Cenu určuje súd
Ústava zaručuje náhradu za odnímanú nehnuteľnosť pojmom primeraná náhrada. Na úrovni zmlúv hovoríme o všeobecnej cene. Určuje ju súd a je to najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mal majetok dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou /§ 1 písmeno g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z./. Naša ústava primeranú náhradu upravuje v čl. 20, americká (just compensation) v piatom dodatku. Ale ak by sme  dosiahli svoju pravdu až na úrovni znenia ústavy, to už by sa z majetku aspoň štvrtina stratila na súdenie. Pre kúpu, výmenu, darovanie a dedenie primeranú náhradu zaručuje Občiansky zákonník. Pre súd je cena vecou skutkovou a ustáli ju podľa vyhodnotenia všetkých námietok k všetkým znaleckým posudkom ktoré sa v spore predložili. Podľa ustálenej judikatúry treba predpokladať, že ak sa v zmluve dohodnutá cena líši od všeobecnej ceny na trhu o menej ako 20%, súd zmluvu ponechá bez zmeny. To preto, lebo metodika ocenenia je taká, že ani znalec nedokáže odhadnúť cenu so štatistickou presnosťou lepšou ako na plus mínus 5 percent, teda na 90% ceny, nie presnejšie. Niektoré predátorské spoločnosti na trhu s nehnuteľnosťami ktoré využívajú niekoľko státisícov znaleckých odhadov ročne tolerujú v zložitých prípadoch odchýlku aj do 15%. Napríklad zdevastované nehnuteľnosti v osadách. Ak sa viacero posudkov medzi sebou líši o plus mínus 5%, je to dobrá práca znalcov. No potom predpisovať zaokrúhlovenie znalcom na cent, euro, a tak, na promilovú presnosť, je falošná predstavivosť. Znalci percentá rutinne využívajú ako napríklad o 15 percent drahší dom so škridlou, 10 percent strata za "zavesenie záclon", ak nový byt zariadia ale nevyzžívajú a hneď aj predajú ďalej. Ale na jednu štvorcovú stopu presnosť plochy plánu podlažia, rozmer aj na inč a tak, rutina je rutina.

Ak sa cena v zmluve líši od všeobecnej ceny  o viac ako o 20%, ale menej ako o polovicu, mala byť do 50% vyššia alebo nižšia, súd prizná nárok na doplatenie nedoplatku alebo vrátenie preplatku.

Ak sa cena líši podstatne, predpokladajme že mala byť len polovičná, teda o 50% nižšia, je dvojnásobná, o 100% vyššia, súd podľa judikatúry len skonštatuje, že zmluva vôbec nevznikla, je od začiatku ničotná, absolútne neplatná, pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.). Pravdaže vyjadrujem to v znalectve frekventovej jednotke percento. Ako abstrakciu k judikátom. Hoci vykonávacie nariadenie vlády k §39a Obč. zák. pre cenu peňazí, úroky, skĺzlo práve na regulovanie percentami. Hoci súdy to tak nepotrebujú.

Občiansky zákonník, aj iné osobitné zákony odkazujú na všeobecnú cenu slovami, že sa cena dojednáva. Niekedy sa namiesto všeobecnej hovorí o trhovej cene. Najmä  pre exekúciu, pre vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Ale stále ešte nemáme daňový katastrálny operát kde by základom každoročne platených daní z nehnuteľností boli ceny (Fiscal Cadastre). To je pravdaže spojené s viacnásobne vyššími daňami ako doteraz, povedze do takmer 1% ceny.Namiesto terajších "poplatkov" v promilách ceny ročne. To nehodnotím, len ilustrujem pojem daňového katastra. U takzvaného historického princípu v účtovníctve, čo je postup amortizácie obstarávacích nákladov, zákon o účtovníctve povinnosť preceňovať majetok ukladá len najväčším podnikateľom. Ale aj spoločníci malých podnikateľov pre vyplatenie podielu odstupujúceho spolupodnikateľa vychádzajú z hodnoty v účtovníctve. Je to ale svetová prax, treba teda len dbať aby aj malí podnikatelia mali súlad hodnôt majetku vo svojom účtovníctve so všeobecnou cenou. Niekde sa ešte stále prenáša anachronizmus vzoru českých úradných cien, každoročne novelizovanou vyhláškou, do slovenskej zákonnej úpravy. V súčasnosti ešte v pôdohospodárstve (komasácie, árendy). No aspoň to, že sú minimálnymi, nie pevnými sadzbami. Nie árendou každý tretí snop, každá tretia kopa sena. No a ministerstvo spravodlivosti bez cenotvornej pôsobnosti popri definovaní všeobecnej ceny súbežne, čo sa ale logicky vylučuje, upravuje sadzby duplicitne s poľnohospodármi. Nevie si poradiť s metodikou oceňovania pozemkov tak, ako ju znalci všade na svete majú v podrobných učebniciach, medzinárodných znaleckých štandardoch.

, Odhad hodnoty vlastníckych práv k majetku, odhad ceny, znalec vypočíta jednou z troch známych odborných metodík, používaných vo všetkých rozvinutých krajinách sveta už celé desaťročia. Najlepším indikátorom hodnoty je metodika porovnávania kúpnych cien, ktorú treba uprednostniť všade tam, kde máme viacero známych prípadov predaja porovnateľných nehnuteľností. Vhodná je napríklad pre rodinné domy, chaty, záhrady, jednotlivé poľnohospodárske a lesné pozemky ale aj pre ostatné nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti podnikateľského charakteru sa ocenia kapitalizovaním ročného čistého výnosu. Všeobecná cena je 10 až 20 násobok ročného čistého výnosu. Platí to aj pre prenajímané domy alebo prevádzky. Pre práve dokončené stavby je vhodná metodika vyčíslenia podľa nákladov potrebných na ich vybudovanie, podľa súčasných cien stavebných prác. Na starších stavbách sa prihliadne na opotrebenie. K cene stavby sa priráta všeobecná cena pozemku, odvodená zo všeobecnej ceny okolitých pozemkov. Znalec musí individuálne vybrať a odôvodniť výber najvhodnejšej metódy. Rozhodovať sa vždy medzi obomi. Výber metódy znalec odôvodní.