krajský súd s pôsobnosou v obchodných veciach.

 

9. a) Pokiaž sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ustanovuje, že určité veci rozhodujú orgány hospodárskej arbitráže, rozumejú sa tým naďalej súdy.

b) V ustanoveniach zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch, ktoré upravujú, že spory rozhodujú s výnimkou vecí, ktoré rozhoduje Úrad pre vynálezy, súd alebo arbitráž, sa slová "alebo arbitráž" vypúšajú.

 

10. a) Štátne notárstva vrátia súdu, ktorý ich poveril predajom nehnutežnej veci podža § 335, spisy o výkone rozhodnutia; ak štátne notárstvo do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nehnutežnú vec predalo, postúpi súdu, ktorý ho poveril, aj strhnutú sumu po zrážke nákladov predaja. Súd potom pokračuje vo výkone rozhodnutia podža § 335 a nasl.; aspoň dodatočne doručí súd pôvodné uznesenie o nariadení výkonu osobám uvedeným v § 335 ods. 4, pokiaž sa tak nestalo už prv, a povinného poučí podža § 335 ods. 3.

b) Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosou tohto zákona, použijú sa doterajšie predpisy.

 

11. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa splnomocňuje, aby nariadením upravovala s prihliadnutím na meniace sa cenové pomery peňažné sumy v česko-slovenských korunách uvedené v § 9 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 1, § 89a, § 172 ods. 1, § 273 ods. 1, § 322 ods. 2 písm. d) a § 351 ods. 1.

 

12. Ministri spravodlivosti Českej republiky a Slovenskej republiky sa splnomocňujú, aby všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovili podrobnosti o obchodnom registri a spôsobe jeho vedenia.

 

 

Čl.5

 

(Zavedený zákonom č. 263/1992 Zb.)

 

1. Okresný súd, v ktorého obvode pôsobilo štátne notárstvo, prevezme dňom účinnosti tohto zákona spisy v konaní o dedičstve, o umorovaní listín a o úschovách, ktoré sa do tohto dátumu právoplatne neskončili, a konania dokončí.

 

2. Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosou tohto zákona, použije súd doterajšie predpisy; tým nie je dotknuté použitie § 38.

 

3. Konania o umorovaní listín a o úschovách začaté predo dňom účinnosti tohto zákona súd dokončí podža doterajších predpisov.

 

4. Lehota na podanie odvolania v konaniach uvedených v bode 1 je zachovaná, ak bude odvolanie adresované štátnemu notárstvu, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

 

5. Okresný súd, v ktorého obvode pôsobilo štátne notárstvo, prevezme dňom účinnosti tohto zákona predmety všetkých úschov, o ktorých štátne notárstvo viedlo konanie, a ďalej úschov prijatých v súvislosti s konaním o dedičstve a úschov podža § 103a zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

6. Súd vykoná v konaní o dedičstve takisto vyšetrenie v evidencii závetov štátneho notárstva, ktorú prevzal, či je v nej evidovaný závet spísaný notárskou zápisnicou štátneho notárstva a na ktorom súde je uložený.

 

 

Čl.6

 

(Zavedený zákonom č. 46/1994 Z.z.)

 

1. Návrhy, ktoré došli na súd do dňa účinnosti tohto zákona, vybaví vecne príslušný súd podža doterajších predpisov.

 

2. O zrušení a likvidácii obchodných spoločností, družstiev a družstevných podnikov, ktoré nesplnili povinnosti ustanovené v § 764, 765 a 766 Obchodného zákonníka, ako aj o vymenovaní odvolaní a odmene likvidátora v týchto konaniach rozhoduje bez návrhu registrový súd, v obvode ktorého je taká právnická osoba zapísaná.